www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=253
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 18. október 2019     Meniny oslavuje: Lukáš

Zoεpédia - náhodný výber: Milan Lach sa cíti s..., Antiseminitizmus, Konkordancia.     pohľadnice

20.03.2006 | Rozhovory | Čítanosť(16812)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Keď dvaja plačú v spovednici od radosti - alebo o dobrej spovedi

Keď dvaja plačú v spovednici od radosti - alebo o dobrej spovedi

Raz sa mi stalo, že sa ma jedna rehoľná sestrička opýtala: „Otče, v ktorej spovednici spovedáte?“ A tak som povedal: „Sestrička, to ľahko zistíte (troška som žartoval). Spod ktorej spovednice vyteká najviac sĺz, tam spovedám.“ S úsmevom poodhalil niečo so svojich tajomstiev pri našom rozhovore o sviatosti zmierenia o. Jozef Voskár.

Prečo sa v Cirkvi kladie taký veľký dôraz na sviatosť zmierenia?

Predovšetkým treba povedať, že sviatosť zmierenia je najradostnejšou sviatosťou. Takto ju mnohí teológovia a otcovia Cirkvi nazývali už v minulosti. Je to sviatosť, ktorá znamená, že niekto, kto bol mŕtvy, ožil, kto bol stratený, našiel sa.

Krst je prvá sviatosť, bez ktorej tie ďalšie nemôžeme prijať. Je isté, že je najvýznamnejšia, potrebná a nevyhnutná na prijatie  ostatných sviatostí. V nej niečo, čo je, čo nebolo odumreté, čo žilo, čo Boh stvoril v prirodzenom poriadku vecí (telo, duša), dostáva novú kvalitu. V sviatosti zmierenia však to, čo je odumreté, čo bolo stratené, sa dostáva do života. To je omnoho radostnejšie. Táto sviatosť sa ponúka ako Boží prostriedok, cez ktorý nás znova (po našich životných peripetiách, po našich pádoch, hriechoch, ktorých sa dopustíme) Božie milosrdenstvo robí Božími deťmi v plnej kráse. Stávame sa naozaj ľuďmi s obnoveným, s čistým Božím obrazom v nás. To je sviatosť, ktorou by sme sa mali stále zdokonaľovať, stále dozrievať v láske na ceste k svätosti.

Je teda veľmi dôležité, aby priniesla čo najlepšie ovocie. Čo je najviac potrebné na to, aby sa s nami cez sviatosť zmierenia takáto zmena udiala?

Musíme chcieť. Slobodná vôľa, slobodné rozhodnutie a slobodná túžba po zmene je predpokladom na to, aby sviatosť zmierenia bola takou, akou ju chce mať Boh. Dôležité však je, že zmena sa uskutočňuje prostredníctvom Svätého Ducha, ktorého prijali apoštoli od vzkrieseného Ježiša.  V sviatosti zmierenia je podstatné  to, čo robí Boh.

Ako často by ste odporúčali pristupovať k svätej spovedi?

Vždy vtedy, keď to človek sám cíti. Aby to nebol stereotyp. To, čo je stereotypné, sa mnohokrát vymyká spod podstaty sviatosti, a ňou je túžba po zmene. Stáva sa, že penitent povie: „Prišiel som si obnoviť svätú spoveď.“ Čo je to obnoviť si svätú spoveď? Tam sa má prísť obnoviť človek sám a nie svätá spoveď.

Existuje aj tzv. generálna spoveď. Čím sa odlišuje od bežnej spovede?

Generálna svätá spoveď nebýva v živote často. Najčastejšie sa vykonáva pri zvláštnych situáciách, napr. po duchovných cvičeniach, kde sa preberú určité závažné veci života človeka. Pod zorným uhlom získaných poznatkov môže človek spätne prehodnocovať všetko, z čoho sa doteraz vyznával. Niektoré veci doteraz morálne hodnotil inak. Napríklad ťažké hriechy považoval za všedné alebo niektoré všedné  vôbec nepovažoval za hriech a nespovedal sa z nich. V spovedi sa vyzná  z toho, čo pod novým zorným uhlom vidí ako hriech.

Aký je rozdiel medzi spoveďou a duchovným rozhovorom?

Duchovný rozhovor môžem viesť aj s psychológom, s človekom, ktorému dôverujem , s kňazom.  Ak si človek pre duchovný rozhovor volí  kňaza, najčastejšie je to preto, lebo potrebuje ísť do hĺbky. Väčšinou sa ma pýta, ako by som hodnotil niektorú vec alebo aký postoj má v istej situácii zaujať. Vtedy sa poučí. Duchovný rozhovor nemá sviatostnú hodnotu, pretože človek nedostáva rozhrešenie. To nie je sviatostná „robota“. Poučí sa, je múdrejší a  po takomto rozhovore môže povedať: „A teraz sa chcem vyspovedať.“ Mohli by sme ho čiastočne považovať aj za hlbšie spytovanie svedomie.

V sviatosti zmierenia človek vyznáva svoje hriechy, dostane rozhrešenie a penitenciu (úkon kajúcnosti), dá si predsavzatie zmeniť svoj život. Tak sa naplní sviatostný úkon.

Pre mnohých je teda duchovný rozhovor veľkou pomocou, aby sa mohli správne vyspovedať.

Áno. No hromadné spovede pred veľkými sviatkami nie sú vhodné na duchovné rozhovory. Vtedy sa uplatňuje viac-menej len sudcovská moc kňaza ako sprostredkovateľa sviatosti. Tam niet času na rozsiahlejší duchovný rozhovor. Ak ľudia potrebujú duchovný rozhovor, majú využívať (a kňaz sa má dať k dispozícii) iný čas.

Spovede spojené s duchovným rozhovorom sú omnoho dlhšie, však?

Stalo sa mi, že spoveď trvala  hodinu, dve aj tri hodiny. Všetko, čo mal človek na srdci, sme prebrali, a nakoniec to išlo pod rozhrešenie. A to bola spoveď! Ten človek plakal... Ale už nie od žiaľu nad tým, čo všetko má na srdci, ale od radosti. V katedrále, kde som často spovedával, raz stáli pred spovednicami dve panie. Jedna hovorila druhej: „Choď tam! Tento pán spovedá veľmi  dobre, ale veľmi dlho!“

Sv. Bazil už dávno kládol ťažisko na duchovný rozhovor. To bolo najúčinnejšie pastoračné pole kňaza vo vzťahu k veriacemu človeku. Na tejto úrovni to bývali vždy najhlbšie zmeny a konverzie. A to sú kvalitné spovede!

Spovedával som v katedrále po nežnej revolúcii, vtedy, keď už ľudia naberali odvahu prísť. Robil som si čiarky, po koľkých rokoch prichádzali. Mal som takých, ktorí neboli na spovedi aj  desať a viac rokov. Jeden pán, ktorý nebol na spovedi už  50 rokov, mi povedal: „Viete čo? Veľmi som sa tejto spovede bál, ale ďakujem Bohu, že som natrafil na vás.“ 50 rokov! Ten človek plakal. A ja som plakal spolu s ním. A tak sme dvaja  starí ľudia plakali spolu.

Čo by ste poradili ľuďom, ktorí prežívajú podobný strach pred svätou spoveďou?

Nech si dobre prečítajú a premeditujú Podobenstvo o márnotratnom synovi. Otec synovi, ktorý sa rozhodol odísť z jeho domu, nepovedal ani jediné slovo námietky. Dal mu, čo si pýtal, a syn odišiel. Ale ešte dôležitejšie je to, že sa slobodne rozhodol vrátiť k otcovi. Vracia sa domov... A  to stretnutie je úžasné! To nech povzbudí každého, aby sa nebál spovede: otec mu išiel oproti, nevyčítal mu, kde bol, čo všetko porobil, ale dal príkaz svojim sluhom: „Dajte mu nové šaty, dajte mu sandále na nohy, dajte mu prsteň na ruku a zabite tučné teľa! Pripravte hostinu a budeme sa všetci radovať a jesť, hodovať, lebo ten, čo bol mŕtvy, ožil, ten, čo bol stratený, sa našiel.“

Čo vás vie v spovednici najviac potešiť a čo zarmútiť?

Vždy sa radujem z mladých ľudí. Teším sa z tých, ktorí sa ešte vedia spovedať, jasne formulujú svoje poklesky a nikdy nepovedia: možno som... Aké možno? Buď som to urobil, alebo nie. Najviac ma trápi, keď zápasím s človekom, ktorý chce do spovede vmontovať všetko možné, niekedy aj to, aké pilulky berie a na akú chorobu. Potom sa musím s takýmto človekom trošička popasovať, aby som ho presvedčil, že v spovedi sa vyznávame z hriechov.

Za rozhovor ďakuje B.D.K.

Zdroj: Slovo 07/2006

všetky súvisiace odkazy (1) »

Svätá spoveď
02.10.2007 | Liturgia | Slovo 2007, č. 19 - 20. | Čítanosť(18215)
Svätá spoveď
Kajúcnosť
20.03.2006 | Duchovné články | Slovo 07/2002 | Čítanosť(4803)
Kajúcnosť
Hriech a pokánie
20.03.2006 | Spiritualita | Slovo 07/2006 | Čítanosť(5403)
Hriech a pokánie

všetky súvisiace články (9) »

všetky súvisiace články (1) »

všetky súvisiace životopisy svätcov (2) »

Eucharistia
Čítanosť(9414)
Eucharistia

všetky súvisiace heslá (13) »

 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε