www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=195
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 3. jún 2020     Meniny oslavuje: Karolína

Zoεpédia - náhodný výber: Spev, Lazárova sobota, Askéza.     pohľadnice

01.02.2002 | História | Mgr. Juraj Gradoš | Čítanosť(7525)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Víťazstvo v znamení kríža

Víťazstvo v znamení kríža

Katedrála nachádzajúca sa oproti cisárskemu palácu v maloázijskom meste Nikomédia bola 23. februára 303 vyrabovaná a zborená rímskymi vojakmi. Cisár Dioklecián vydal počas nasledujúceho dňa edikt, ktorým mali byť zničené všetky kresťanské chrámy. Kresťanské bohoslužby boli zakázané, posvätné knihy mali byť skonfiškované a spálené. Posledné veľké prenasledovanie kresťanov v rímskej ríši bolo najkrutejšie zo všetkých prenasledovaní – nakoniec však viedlo k definitívnemu uznaniu kresťanstva.

Začiatok posledného veľkého prenasledovania

Cisár Dioklecián sa dostal k moci v roku 284. Chaotické pomery v rímskej ríši chcel napraviť dôkladnými reformami. Mnohé z jeho projektov mohli byť dobré, hlavne čo sa týka hospodárskej oblasti. Podobne malo poslúžiť rozmachu ríše aj posilnenie centrálneho vplyvu a sprísnenie úradníckej kontroly. Na základe týchto predpokladov cisár rozdelil rímsku ríšu na štyri časti a na ich čelo boli mimo neho postavené ďalšie tri osobnosti – jeden augustus a dvaja caezari. Tým predpokladal, že ríša je zvnútra jednotná a neotrasiteľná. Na posilnenie hraníc ríše zväčšil armádu.

Práve v tomto bode narazil na odpor mnohých kresťanov, ktorí odmietali vojenskú službu z náboženských dôvodov. To viedlo k znovuvzkrieseniu podozrenia, že kresťania nie sú voči ríši lojálni a že sa môžu stať práve tým elementom, ktorý v prípade útoku zvonku bude nápomocní nepriateľom štátu. Dioklecián bol oddaný pohanským bohom a z nevôľou sledoval rozmáhajúci sa vplyv kresťanov, ktorý siahal až k cisárskemu dvoru. Situácia sa vyostrila, keď sa kresťankami stali jeho žena a dcéra. V tom čase bolo podobne veľa kresťanov medzi dvoranmi a úradníkmi. Narástol aj počet kresťanských chrámov a samotní biskupi sa stali poprednými občanmi miest.

Nezvyčajná krutosť

Podnet k novému prenasledovaniu kresťanov dala veštba boha Apolóna, ktorú si vypočul cisár v maloázijskom Miléte v r. 303. Tam mu veštec povedal, že práve kresťania sú príčinou nepravdivých veštieb. Táto situácia bola podporovaná samotným zmýšľaním Diokleciána, ktorý už predtým tvrdol: „Staré náboženstvo nemá byť kritizované nejakým novým. Je totiž zločinom rozvracať to, čo naši predkovia ustanovili naveky a čo si zachováva popredné miesto a život.“ Na základe tohto svojho postoja naviazal na obetné edikty cisára Décia a tie ešte sprísnil: kresťania museli pod hrozbou smrti obetovať rímskym bohom. Tisícky kresťanov zomreli mučeníckou smrťou. Klerici boli uväznení. Kresťania boli zbavení všetky pocty, právna ochrana a hodnosti.

Krutosť hraničiaca so zverskosťou sprevádzala celé toto prenasledovanie. Istý muž roztrhal edikt. Za toto svoje počínanie bol hneď predvedený a mučení. Toto však vojakom nestačilo – začali ho páliť pochodňami. Keď všetko pretrpel s obdivuhodnou trpezlivosťou, spálili ho na popol.

Pokoj na západe

Konštantín cisárom

Na západe rímskej ríše bolo prenasledovanie oveľa miernejšie od chvíle, keď sa cisárom stal Konstantius Chlorus. Chrámy padali vo všetkých provinciách Galie, Británie a Hispánie, ale nikto neprišiel priamo o život. Cisár však 25. júla 306 v britskom Yorku zomrel. Vojaci vyhlásili za nového cisára jeho syna Konštantína.

Napriek nekrvavému prenasledovaniu kresťanov na západe ríše východ sa zmietal v krvavom kúpeli. Po odstúpení Diokleciána sa nový cisárom stal Galerius. Túto svoju politiku zmenil až na smrteľnej posteli tzv. tolerančným ediktom, ktorým povolil kresťanstvo a budovanie chrámov pod podmienkou, že sa nepostavia proti politike štátu a budú mu vernými občanmi. Povedal o kresťanoch, že majú povinnosť „sa modliť k Bohu za spoločné blaho, blaho štátu ako aj seba samého“.

Po náhlej smrti svojho otca sa Konštantín ako novovymenovaný cisár dostal do konfliktu s rímskym vojskom, ktoré vyhlásilo za cisára Maxentia. Tým sa začal boj o moc v západnej časti ríše. Konštantín prekročil Alpy s malým počtom vojakov a postupoval Talianskom na Rím. Maxentius si bol tak istý svojím víťazstvom, že sa neopevnil v Ríme, ale vyšiel na polia pred brány mesta. To mu však bolo osudným, lebo práve na Milvijskom moste dosiahol Konštantín prekvapivé víťazstvo nad veľkou armádou Maxentia.

V znamení Krista

Toto víťazstvo sa stalo zmenou v politike cisára. On sám pripísal toto nečakané a veľkolepé víťazstvo kresťanskému Bohu. Sám povedal historikovi Eusébiusovi o sne, ktorý mal. Keď sa večer modlil, objavilo sa na nebi obdivuhodné Božie znamenie. Na zapadajúcom Slnku sa mu ukázal svetlom vytvorený kríž a on sám počul hlas: „V tomto znamení zvíťazíš!“ Tento zázrak pozorovalo celé vojsko. O tejto časti veľkolepého víťazstva sa však historici rozchádzajú. Isté je však, že Konštantín dal na rímske zástavy upevniť chí-rhó, teda XP. Išlo o monogram Krista z gréčtiny. Ide o prvé dve písmená CHR Ježišovho gréckeho mena – CHRISTOS. Takéto zástavy mal každý oddiel.

Rím uvítal Konštantína ako víťaza a dal mu postaviť víťazný oblúk v blízkosti Kolosea. Nápis na monumente však skôr oslavoval slnečného boha Apollóna ako Boha roky prenasledovaných kresťanov. Konštantín však bezprostredne po víťazte začal odstraňovať všetky nevýhody, ktorými boli kresťania vystavení.

Konštantínovo obrátenie

Spôsob Konštantínovho obrátenia sa mnohokrát považoval za čisto politický manéver, ktorému vôbec nezodpovedala vnútorná zmena myslenia. Na dôkaz sa uvádzalo, že za celú dobu svojej vlády (336-337) nijako nevystúpil proti pohanstvu a stále mu zaručoval toleranciu.

Vo februári 313 sa Konštantín s Liciniem v Miláne dohodli na znení textu, ktorý podstatne prekračoval Galeriov tolerančný edikt obidvaja cisári priznali kresťanom „neobmedzenú slobodu vo vykonávaní ich náboženstva“. Skonfiškovaný majetok, budovy a pozemky boli navrátené cirkvi.

Tolerančné požiadavky narazili na odpor predovšetkým na východe ríše. Spoluvládca Maximinus Daja tu bol až do svojho pádu v apríli 313 pôvodcom nepriateľskej politiky voči kresťanom. Edikt otvoril cirkvi cestu k dlho vytúženej slobode.

Zdroj: Slovo 02/2002
Autor: Mgr. Juraj Gradoš - všetky články od tohto autora (75)

všetky súvisiace odkazy (3) »

Prenasledovanie
16.04.2006 | Publicistika | Slovo 2006, č. 8. | Čítanosť(5683)
Prenasledovanie
Svätý Mikuláš
01.01.1996 | Spiritualita | Gréckokatolícky kalendár 1996 | Čítanosť(15416)
Svätý Mikuláš
Liturgický rok
01.09.1994 | Liturgia | Slovo 17/1994 | Čítanosť(12985)
Liturgický rok

všetky súvisiace články (6) »

všetky súvisiace životopisy svätcov (7) »

Ikonostas
Čítanosť(13111)
Ikonostas

všetky súvisiace heslá (2) »

 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε