Pôstna disciplína a jej zmysel

Ľudský život prebieha v neustálom rytme, v ktorom sa strieda práca a odpočinok, radosť a smútok, úsvit i súmrak života. Podobne do menlivého rytmu je zostavený aj liturgický rok. Jeho centrom je Ježiš Kristus, ktorého hlavné tajomstvá pozemského života si približujeme počas slávení liturgického roka.

Hlavný a najdôležitejší sviatok kresťanstva je Vzkriesenie Pána – Pascha. Na sviatočné prežitie tohto sviatku sa veriaci pripravujú počas šiestich týždňov, ktoré voláme Štyridsiatnica alebo Veľký pôst. Aj keď samotný názov „veľký pôst“ pobáda k tomu, že ide len o pôst pre žalúdok, nie je to tak.

Aký má zmysel, alebo náplň toto obdobie?

Treba povedať, že čas 40 dní je určený na pamiatku 40-dňového Ježišovho pobytu na púšti, ktoré prežil v modlitbách a pôste. A tak aj pre veriacich pôst je z jednej strany protiváhou konzumného spôsobu života. Zdržiavanie sa v stredy a piatky mäsitých jedál ktorí žiadosti tela a podriaďuje ich rozumu. Tým sa však nevyčerpáva celá náplň pôstu. Z druhej strany veriaci človeka chápe pôst ako čas obrátenia – teda búrania všetkých prekážok, ktoré mu stoja v ceste k životu s Bohom. A tu popri jedení patrí aj zdržiavanie sa nadmerného hluku, televízie, leňošenia, fajčenia, prázdnych rečí atď. Ušetrený čas a často i materiálne prostriedky potom obrátený človek venuje modlitbe a praktickej bratskej láske. Z hľadiska pôstnej disciplíny platí, že prvý deň Štyridsiatnice a Veľký piatok je prísny pôst, zdržanlivosť od mliečnych a vaječných jedál a pôst (trikrát jesť a len raz do sýtosti).

Ďalším veľkým sviatkom v liturgickom kalendári je Narodenie Pána – Vianoce. Predvianočné prípravné obdobie má názov Filipovka, pretože začína dňom po spomienke na apoštola Filipa, t. j. 15. novembra. Ťažisko tohto obdobia je v duchovnom sústredení na sviatok Narodenia Pána. Predvečer Narodenia Pána 24. 12. je záväzná zdržanlivosť od mäsa + pôst, čo je vyvrcholenie na rozhodujúcu duchovnú udalosť roždestva Christovho. Obdobne je to aj pred slávením Bohozjavenia, kde v ľudovom ponímaní v predvečer sviatku je druhý svätý večer spojený s pôstom a štedrou večerou.

V tradícii východnej cirkvi poznáme ešte pôstny čas pred sviatkom sv. Petra a Pavla – Petrovka a pred Usnutím Presvätej Bohorodičky – Spasivka. V súčasnosti ich pôstna disciplína v našej miestnej cirkvi nie je záväzná.

Pre úplnosť dodajme, že okrem týchto vyššie spomenutých pôstnych období poznáme ešte jednodňové pôstne dni, ktoré zaväzujú zdržanlivosťou od mäsových pokrmov. Takýto pôstny deň pripadá na sviatok Povýšenia sv. Kríža a na sviatok Sťatia hlavy Jána Krstiteľa.

Okrem toho každý piatok ako deň vykupiteľskej smrti Ježiša Krista v celom liturgickom roku má kajúci charakter a je dňom zdržanlivosti od mäsa.

Doteraz sme povedali o čase a teraz si povedzme, na koho sa pôstna disciplína vzťahuje,  resp. nevzťahuje.

Záväznosť pôstnej disciplíny je pre každého veriaceho, ktorý zavŕšil 14 rok života až po smrť. Zákon pôstu – ujmy (trikrát jesť a len raz do sýtosti) zaväzuje dospelých od 18. roku života do započatia 60. roku života. Od pôstu i od zdržanlivosti od mäsa sú oslobodení: chorí, tehotné a dojčiace ženy, cestujúci, stravujúci sa vo verejných zariadeniach.

Po hlavných sviatkoch liturgického roka nasledujú slobodné týždne tzv. voľnice. Pripadajú od 25. 12. do 4. 1., vo veľkonočnom týždni, vo svätodušnom týždni a po nedeli Mýtnika a farizeja. V týchto týždňoch sú veriaci od zdržanlivosti od mäsa oslobodení.

Ak niekto nemôže dodržať pôstnu disciplínu z rozličných príčin, tak ju má možnosť legitímne nahradiť skutkom nábožnosti alebo skutkom lásky. To v praxi znamená, že modlitbou krížovej cesty, pôstneho molebenu, pôstnej večierne a bolestného ruženca či konkrétnou pomocou chorému alebo hmotnou pomocou viacdetným rodinám bez hriechu zadosťučinil pôstnej disciplíne.

Z úcty k Najsvätejšej Eucharistii v Cirkvi platí eucharistický pôst – jednu hodinu pred sv. prijímaním.

Často sme svedkami, že ľudia okolo nás pozerajú na pôstnu disciplínu cirkvi ako na prežitok a o pôstnom čase si myslia, že je to smutný čas. Opak je pravdou. Už z prirodzeného hľadiska nám odborníci vážne signalizujú nebezpečie, že ak sa človek nenaučí ovládať svoje prehnané žiadostivosti, nakoniec sa v nich sám utopí. Pre zdravie duše i tela je ovládanie a striedmosť vynikajúcim liekom, o ktorom vedeli už dávne generácie, len my na to stále zabúdame. A o smútku pri pôste sa vyjadril Ježiš takto: „A keď sa postite, nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár“... (Mt 6, 16). Správne prežívaný pôstny čas je vskutku radostným časom a jeho umením je pri ovládaní a sebazapieraní zachovať úsmev na tvári.

Samotný pôst by bol z duchovného hľadiska bezvýznamný, ak by sa nespájal so svojimi partnermi modlitbou a almužnou. V. Solovjev rozvádza túto myšlienku ďalej: modlitba nás spojuje s Bohom, almužna rozdeľuje milosť ujednotenia s Bohom medzi našich blížnych a pôst posväcuje nerozumnú prírodu, skrze posvätenie vlastného tela. (T. Špidlík, Spiritualita kresťanského Východu, 1983). Málo si uvedomujeme, že v životnej realite stojíme popri vlastnej žiadostivosti aj zoči-voči diablovi a jeho silám. Premôcť niektoré sily Zlého sa dá podľa evanjelia len modlitbou a pôstom (Mt 17, 21).

Ak budeme k tomuto osvedčenému prostriedku duchovného boja nadobúdať správny postoj, určite nám to pomôže na aréne nášho osobného zápasu medzi dobrom a zlom ostať silnými a zvíťaziť. A zaiste pocítime mnohoraké dobrodenia pôstu pre zdravie tela i duše.