www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=170
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 1. december 2020     Meniny oslavuje: Edmund

Zoεpédia - náhodný výber: Veľká sobota, Malá večiereň, Kapucíni.     pohľadnice

01.03.2006 | Osobnosti | ThDr. PaedDr. Andrej Slodička, PhD. | Čítanosť(11385)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

SV. TOMÁŠ AKVINSKÝ, PATRÓN A VZOR TEOLÓGOV (780 rokov od narodenia)

SV. TOMÁŠ AKVINSKÝ, PATRÓN A VZOR TEOLÓGOV (780 rokov od narodenia)

Sv. Tomáš, anjelský učiteľ, sa narodil pravdepodobne v roku 1225 na zámku Roccasecca severne od Neapola v lombardskej rodine grófov z Akvinu. Zomrel 7.3.1274 vo Fossanove pri Terracine. Ako najmladší syn bol určený na duchovnú cestu. Päťročného ho rodičia dali do kláštora na Montecassino. V roku 1239 bol poslaný na univerzitu do Neapola, kde študoval gramatiku a logiku. V roku 1245 odišiel do Paríža, kde učil Albert Veľký, v roku 1248 do Kolína. Tam sa stal asistentom Alberta Veľkého. V roku 1259 sa vrátil do Itálie. Začal pracovať na diele Suma proti pohanom.

V roku 1265 dostal príkaz prednášať v Ríme, kde začal pracovať na diele Teologická suma. V Ríme napísal prvú časť. V roku 1268 sa vrátil do Paríža, kde prednášal na univerzite a v dominikánskej škole. V Paríži zakončil druhú časť Teologickej sumy a  napísal aj mnoho komentárov k Aristotelovi. V roku 1272 sa vrátil do Neapola, kde napísal tretiu časť Teologickej sumy. Keď sa chystal na koncil do Lyonu, vyčerpaný zomrel v kláštore vo Fossanove. 18.7.1323 ho Ján XXII. vyhlásil za svätého a 15.4.1567 ho Pius V. vyhlásil za doktora Cirkvi.

Majster Svätého písma

Sv. Tomáš vytvoril najväčší náukový systém v stredoveku. Hlavným spisom je Teologická suma, napísaná v rokoch 1266-1273 a doplnená jeho žiakom, a Suma proti pohanom, nazývaná tiež Filozofická suma, napísaná v rokoch 1259-1264. Sv. Tomáš bol veľkým teológom a jedným z najväčších filozofov. Suma znamená zhrnutie, obsiahnutie v jednom celku ( z lat. summa – súhrn, celok, množstvo ) V úvode Teologickej sumy Tomáš konštatuje, že existuje mnoho teologických diel, ale sú veľmi rozsiahle a ťažké, nemôžu slúžiť začiatočníkom, a preto sa rozhodol napísať niečo ľahké. Tomáš sa pokladal za teológa. Filozofii sa venoval, len kým mu bola potrebná, aby mohol realizovať svoju teologickú syntézu. Titul anjelský učiteľ dostal preto, lebo bol majstrom Svätého písma.

Myšlienkový svet svätého Tomáša

V osobe Tomáša nie je len dokonalá syntéza filozofických systémov staroveku a stredoveku, ale aj ľudských čností. Tomáš Akvinský vytvoril obdivuhodnú a dokonalú filozofickú sústavu. Lev XIII. v encyklike Aeterni Patris vyhlásil svätého Tomáša Akvinského za patróna katolíckeho filozofického a teologického učenia aj na katolíckych univerzitách. Pius XI. vyhlásil Tomáša Akvinského za všeobecného učiteľa. V roku 1950 Pius XII. vyhlásil, že tomistická filozofia predstavuje najistejšiu cestu k rímskokatolíckej náuke. Tomášom dosahuje scholastika svoj zlatý vek. Počas života bola opozícia voči tomizmu veľká, ale tomizmus obstál a postupne bol chápaný ako oficiálna filozofia Cirkvi. Novotomizmus sa odlišuje od náuky sv. Tomáša. Jeho najfilozofickejšie dielo je Suma proti pohanom. Tomáš si pod Albertovým vplyvom uvedomil nutnosť recepcie mimokresťanskej filozofie a filozofie vôbec pre potreby kresťanskej filozofie. Antická filozofia (Aristoteles) a arabská filozofia prenikali medzi najširšie vrstvy vzdelancov.

Tomáš si myslel, že hlavná úloha jeho života spočíva v tom, aby v svojich myšlienkach a v každom pocite poukázal na to, kto je Boh. Bol najväčším katolíckym teológom všetkých čias, usporiadal náuku Cirkvi do systému. Aj Ján Pavol II. podčiarkoval dialóg medzi teológiou a filozofiou. Poukázal na večnú novotu myšlienkového sveta Tomáša Akvinského. Pápež ho nazval doktorom pravdy. Tomáša nazývame učiteľom ľudstva, lebo bol pripravený prijať hodnoty kultúr, a je učiteľom aj v dnešných časoch.

Do 13. storočia si možno Cirkev predstaviť aj bez sv. Tomáša, ale po tomto čase je to nemožné. Pýtame sa, či nám ľuďom, ktorí žijeme v 21. storočí, môže niečo povedať filozofia z 13. storočia. Iste, mnohé veci sú prekonané, ako napr. filozofia prírody, ktorá bola spojená s vtedajšou fyzikou, niektoré časti filozofie človeka alebo niektoré sociálne koncepcie, ktoré sú zviazané s feudálnym poriadkom. Na druhej strane, skutočné filozofické myslenie, čistá kontemplácia skutočnosti nezávisí od premien času. Vývoj vo filozofických vedách sa nepodobá vývoju špeciálnych vied. Filozofia sa podobá umeniu. Krása dórskeho stĺpu zostane vždy krásou.

Tomáš Akvinský učil v škole (scholastika), v ktorej základom učenia zostávalo Sväté písmo, ale súčasne bolo metodicky spracované celé kresťanské dedičstvo ( boli tam zahrnuté aj filozofické náuky ). Cieľom vyučovania bolo pomocou argumentov vysvetliť pravdu viery aj obraz sveta (vzorom tu bola logika Aristotela). Do tohto chápania bol zahrnutý aj novoplatonizmus skrze Augustína a Dionýza Areopagitu. V čase sv. Tomáša ovládol svet Aristoteles. Od 12. storočia sa vďaka židovským a arabským snahám stalo známym Aristotelovo dielo, zvlášť jeho fyzické a metafyzické spisy. Objavovali sa preklady priamo z gréčtiny. Do sv. Tomáša sa celé stredoveké myslenie nachádza akoby pod nadvládou novoplatonizmu, ktorý bol pokresťančený. Zdôrazňoval sa typický krajný spiritualizmus. Arabská kultúra bola v tomto čase na vyššej úrovni ako latinská Európa. Po Platónovi ovládol Európu arabský Aristoteles. Aristoteles uznával Boha, ale Boh nebol pre neho čiastkovou prozreteľnosťou, ale takou, ktorá bdie len nad všeobecnosťami, nad rodmi a druhmi, ale nie nad jednotlivými konkrétnymi predmetmi. Takto chápaný Aristoteles hlásal, že v človekovi je niečo božské, ale nepripúšťal individuálnu nesmrteľnosť človeka. Večný je len duch celého ľudstva. Vládne determinizmus, nutnosť a závislosť od postavenia hviezd. To bol arabský aristotelizmus.

Traja protivníci

Otázka „Čo je Boh?“ bola jediným problémom, ktorý Tomáša zaujímal. Prvým bol pohanský, heterodoxný aristotelizmus. Druhým protivníkom bol do seba uzavretý intelektuálny konzervatizmus. Bol to boj s extrémnym spiritualizmom (pokresťančený novoplatonizmus). Tretím bolo svetské duchovenstvo.

Okrem prednášok Aristotelovi nenájdeme u Tomáša nijakú filozofickú prednášku. Filozofia sa však nachádza v celom jeho diele. Pokúša sa zreteľne rozlišovať medzi filozofiou, filozofickou reflexiou, teológiou, medzi vierou a mystikou.

Scholastici odišli od Platóna k Aristotelovi. Namiesto negovania sveta prijali jeho akceptáciu. Rozum a autonómia človeka sú, podľa Tomáša, Božími darmi a môžu človeka bližšie priviesť k Bohu. Po križiackych výpravách sa Aristoteles dostal do Európy skrze arabské (Avicenna, Averroes) a židovské vplyvy (Majmonides). Sv. Tomáš použil jeho filozofiu, aby mohol opísať veľkosť a vznešenosť Boha. Je vzorom pre nás, aby sme vo všetkom hľadali Božiu slávu a dobro človeka.

Zdroj: Slovo 05/2006
Autor: ThDr. PaedDr. Andrej Slodička, PhD. - všetky články od tohto autora (5)

všetky súvisiace odkazy (2) »

Odpustky v živote kresťana – katolíka
01.11.2004 | Teológia | Čítanosť(9023)
Odpustky v živote kresťana – katolíka
Cirkev a jej sociálna úloha
01.07.2002 | Publicistika | Slovo 07/2002 | Čítanosť(8984)
Cirkev a jej sociálna úloha

všetky súvisiace články (3) »

všetky súvisiace články (1) »

všetky súvisiace heslá (18) »

 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε