Prehĺbme svoj vzťah k Najsvätejšej Eucharistii

Keď Pán Ježiš zázračne nasýtil zástupy na púšti, na druhý deň ho zástupy znovu vyhľadali. On im vtedy povedal: „Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa“ (Jn 6, 26). Preto ich poučuje: „Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá syn človeka...“ (Jn 6, 27). Ježiš využíva ich túžbu po takomto chlebe a hovorí: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať [...]. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky“ (Jn 6, 35; 51).

Ak týmto slovám dobre rozumieme a veríme tomu, tu by sme mohli aj prestať, pretože tieto Kristove slová, ktorými ohlasuje ustanovenie Eucharistie, v ktorej on sám ako ozajstný chlieb z neba dáva ľuďom ako pokrm svoje telo, nám zaručuje večný život. Ale ak nie, pokračujeme ďalej.

„Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: «Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?»“ (Jn 6, 52). No Ježiš svoje slová neodvolal, ba ešte viac ich zdôraznil, keď povedal: „Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň“ (Jn 6, 53-54).

To sú veľmi vážne slová! Ako veriaci ľudia ich máme prijať s vierou a so všetkou vážnosťou. Žiadne námietky! Že to nemôžeme pochopiť? Aj učeníci namietali: „Tvrdá je to reč!“ (Jn 6, 60). Ježiš im však povedal: „Toto vás pohoršuje? A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým?“ (Jn 6, 61-62). Tým chcel povedať, že ak nemôžu pochopiť to, čo sa im dáva vo sviatostnom Chlebe a Nápoji, aby takto bol s nimi až do konca sveta, ako potom pochopia to, že vystúpi na nebo, odkiaľ prišiel.

To sú slová aj pre nás, ktoré nám ukladá svätá Cirkev: prehĺbiť vzťah k Najsvätejšej Eucharistii, aby sme častým jeho prijímaním boli s ním takto spojení tu na zemi, a raz určite vo večnosti.

A ako často?

Katolícke noviny v rubrike Naša listáreň na túto tému uverejnili otázku i odpoveď, ktorá bude iste aj pre nás zaujímavá:

„Cirkev nabáda veriacich, aby denne pristupovali k svätému prijímaniu. Jestvuje taký človek, ktorý je hodný prijať každý deň Boha? Prijímanie je prevzácna milosť, ktorá by mala byť umožnená 2-3 razy do roka a v hodine smrti.

Pri každom prijatí Eucharistie uznávame svoju nehodnosť slovami stotníka, ktoré sa nášmu Pánovi veľmi páčili: Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a duša mi ozdravie. Nikdy nemôžeme mať iný postoj. A na tejto skutočnosti sa nič nezmení, či prijímame raz za život alebo každý deň. Ježiš nám však nezanechal Eucharistiu ako odmenu za naše zásluhy, ale ako potravu, aby sme vládali žiť podľa jeho učenia. Veď povedal:

«Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj» (Jn 6, 53-55). A o tom, kto má prísť k nemu, hovorí: «Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov« (Mk 2, 17).“

Toľko Katolícke noviny (6. augusta 1995). Nuž, čo k tomu dodať?

Z vlastnej skúsenosti vieme, že určitú vec si ceníme podľa toho, aký význam jej pripisujeme. Tak je to s materiálnymi hodnotami, a tak je to aj s Najsvätejšou Eucharistiou. Kto to pochopil, ten využíva každú príležitosť, aby ju prijal do svojho srdca „na uzdravenie duše a tela“ (z modlitby pred sv. prijímaním). Kto to však nepochopil, ten sa nevie nadchnúť a pre toho to bude vždy „tvrdá reč“!

Na jedno však pamätajme! Pán Ježiš povedal: „Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky“ (Jn 6, 51). Ak nám táto Kristova záruka stačí, počúvajme jeho slová a verme im!