www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=198
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 19. september 2019     Meniny oslavuje: Konštantín

Zoεpédia - náhodný výber: Ekumenizmus, Dvernik, Bona fide.     pohľadnice

01.04.2002 | Spiritualita | Mgr. Lenka Frigová | Čítanosť(4857)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Pascha

Pascha

Kresťan, ktorý sa bližšie oboznámi so židovstvom je často zmätený a nevie, aký postoj má k židovskému náboženstvu zaujať. Po mnohé roky, a možno aj teraz, u mnohých kresťanov pretrvával skôr negatívny postoj k Izraelitom. Pozrime sa, čo na to hovorí Cirkev.

Po Druhom Vatikánskom koncile sa Cirkev vracia ku koreňom a objavuje, že tie sú predovšetkým židovské. Živým svedectvom tejto náuky je práve Svätý Otec Ján Pavol II., ktorý pri svojej návšteve židovskej synagógy v Ríme v roku 1986, či návšteve Svätej Zeme v jubilejnom roku 2000, nazýva Židov našimi „staršími bratmi vo viere“. Prečo je potrebné hovoriť o tejto téme práve vo veľkonočnom čase? Ježiš Kristus bol pravoverným Židom a ak chceme správne pochopiť a prísť k lepšiemu porozumeniu najväčšej udalosti kresťanstva, akou je Veľká noc, musíme vychádzať zo židovstva, spoznať ako sa slávila Pascha v minulosti. Ježiš pred svojou smrťou slávi Paschu so svojimi apoštolmi, ako to spomínajú evanjelisti (por. Mt 26,17), ale nezavádza niečo úplne nové, ale povie svojim apoštolom: „Choďte a pripravte nám veľkonočnú večeru!“ (Lk 22,8). Nemusí im nič vysvetľovať. Ak my mnohým veciam nerozumieme, je to kvôli tomu, že evanjeliá obsahujú iba to, čo bolo pri týchto obradoch nezvyčajné. Ako vlastne tento sviatok vznikol a ako prebiehala paschálna večera?

Sviatok Paschy bol pôvodne kultovou slávnosťou Nomádov (kočovníkov), ktorá sa konala v období jarného splnu a to v čase presunu zo zimných pastvín na jarné. Môžeme povedať, že pozorujúc kolobeh prírody riadili sa tým istým, stále sa opakujúcim cyklom. Židia tento sviatok od okolitých národov prevzali, avšak v jednom momente Boh preruší tento kruh, využije pôvodne nomádsky sviatok, aby vyviedol svoj ľud z otroctva v Egypte do slobody. A tak má Žid už väčší dôvod k oslave. Všimnime si, že Boh neruší sviatky, ale dáva im novú náplň, nechce robiť niečo násilne, ale všetko „použije“ a postupne si Izrael vychováva.

Dnes sa slávi Pascha u Židov predovšetkým v rodine. Táto noc úplného bdenia pre Izrael je plná znakov. Veľkonočná večera alebo tzv. seder sa slávi podľa vzoru starej rímskej hostiny. Celá rodina zasadne k stolu a už pri pohľade na pokrmy, na  tzv. séderovú misu sa Židovi vybavia jeho dejiny. Je tu zelenina nazývaná karpas, charosset – posekané jablká a orechy zmiešané s vínom a škoricou, horké byliny – chren alebo šalát. Súčasťou misy sú aj natvrdo uvarené vajíčka a pečená jahňacia lopatka, symbolizujúca baránka. Nesmú tu chýbať ani tri macesy (nekvasené chleby) a päť kalichov s vínom. Všetko má svoj hlbší zmysel. Zelená bylina pripomína začiatok jari, horké byliny horkosť otroctva a charossett symbolizuje maltu na faraónových stavbách. Kosť pripomína jedenie baránka počas odchodu z Egypta, tenká škrupina vajca zase krehkosť ľudského osudu. Na stole nesmie chýbať ani miska so slanou vodou, v ktorej Žid spoznáva slzy zúfalstva počas otroctva v Egypte.

Nezastupiteľnú úlohu v túto noc zohrávajú aj tri macesy, ktoré symbolizujú praotcov Abraháma, Izáka a Jakuba. Prostredný sa počas večere rozlomí a jedna časť sa ukryje ako tzv. afikomen. Mnoho teológov vykladá tento stredný prelomený kúsok macesu ako symbol Ježiša, ktorého telo bolo zlomené na kríži, schované do hrobu a zmŕtvychvstalo v sláve. Na stole sú aj štyri poháre s vínom a taktiež osobitný pohár pre proroka Eliáša, ktorý má ohlásiť príchod Mesiáša, ktorý sa zjaví práve na Paschu. Preto mu každý rok otvárajú dvere svojich príbytkov, veď paschálna noc je plná očakávania Pánovho príchodu. Ako vidíme, celé slávenie je plné znakov a symbolov, ktoré Ježiš svojou smrťou a zmŕtvychvstaním priviedol k plnosti, dáva im hlbší význam. On je vyplnením Paschy. Táto noc je aj miestom realizácie najdôležitejšieho prikázania pre Izrael, a to odovzdávania viery deťom. Táto povinnosť sa liturgicky splní práve rozprávaním hagady o udalostiach oslobodenia z egyptského otroctva, ktorá je odpoveďou na otázky najmladšieho dieťaťa, ktoré sa pýta: „Čím sa táto noc odlišuje od iných nocí?“ Izrael prežil mnohé prenasledovania najmä vďaka tomu, že otec odovzdal skúsenosť svojho národa a svoju skúsenosť synovi. Izraelské deti totiž poznávajú Písma skôr, ako vedia čítať, lebo ich dostávajú živým hlasom rodičov, ktorí im odovzdávajú Slovo vyslovené vierou.

Čo sa zjaví v túto noc, je Božie Slovo. Celé dejiny spásy začínajú Abrahámom, ktorý uveril Božiemu Slovu a vydáva sa na cestu. Pre Žida je Slovom Boha každá udalosť v jeho živote. Spôsob zvečnenia exodu, tohto zásahu Boha do dejín ľudu, je Pascha, ktorá sa vyplnila v Ježišovi Kristovi, „Slove, ktoré sa stalo Telom“(por. Jn 1,1-16). Boh postupne „zduchovňoval“ a očisťoval liturgiu Izraela vychádzajúc z krvavých obiet, roľníckych sviatkov, až kým došiel k Pasche, ktorú Ježiš slávi so svojimi apoštolmi. Celá Tóra je cestou a Ježiš prichádza, aby ju vyplnil. Je to cesta, ktorú Boh otvára uprostred smrti, „prechod Jahveho“, ktorý vždy uvádza veci do pohybu. Kristovo zmŕtvychvstanie postavilo Cirkev na cestu, aby hlásajúc túto Paschu, prechod zo smrti do života, potiahla za sebou národy k Otcovi. Cirkev žije z Paschy, a tak ako je šabat „predĺžením“ Paschy, tak je každá nedeľa a každá Eucharistia slávením tohto veľkonočného tajomstva. Je to sviatosť prechodu Ježiša Krista do vzkriesenia. Eucharistia je vždy proklamáciou tejto udalosti a zároveň odpoveďou, vďakyvzdávaním. Je centrom, vrcholom a zdrojom činnosti Cirkvi. Preto nielen pri Pasche, ale aj pri každej Eucharistii môžeme prežiť tento prechod z našich otroctiev do slobody. Môžeme spolu s „našimi staršími bratmi vo viere“ volať k Bohu slovami paschálneho sederu: „Kto sa cíti byť otrokom, nech príde a slávi s nami Paschu. V tomto roku otroci, v budúcom slobodní ľudia!“,  a prosiť, aby nás Boh vyviedol z našej smrti, našich otroctiev, do slobody Božích detí.

Zdroj: Slovo 04/2002
Autor: Mgr. Lenka Frigová - všetky články od tohto autora (1)

všetky súvisiace odkazy (4) »

Neustále provokujúca pravda
16.04.2006 | Rozhovory | Slovo 2006, č. 8. | Čítanosť(4935)
Neustále provokujúca pravda
Tretieho dňa vstal z mŕtvych
16.04.2006 | Spiritualita | Slovo 2006, č. 8. | Čítanosť(4693)
Tretieho dňa vstal z mŕtvych
Radosť všetkých vekov
16.04.2006 | Teológia | Slovo 2006, č. 8. | Čítanosť(4933)
Radosť všetkých vekov

všetky súvisiace články (7) »

všetky súvisiace články (1) »

všetky súvisiace správy (3) »

všetky súvisiace heslá (1) »

 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε