www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=125
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 13. november 2019     Meniny oslavuje: Stanislav

Zoεpédia - náhodný výber: Martyrikon, Hudba - cirkevná, Cintorín.     pohľadnice

01.05.2003 | Publicistika | ThLic. Michaela Moravčíková | Čítanosť(8169)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Vzťah štátu a cirkvi

Vzťah štátu a cirkvi

Židia v staroveku neoddeľovali občiansku či politickú sféru od náboženskej. Tieto oblasti predstavovali viac-menej harmonickú jednotu. Židovský politický systém má napriek mnohým zmenám, ktorými židovstvo prechádzalo, buď hierokratický charakter – keď má moc v rukách kňazská kasta alebo jeden kňaz – alebo teokratický charakter – keď majú v rukách moc osoby, ktoré ňou boli poverené kňazmi. Ježišov výrok v dialógu s farizejmi, aby dali cisárovo cisárovi a Bohu Božie (porov. Mt 22,15-22), naznačuje pozitívny, alebo prinajmenšom neutrálny vzťah k autoritám a právu. Jeho odpoveď Pilátovi počas vypočúvania: „nemal by si nado mnou žiadnu moc, keby ti nebola daná zhora“ (Jn 19,11) dokazuje, že podľa neho je Boh jediným zdrojom moci. Potom moc daná človeku má pozitívnu hodnotu vtedy, keď bráni spravodlivosť, trestá zlo a slúži pre dobro všetkých. Teda iba vtedy, keď sa nespreneveruje svojmu božskému pôvodu, a teda aj charakteru, vtedy, keď je analógiou starostlivosti Boha o svoj ľud.

Z Ježišových jednoznačných postojov si veriaci berú inšpiráciu, na úsvite kresťanstva z nich vychádzajú a počas stáročí sa k nim vracajú ako k nespochybniteľnému meradlu. Konkrétnym prejavom požiadaviek spravodlivosti je napríklad jasné prezentovanie ich nároku na náboženskú slobodu v Rímskej ríši. Nenávisť voči kresťanom a ich prenasledovanie mohli mať viaceré príčiny, ale zákony, ktoré vydal cisár Décius (249 – 251) a ktorých cieľom bolo aj  vyhubenie kresťanov, mali za cieľ predovšetkým vnútornú obrodu štátu. Cisár bol presvedčený, že kresťania odmietaním štátneho kultu ohrozujú náboženské základy ríše. V ríši s jednou mocou, v ktorej je vyznávaných viac náboženstiev, sa objavil problém, ktorý autorita nezvládla, vytvorila a aplikovala nespravodlivé zákony a  krvavými prenasledovaniami spôsobila utrpenie mnohým nevinným ľuďom.   

Už v prvých storočiach nášho letopočtu teda vznikla vážna otázka vzťahu štátnej moci voči cirkvi, ktorú viacerí rímski cisári (od roku 64) riešili vraždením. Až v júni roku 311 rímsky cisár Konštantín I. udelil kresťanom úplnú náboženskú slobodu zverejnením Milánskeho tolerančného ediktu. Na základe tohto dokumentu boli kresťanom priznané občianske práva, neobmedzená sloboda v praktizovaní ich náboženstva a navrátenie skonfiškovaného majetku.

Zdalo by sa, že od Milánskeho ediktu podnes uplynula taká dlhá doba, že problematika vzťahu štátu a cirkví je v zásade vyriešená a tolerancia voči rôznym vieram a cirkvám v spoločnosti samozrejmá. O tom, že to tak nie je, sa môžeme presvedčiť hoci letmým pohľadom na neslobodné postavenie veriacich v štátoch ovládaných mocou, ktorá je voči cirkvám a náboženstvu ako takému nepriateľská (ide predovšetkým o krajiny spravované komunistickými vládami), v oblastiach, kde dominuje jedno náboženstvo – je štátne – a ostatné sú potláčané (islamské krajiny, v ktorých je šarí´a – islamské právo – aj štátnym právom) či pohľadom na socialistickú minulosť našej vlasti. 

Prví kresťania svojím životným postojom v Rímskej ríši, okrem dosiahnutia slobody viery a kultu, desakralizovali politickú moc („božského cisára“), depolitizovali majestátnosť Boha (Boh má osobný vzťah s jednotlivcom), a zároveň presadili autonómiu svedomia. Inštitúcie a osoby prestali byť totalizujúce a absolútne, prestali byť teda modlársky zbožšťované a stali sa obyčajnými svetskými prostriedkami, ktoré, ak správne plnia svoje funkcie, vedú k dosiahnutiu  určitého spoločného dobra. Jedným dychom však treba dodať, že po Milánskom edikte v štvrtom storočí sa kresťanstvo stalo náboženstvom Rímskej ríše, duchovenstvo postupne získalo v sociálnej štruktúre privilegované postavenie a stalo sa mocenskou zložkou v spoločnosti. Kresťanská cirkev prenikala do všetkých oblastí života a určovala spoločenské trendy i medziľudské vzťahy. Náboženská autorita bola konečným arbitrom prakticky všetkých ľudských problémov. Toto tesné spojenie cirkvi a spoločnosti sa skončilo na starom kontinente až obdobím osvietenstva a francúzskou revolúciou.

Počas dvoch tisícročí prežila kresťanská cirkev rozličné podoby koexistencie s rôznymi formami štátneho zriadenia. V rôznych krajinách cirkev prežila a aj v súčasnosti prežíva prenasledovania, previazanosť so štátom, striktnú odluku od štátu, ale aj vzájomnú priateľskú kooperáciu štátu a cirkvi.

Štát a cirkev na Slovensku

O pohanskom kulte našich predkov existuje málo skutočne spoľahlivých správ. Zdá sa však, že ich pôvodná indoeurópska monoteistická viera mohla byť predpokladom pre neskoršie relatívne nenásilné prijatie kresťanstva. K západným Slovanom sa kresťanstvo dostalo z Franskej ríše prostredníctvom Írsko-škótskej misie, z juhu z Akvileje, ale najdôležitejšiu úlohu zohrala misia z východu – Byzantská. Problémy, ktoré sprevádzali misiu franských kňazov, neboli iba jazykové, ale súviseli najmä s okolnosťami výraznej politickej závislosti, ktoré prinášala. Pozoruhodným faktorom misie solúnskych bratov sv. Konštantína-Cyrila a Metoda je, že pracovali so  schválením rímskeho pápeža, a zároveň nepretrhávali svoje zväzky s Byzanciou.

Prijatie kresťanstva bolo v ranom stredoveku akousi vstupenkou medzi vyspelé národy, preto sa oň usilovali panovníci jednotlivých území, majúc pritom na zreteli politické súvislosti a záujmy mocností o presadenie svojho vplyvu prostredníctvom misií a dosadenej cirkevnej hierarchie.

Franská ríša, ktorá sa za panovania Karola Veľkého stala Rímskou ríšou a v priebehu dejín nemeckým cisárstvom Habsburgovcov, bola politickým útvarom, ktorý si nárokoval univerzálnosť – vytváranie jednotného ríšskeho národa, vyznávajúceho kresťanskú vieru. Mal byť teda nadnárodným kresťanským impériom. Prirodzeným vyvrcholením tohto úsilia bola nespokojnosť podrobených národov, na viacerých miestach odpor voči vnucovanému kresťanstvu, výboje a prirodzene spory medzi cisárom a pápežom (ako aj cisárskymi zmocnencami a cirkevnou hierarchiou) o pomer svetskej a cirkevnej moci.

V osemnástom storočí začali Habsburgovci uplatňovať svoje panovanie ako osvietenský absolutizmus, čo pre cirkvi v praxi znamenalo zasahovanie panovníkov do ich vnútorných záležitostí. Cisár Karol VI. v roku 1723 zakázal cirkevným inštitúciám získavať nehnuteľnosti. Mária Terézia zriadila štátny dozor nad správou cirkevného a kláštorného majetku a výnos cirkevných nadácií bol predisponovaný v prospech armády a verejného školstva. Jozef II. dokonca vydával nariadenia, ktoré sa týkali liturgických záležitostí. Zrušil kontemplatívne kláštory a ich majetok využíval na vytváranie nových farností prostredníctvom zemských náboženských fondov. Za panovania cisára Jozefa II. začali duchovní podliehať svetským súdom, začal tiež platiť Tolerančný patent (z roku 1781), ktorý umožnil legálne pôsobenie evanjelických cirkví augsburského a helvétskeho vyznania, židovskej náboženskej obce a pravoslávnej cirkvi v českých a rakúskych krajinách.

V rakúskej monarchii začala v roku 1848 platiť ústava, ktorá všetkým obyvateľom zaručovala slobodu vierovyznania a svedomia. Pre cirkvi sa začal proces emancipácie v spoločnosti. Konkordátom z roku 1955 získala katolícka cirkev rozsiahlu autonómiu vo viacerých oblastiach svojho pôsobenia. V roku 1870 bol rakúskym štátom vypovedaný pre prijatie dogmy o neomylnosti pápeža na I. vatikánskom koncile, a v roku 1874 vláda prijala zákon o úprave vonkajších pomerov katolíckej cirkvi, ktorý opätovne usporiadal vzťahy Svätej stolice a rakúskeho mocnárstva. Všeobecne bol prijatý paritný pomer medzi katolíckou cirkvou a štátom, a taký istý postoj štát zaujal aj voči nekatolíkom.

Po vzniku samostatnej Československej republiky bol v roku 1928 prijatý Modus Vivendi – Zmluva medzi Československom a Svätou stolicou, ktorá zaručovala vzájomný rešpekt nových zmluvných partnerov, avšak vzájomný vzťah medzi cirkvou a štátom sa oproti predošlému obdobiu zásadne nezmenil. Po druhej svetovej vojne vývoj smeroval  k potláčaniu prirodzeného vplyvu cirkví vo verejnom živote a po februári 1948, keď moc v štáte prevzali komunisti, sa začala písať opäť tragická kapitola aj v histórii cirkví na našom území. Dovtedajší vývoj vzťahov štátu a cirkví bol prerušený, a obnovený mohol byť až po roku 1989.

Prioritným záujmom komunistického režimu bolo najprv získať cirkvi pre svoje zámery prostredníctvom ich predstaviteľov. Keď sa však ukázalo, že takéto snahy nepriniesli očakávaný výsledok, preniesla komunistická moc ťažisko proticirkevnej činnosti na minimalizovanie ich spoločenského vplyvu a zavedenie prísneho štátneho dozoru. Zákonom č. 217/1949 bol vytvorený Štátny úrad pre veci cirkevné ako ústredný orgán štátnej správy. O rok neskôr bol prijatý zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom, ktorý umožnil štátu diferencovaný prístup k duchovenstvu. Cirkvi a náboženské spoločnosti prestali mať charakter subjektu verejného práva a stali sa v hospodárskych záležitostiach úplne závislými od štátu. Štát kontroloval liturgickú, pastoračnú, sociálnu, charitatívnu, vzdelávaciu, ekonomickú či akúkoľvek inú činnosť cirkví, zaviedol povinnú registráciu cirkví a duchovným umožnil pôsobenie len na základe štátneho súhlasu, ktorý bol podmienený ich sľubom vernosti republike.

Komunistický štát nikdy neuvažoval o odluke cirkví od štátu. Predpokladal, že takýto krok by v daných historických podmienkach zvýšil spoločenský vplyv cirkví. Taktiež by posilnil disciplínu duchovných voči cirkevnej hierarchii, čo bolo pre vtedajšiu moc, usilujúcu sa aj o rozleptávanie cirkví zvnútra, kontraproduktívny prvok. Prísna totalitná kontrola cirkví zákonite vyvolala ilegálne aktivity jednotlivých veriacich, duchovných či rôznych skupín, ktoré boli mimo štátnej kontroly a  stali sa terčom prenasledovania štátnych bezpečnostných zložiek.

Štát a cirkev na Slovensku po roku 1989

Po novembri 1989 bola súčasťou spoločensko-politických zmien aj zmena postavenia cirkví a náboženských spoločností, ktoré znovu nadobudli nezávislé postavenie a súčasne sa im otvorili možnosti zodpovedajúce ich poslaniu aj v slovenskej spoločnosti.

Vzťahy medzi štátom a cirkvami prechádzali v našej krajine za posledných dvesto rokov rôznymi peripetiami, pričom ich podoba bola z dnešného pohľadu prakticky konštantne nevyhovujúca pre obe strany. Od vzájomnej previazanosti štátu a najmä rímskokatolíckej cirkvi, keď zostávala, i napriek určitému výsadnému postaveniu, trvalo v pozícii poddanosti, cez pretrvávajúcu, predovšetkým ekonomickú previazanosť cirkví a štátu za prvej Československej republiky, až po ostrý proticirkevný nepriateľský postoj totalitného štátu v období takzvaného reálneho socializmu.

Ani ponovembrový politický vývoj zatiaľ nevyriešil všetky problémy, napriek tomu, že priniesol  zásadné pozitívne zmeny. Nová legislatíva umožnila uznaným cirkvám plnú vnútornú samosprávu, avšak neodstránila ich priamu ekonomickú väzbu na štát.

Právne normy, ktorými Slovenská republika garantuje náboženskú slobodu, slobodu svedomia a základné zásady vzťahu štátu a cirkví, sú: Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. – Ústava SR, ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, a zákon č. 308/1991 Zb. v znení zákona č. 394/2000 Z. z. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností. Podmienky registrácie cirkví sú podrobnejšie upravené Zákonom č. 192/1992 Zb. o registrácii cirkví a náboženských spoločností.

Majetkové vzťahy medzi gréckokatolíckou a pravoslávnou cirkvou sa riešili na základe zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 211/1990 Zb. Slovenská republika ako prvá z postkomunistických štátov dôsledne riešila problematiku vyrovnania cirkevného majetku Zákonom č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam. Upravil spôsob a podmienky vrátenia podstatnej časti majetku, ktorý bol cirkvám odňatý v období od 8. mája 1945 do 1. januára 1990 (židovským náboženským obciam od 2. novembra 1938). Novelizovaný bol zákonom č. 97/2002 Z. z. 

Financovanie cirkví je doposiaľ upravené už spomínaným Zákonom č. 218 z roku 1949 o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom, platy duchovných  zabezpečuje v plnej miere štát v súlade s nariadením vlády o úprave osobných požitkov poskytovaných duchovným cirkví a náboženských spoločností. Zákonom č. 16/1990 Zb. bol Zákon č. 218/1949 Zb. novelizovaný, čím sa zrušil dozor štátu nad cirkvami.

Národná rada Slovenskej republiky schválila 30. novembra 2000 Základnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Slávnostne bola podpísaná vo Vatikáne 19. decembra 2000. Zmluva zakotvila, že zmluvné strany uzatvoria ešte štyri čiastkové zmluvy. Prvá z nich   o duchovnej službe v ozbrojených silách a ozbrojených zložkách bola ratifikovaná vo Vatikáne 28. októbra 2002.

Dňa 11. apríla 2002 podpísali predstavitelia jedenástich registrovaných cirkví a náboženských spoločností zmluvu so Slovenskou republikou – ktorá, i keď má iný charakter, je svojím obsahom podobná Základnej zmluve so Svätou stolicou –, čím využili možnosť uzatvárať zmluvy so štátom danú registrovaným cirkvám Zákonom č. 394/2000 Z. z.

V roku 2000 bolo prijaté uznesenie vlády a zároveň aj schválené uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré požadujú základný zákon o vzťahoch štátu k cirkvám a náboženským spoločnostiam, ako aj riešenie ekonomického zabezpečenia cirkví a náboženských spoločností.

Otázku finančného zabezpečenia cirkví a náboženských spoločností štátom otvárali najmä v súvislosti s prerokúvaním základnej zmluvy so Svätou stolicou v Národnej rade najmä ľavicoví poslanci, a v období pred voľbami ľavicové a liberálne strany. Ich aktivity smerovali k tomu, aby štát nefinancoval prevažnú mieru potrieb cirkví, teda k odluke. Otázka základného zákona o vzťahoch štátu k cirkvám a náboženským spoločnostiam vyvstala v pléne NR SR najmä z dôvodov úpravy financovania, ktoré malo byť jeho súčasťou, ale môže sa vynoriť aj v súvislosti so snahami prehodnotiť súčasné podmienky registrácie cirkví a náboženských spoločností v Slovenskej republike, keď mnohé nové náboženské spoločnosti, ktoré sa objavili na slovenskej duchovnej scéne, nedokážu splniť požiadavku 20 tisíc členov, ako to vyžaduje zákon.

Uvedené legislatívne normy sú len najzákladnejšími piliermi takej zložitej stavby, ako sú vzťahy štátu a cirkví, treba však ešte pripomenúť ďalšiu legislatívu, ktorá upravuje konkrétne pôsobenie cirkví v jednotlivých oblastiach spoločenského života, ako je, napríklad, školstvo, zdravotníctvo, sociálna sféra, významná problematika ochrany kultúrnych pamiatok, oblasť daní, ciel a iných poplatkov, pôsobenie v médiách, duchovná služba v armáde, ústavoch či medzi študentmi.

Ďalšie otázky v oblasti vzťahov štátu a cirkví prinesie aj proces integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie, ktorá síce túto oblasť neupravuje, ale ovplyvňuje hospodárenie s verejnými financiami či pracovné právo.

Možno očakávať, že v súlade so svetovými trendmi v budúcnosti bude „štát menej písať zákony, ktoré sa týkajú cirkví, a viac reagovať na konkrétne ponuky cirkví adresované štátu formou nimi samými predložených navrhovaných zmlúv“.

V súvislosti s neustálym zdôrazňovaním slobody svedomia, slobody náboženského vyznania a ľudských práv budú v pluralizovanej spoločnosti ustavične vyvstávať otázky individuálnych i korporatívnych náboženských práv, a v tomto kontexte vzrastie aj dôležitosť poznania a sústavného štúdia duchovnej scény.

Zdroj: Slovo 05/2003
Autor: ThLic. Michaela Moravčíková - všetky články od tohto autora (1)

všetky súvisiace odkazy (12) »

ROZHOVOR - Arcibiskup malinsko-bruselský a prí­mas Belgicka, kardinál Suenens
07.06.2017 | História | ; Slovo č. 2 / 1970 , s. 5 | Čítanosť(3559)
ROZHOVOR - Arcibiskup malinsko-bruselský a prí­mas Belgicka, kardinál Suenens
Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?
01.03.2003 | Duchovné články | Slovo 03/2003 | Čítanosť(4473)
Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?
Dilema nedele. O čom to všetko vlastne je?
01.05.2002 | Publicistika | Slovo 05/2002 | Čítanosť(4140)
Dilema nedele. O čom to všetko vlastne je?

všetky súvisiace články (51) »

05.04.2017 | Čítanosť(3335)
sk Konkordát a moderný štát

všetky súvisiace články (24) »

Vzácna návšteva v Prešove
18.10.1999 | Čítanosť(3703)
Vzácna návšteva v Prešove

všetky súvisiace správy (42) »

Diakonát v Prešove
15.06.2006 | Čítanosť(11096)
Diakonát v Prešove

všetky súvisiace fotogalérie (1) »

všetky súvisiace audiosúbory (3) »

všetky súvisiace životopisy svätcov (6) »

Eucharistia
Čítanosť(9534)
Eucharistia
Iniciácia
Čítanosť(10182)
Iniciácia

všetky súvisiace heslá (10) »

 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε