Pôst a pokánie

Mravný poriadok bez Boha stráca svoj základ!

Prostí kresťania odnepamäti sa zaoberali otázkou nezlučiteľnosti mravného zla vo svete s Bohom, princípom dobra.

Pôstne obdobie je ideálnym časom nielen na pôst, ale predovšetkým na konanie dobra.

Kto sa nikdy nepostí, kto si nikdy nič neodoprie, ten môže len veľmi ťažko zvíťaziť nad pokušením.

Pôst pozdvihuje ducha, ktorí telo, zdokonaľuje čnosti, získava zásluhy v nebesiach, pomáha nám zvíťaziť nad našimi slabosťami a udržiava nadvládu ducha nad telom.

Sväté písmo nám uvádza celý rad príkladov zachovania pôstu. Kráľ Dávid vo svojom žalme spieva: „Umŕtvoval som sa pôstom a v srdci som sa stále modlil“ (Ž 35, 13). Apoštol Pavol vo svojom druhom liste Korinťanom píše: „Som Kristov služobník v námahe, lopote, bdení, o hlade a smäde, veľa ráz v pôstoch, v zime a nahote“ (2 Kor 11, 27).

Nemožno nespomenúť asketický život Jána Krstiteľa na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael (Lk 1, 27), či úctyhodného Jána Pôstnika, ktorého si v gr. kat. kalendári pripomíname každoročne 2. septembra.

Pôst je blahodárny pre dušu i telo. Zo zdravotného hľadiska môžeme pôst zaradiť medzi najúčinnejšie metódy ovplyvňovania zdravia. Okrem výdatnej regenerácie vlastného tráviaceho systému, dochádza k zvyšovaniu odolnosti organizmu voči choroboplodným mikroorganizmom, zlepšuje sa hojenie rán, dochádza k všeobecnému zrýchľovaniu látkovej premeny. Preto sa opodstatnenie hovorí, že pôst omladzuje. Ako dôkaz prospešnosti pôstu pre zdravie najlepšie svedčí vek, ktorého sa dožili svätí, ktorí sa prísne postili: Arzénius Veľký, prepodobný, zomrel vo veku 95 rokov, Pachomius Veľký, prepodobný, sa dožil 110 rokov a Anton Veľký, prepodobný, zomrel vo veku 105 rokov. Biskupa a mučeníka Polykarpa upálili vo veku 86 rokov (Synaxár, Život svätých).

Neobstoja žiadne subjektívne dôvody vyhýbania sa pôstu, a preto svedomito zachovávajme pôstne prikázania. Ak sa kresťan stretne s názormi, že pôst je zbytočný, nepohodlný, nesmie sa dať zmýliť.

Apoštol Pavol nás učí: „A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé“ Rim 12, 2).

Vyvrcholením pôstneho obdobia je konať pokánie za svoje hriechy. Svätá spoveď – sviatosť pokánia – je s ľútosťou spojené vyznanie hriechov pred kňazom, ktorý má právomoc spovedať a dať rozhrešenie. No nie iba číry náboženský úkon, ale úkon skutočne sviatostný.

Moc odpúšťať hriechy dal Pán Ježiš apoštolom slovami: „Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané“ (Jn 20, 23).

Ak chceme vo sviatosti pokánia dosiahnuť odpustenie hriechov, máme nasledovať márnotratného syna z Ježišovho podobenstva skrze dôsledné a úprimné spytovanie svedomia, skrze ľútosť nad spáchanými hriechmi a urážkou Božej velebnosti, s pevným predsavzatím obrátiť sa k Bohu a polepšiť sa v ďalšom živote, vyznať svoje hriechy pred Bohom a kňazom a prijať sviatostné rozhrešenie.

Štyridsaťdňové pôstne obdobie je tým najvhodnejším časom k zamysleniu nad prozreteľnostnou výzvou Ježiša Krista k pokániu: „Nie, hovorím vám, ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete“ (Lk 13, 5).