Zamyslenie

„Jedlo nás nepriblíži k Bohu; ani keď nejeme, nič nestratíme, ani keď jeme, nič nezískame. Len si dajte pozor, aby táto vaša sloboda nebola na pohoršenie slabým“ (1 Kor 8, 8-9).

Pôst je čiastočné alebo úplné zrieknutie sa jedla z dôvodov pokánia alebo disciplíny. Napríklad zdržanlivosť od mäsa v piatok. Je pomocným prostriedkom kresťanskej sebavýchovy na posilňovanie vôle a duchovné zdokonaľovanie. Pôst je taký starý ako ľudské pokolenie. Jeho potrebu zdôraznil sám Ježiš Kristus a sám nám dal k tomu príklad (Mt 4, 2). Postili sa už prví kresťania, a tak je to v Cirkvi dodnes. Jeho účelom je aj duchovne sa pripraviť k modlitbe, k prijatiu sviatosti alebo k príprave na oslavu veľkých sviatkov. Sú však dni, obdobia, keď je dovolené jesť aj mäsité pokrmy, tzv. voľné dni, keď sa máme radovať. Je to ponechané na našom slobodnom rozhodnutí. Ale táto sloboda nemá byť „na pohoršenie slabým“, na čo upozorňuje aj svätý Pavol: „Ak jedlo pohoršuje môjho brata, nebudem nikdy jesť mäso, aby som nepohoršil svojho brata“ (1 Kor 8, 13). Aj keď tieto slová svätého Pavla boli povedané za iných okolností, slová o pohoršení „slabých“ (1 Kor 8, 9) „čo veria“ ( Mk 9, 42), sú aj dnes aktuálne, najmä, ak by sme svojím „nepôstom“ pohoršovali svojich bratov a sestry.

Pekným príkladom je staručký Eleazar, jeden z popredných zákonníkov, ktorý radšej volil zomrieť, než jesť mäso, aby sa nezdalo, že proti Božiemu príkazu jedol bravčové mäso. Nechcel dať mládeži pohoršenie (2 Mach 6, 18). Sväté písmo sa o ňom s chválou zmieňuje: „Urobil rozhodnutie ozaj hodné svojho veku a dôstojnosti starca, prirodzenej šľachetnosti svojich šedín i krásneho života“ (2 Mach 6, 23).