Začíname pôst

Výrok svätého evanjelia z pera sv. Matúša o jednej z Ježišových činností na púšti je známy: „Ježiš sa postil štyridsať dní a štyridsať nocí“ (Mt 4,2).

Podľa príkladu postiaceho sa Ježiša Krista na púšti, Cirkev už v rannom období nariaďovala pôsty. Nakoľko Pascha je „prazdnikov prazdnik, sviatok nad všetky sviatky“ (8. irmos utierne Paschy), na tento sviatok nás Cirkev pripravuje so zvláštnou starostlivosťou počas svätej štyridsiatnice – veľkého pôstu.

Byzantský obrad so spomienkou na Ježišovo utrpenie dáva dôraz na skutočnosť, aby kresťan vnímal a pochopil, že pôst je doba duchovnej premeny  a vnútornej obnovy. V tomto napomáha človeku pôst – sebazápor tela. Doba pôstu je príprava k tomu, aby sme na jeho konci uvideli a oslávili dobrovoľné utrpenie Ježiša Krista, ako aj jeho slávne vzkriesenie. Aj bohoslužobné spevy sv. štyridsiatnice  sa takto zamýšľajú nad Kristovým utrpením.

Pôvod sv. veľkého pôstu je zjavný a zasluhuje si hlbokú úctu. V súčasnosti je vnímateľný v kresťanstve. Otázka je, či bude mať aj budúcnosť. Kresťana dneška pohlcuje zrýchlený svet, nenachádza dosť času na  svoje prehĺbenie, na náboženský zážitok. Kresťan nemá trpezlivosť kráčať krok za krokom vpred v duchovnom raste, ale vyžaduje si aj v duchovnej sfére hotové duchovné pokrmy. Mnohokrát náboženské výrazy a pojmy sú mu nezrozumiteľné. V minulom tisícročí posvätnú náplň a obsah sv. štyridsiatnice nebolo treba vykladať, lebo od detstva do nich kresťan organicky vrastal. Neprevládala teória a veda, ale zážitok a tradícia. V tomto duchu pôst, pokánie a askéza boli prekrásnym sviatočným sledom, ktorých cieľom bolo preniknutie hmotného (materiálneho) sveta duchovnosťou, ovládanie tela a lepšie chápanie a najhlbšie zažitie udalosti Vzkriesenia.

Bohoslužobné texty pôstu k tomu ponúkajú bohatý výber. Spoločným motívom všetkých veľkopôstnych textov však je, čo máme a čo nesmieme urobiť, aby duchovná premena a vnútorná obnova sa dôsledne uskutočnila.

Prvá pôstna bohoslužba je večiereň na syropôstnu nedeľu. Prvá stichyra triode hovorí, že v pôste máme urobiť tri veci: „Všetci v pôste zdržanlivosťou kroťme svoje telo. Modlitbou a slzami hľadajme Pána. Odstráňme zlobu svojho srdca“.

Na večierňach pôstnych nedieľ sa striedajú dva prokimeny. Dnešný prokimen hovorí: „Neodvracaj tvár od svojho služobníka. Čím skôr ma vyslyš. Príď ku mne, zachráň ma!“ Prokimen ideovo sa pripája k spevom syropôstnej nedele o vyhnaní z raja. Zo všetkých strán prichádza na človeka súženie. Stojím pred Pánom a raz by som rád uzrel jeho tvár. Chcem sa zachrániť pred zatratením, v čom len mi Boh môže pomôcť. Pôstne myšlienky prokimena nám predkladajú sv. štyridsiatnicu so všetkou telesnou a duchovnou námahou práve na duchovnej premene a vnútornej obnove duše. S pokorou prosíme Pána o pomoc, priznajúc si naše hriechy a slabosti.

Účasťou na pôstnych bohoslužbách môžeme krok za krokom pracovať na lepšom chápaní a zažití udalosti vzkriesenia Ježiša Krista.