Eucharistia v živote rodiny

Keď prorok Eliáš utekal pred kráľovnou Jezabel, ktorá mu siahala na život, unavený dlhou cestou cez púšť, sadol si pod jalovec a žiadal si zomrieť. Tu prichádza k nemu anjel, ktorý mu priniesol pokrm a povedal: „Vstaň, jedz, lebo cesta je pre teba priveľká.“ Eliáš poslúchol, vstal a jedol. Takto posilnený týmto pokrmom išiel štyridsať dní a štyridsať nocí až k Božej hore Horeb (porov. 3 K 19, 1-8).

V tomto pokrme, ktorý bol prorokovi Eliášovi posilou na jeho ďalekej ceste, vidí svätá Cirkev predobraz najsvätejšej Eucharistie, ktorú ak budeme prijímať, nikdy nebudeme hladovať a žízniť (porov. Jn 6, 35). Je to Boží chlieb, ktorý dáva život (porov. Jn 6, 34).

V Najsvätejšej Eucharistii tkvie naša posila pre každodenné dni, ktoré sú neraz plné životných skúšok, trápení a znášania ťažkých okolností. Pán Ježiš sa z lásky stáva občerstvujúcim a posilňujúcim pokrmom na ceste duchovného preporodenia a rastu. On nás pozýva k sebe s láskou, aby sme ho nielen navštevovali v Božom chráme, ale aj prijímali do svojho srdca. „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním“ (Mt 11, 28).

Ak to platí o každom veriacom človekovi, potom o každom manželstve a rodine zvlášť. Veď aj tu môžeme použiť výzvu a nielen z Písma, že treba vstať a jesť, lebo cesta je priveľká (porov. 3 Kr 19, 7). Čo všetko stretne každé manželstvo a rodinu na ich životnej ceste?

Žiť dobrý rodinný život nie je nikdy ľahké v žiadnej spoločnosti. Každá doba má svoje vlastné úskalie a problémy. Preto pápež Ján Pavol II. vo svojej apoštolskej exhortácii o úlohách kresťanskej rodiny v dnešnom svete Familiaris consortio (Rodinné spoločenstvo) hneď v úvode napísal: „Rodinné spoločenstvo v súčasnosti zasiahli azda viac ako iné inštitúcie – rozsiahle hlboké a rýchle zmeny v spoločnosti a kultúre [...]. V iných rodinách zavládla neistota a rozpaky, pokiaľ ide o vlastné úlohy alebo dokonca pochybnosti a takmer nevedomosť o hlavnom cieli a podstate manželského a rodinného života“ (1). A o význame Eucharistie v živote rodiny povedal: „V eucharistickom dare lásky nachádza kresťanská rodina základ a akoby dušu svojho «poslania» [...]. Účasť na Kristovom tele, ktoré «sa obetuje», a na krvi, ktorá «sa vylieva», stáva sa nevyčerpateľným prameňom misijnej a apoštolskej činnosti pre kresťanskú rodinu“ (57).

V Najsvätejšej Eucharistii máme teda najväčší dar, dar Boha nám ľuďom. Eucharistia je pokrm silných. Eucharistia je Boh, ktorý v Ježišovi Kristovi vstupuje živý do nášho tela. Eucharistia je znamenie jednoty, sila, ktorá nás drží pohromade, aby nedošlo k rozdeleniu. Osobitne v manželskom a rodinnom živote. Preto Ježiš Kristus, tajomne ukrytý v Najsvätejšej Eucharistii, je výzvou pre všetkých tých, ktorí ho ešte nepochopili, že chce nám byť tak blízko, že si ani sami sebe tak blízko byť nedokážeme.

Anglický polárny bádateľ Róbert Falcon Scott (1868-1912) v rokoch 1910-1912 podnikol cestu na južný pól. Výprava bola dobre zabezpečená. Na dobre poznačených miestach si ukryli časť zásob do snehu, aby mali čo jesť na spiatočnej ceste. Ale pre veľké snehové záveje stratili orientáciu a hladní nakoniec všetci zahynuli. Keď ich po čase našli ich priatelia, ležali mŕtvi neďaleko skrytých zásob. Boli tak blízko potravín, a predsa zahynuli.

Niečo podobného sa stáva aj dnes. „Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte“, povedal sv. Ján Krstiteľ Hebrejom o Ježišovi Kristovi (Jn 1, 26). Táto bolestná výčitka Predchodcu je smutne pravdivá v každej dobe. Božia Eucharistia – to je najvzácnejší dar, ktorý nám zanechal Pán Ježiš. Je stále medzi nami a volá ako vtedy pri Poslednej večeri: „Vezmite a jedzte... Pite z neho všetci“ (Mt 26, 26-27). Toto je pokrm, ktorý „dáva svetu život“ (Jn 6, 33). Pre rodinu a manželov zvlášť. Preto vezmite a jedzte! Cesta životom je naozaj priveľká!