www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=26
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 2. apríl 2020     Meniny oslavuje: Zita

Zoεpédia - náhodný výber: Basileia, Malá jekténia, Dcéry Božskej lásky.     pohľadnice

01.12.1994 | Rozhovory | Mons. ThDr. Ján Babjak, SJ, PhD. | Čítanosť(5513)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Gréckokatolíci majú brať vážne svoje poslanie

Gréckokatolíci majú brať vážne svoje poslanie

Prof. ThDr. Tomáš Špidlík, český jezuita, je odborníkom na východnú duchovnosť. Je emeritným profesorom na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme. Je autorom mnohých kníh zo svojho odboru. Je veľmi obľúbeným profesorom. Pravidelne sa prihovára prostredníctvom Vatikánskeho rozhlasu v českom vydaní a to každý piatok. Položili sme mu niekoľko otázok.

Pán profesor, ako ste sa dostali k východnej duchovnosti?

Samozrejme, keď som bol tak dlho na Velehrade, začal som sa zaujímať o unionistické kongresy. Ale posledný impulz bol skoro náhodný alebo Prozreteľnosťou. Keď som prišiel do Ríma, najprv som bol vo Vatikánskom rozhlase a potom som prešiel do Nepomucena ako špirituál. A keďže počet seminaristov sa zmenšoval, začal som študovať na Východnom ústave, a pretože som bol špirituálom, zaujímal som sa predovšetkým o duchovnosť.

Môj predchodca, otec Hausher, ktorý bol zakladateľom katedry východnej špirituality, mi povedal, že by som ho mohol zastúpiť. Preto som začal robiť doktorskú tézu o duchovnosti, ale už som tomu dal, tak povediac iný smer. Pretože on sa nezaoberal slovanskou špiritualitou a dokonca o nej nemal ani veľkú mienku. Hovoril, že Slovania už prišli trošku neskoro a že všetky duchovné termíny už boli vyvinuté. Mne sa to nepáčilo, pretože Slovania niečo predsa len mali a tak som začal svoju tézu o slovanskej duchovnosti. Ale potom sme sa celkom zhodli. Prevzal som tiež katedru po  o. Kologrivovi, ktorý tiež niečo začal. Potom som z Nepomucena odišiel a zakotvil som na Východnom ústave.

Ako dlho prednášate na Pápežskom východnom ústave a kde všade ste ešte prednášali?

Keď som sa dostal v roku 1951 do Ríma, tri roky som študoval na Východnom ústave, rok som robil doktorskú prácu. Učiť som začal od roku 1954. V Ríme som vyše triaštyridsať rokov a vyše štyridsať rokov prednášam. Dúfam, že v tomto roku je to už poslednýkrát, lebo profesor po 75 rokoch už nemá prednášať. No a na iných univerzitách v Ríme? Samozrejme na Gregoriáne, to je spojené, ale dlhé roky som prednášal aj na Tereziáne, to je karmelitánska škola špirituality a potom všade tam, kde ma pozvali. Najzaujímavejšia pre mňa bola skúsenosť v Afrike, v Kinshase, v Zaire, v bývalom belgickom Kongu. Niekto im tam povedal, že by bolo dobré, keby vedeli o východnej duchovnosti. Preto ma pozvali a bol som tam jeden semester, trošku skrátený, ale bolo to veľmi zaujímavé. Potom letné školy v Amerike a jednotlivé prednášky tu a tam, ale Rímu som bol stále verný.

Ktoré dielo, ktorú svoju knihu považujete za svoje vrcholné dielo?

Teraz ma prinútili, aby som konečne napísal zoznam svojich kníh. Články ešte nemám, ale knihy áno. Vyšlo ich 41, ale to vie, že nie v každej je niečo nové. Myslím si však, že som urobil to, k čomu ešte o Hausher ešte nedošiel. On preberal jednotlivé témy a tiež z východnej duchovnosti o jednotlivých témach bolo dosť napísané. Bolo potrebné urobiť jedno súhrne dielo, a preto som začal. A je to „La spiritualita del Oriente christiano manuale systematiko“ – je to aj v češtine, je to aj v angličtine, vo francúzštine a teraz to prekladajú do novej gréčtiny, už by to malo skoro výjsť, taliansky to vyjde opäť. Teda ide o súhrny prehľad o témach východnej duchovnosti. nejde o historické spracovanie, či o osoby, to som urobil v tých populárnych knihách, ale ide o hlavnú myšlienku slovanskej duchovnosti. Je to teda to Lídee Ruse. Vyšlo to tohto roku a vo Francúzsku to malo veľký ohlas, pretože ministerský predseda Baladure si to osobne vypýtal a Mitterand si to vzal do nemocnice a teda možno, dúfajme, že sa obráti na slovanskú duchovnosť.

Prečo vás východná duchovnosť tak veľmi priťahuje?

Viete, keď sa človek niečím zaoberá, už je to tak, každý profesor si myslí, že ten jeho predmet je najdôležitejší na svete. Prečo by som mal ja robiť výnimku. Niečo na tom predsa len je. Pozrite sa, my sme boli zaradení – Česi, Slováci, Poliaci – do západného sveta a je to v poriadku. Bola to veľká výhoda pre nás, pre kultúru a všetko ostatné. Ale podstatu srdca máme slovanskú. A tam nás stále niečo priťahuje. Uvedomil som si aktuálnosť toho práve v Afrike. Keď som mal v Afrike prednášku o ikonách, jeden mohamedán mi povedal, prečo k nim kresťanstvo neprichádza v tejto východnej forme, prečo k ním prichádza v tej francúzskej, analytickej forme, ktorá je im cudzia. A skutočne, tam som v tej africkej škole zažil čosi veľmi zaujímavé, že tie slovanské a východné pojmy sú im ďaleko bližšie. A preto v súčasnosti má východná duchovnosť veľký význam pre pokresťančenie sveta, ktorý už nie je európsky a je im ďaleko bližšia a je to veľká tradícia. Je to veľká tradícia, pretože tam sú predsa len pojmy, ktoré si svet dobre neuvedomoval. Preto východná duchovnosť má svoje poslanie.

Čo chcete povedať gréckokatolíkom na Slovensku?

Myslím si, že práve oni majú veľké poslanie. Pozrite sa, keď už bol tento svet tak beznádejne rozdelený na východ a na západ, vsunuli sa do týchto dvoch blokov Slovania. Vtedy sa stále myslelo, že kde budú patriť, či k východu, či k západu.

V Ríme mali vtedy veľký myšlienku, že by mohli byť mostom medzi Východom a Západom. Ale svet už bol tak rozdelený, že Slovania, ktorí mali byť mostom, sa rozpadli – na východných a západných. No a na východnom Slovensku máme akýsi zvyšok. To znamená, že sú tu Slovania, ktorí majú východný obrad a sú na západe. Tak oni by mali byť v slovanskom svete akýmsi mostom. Ale musia byť verní svojmu poslaniu a nie tak ľahkomyseľne prerábať, lebo je to veľká vec.

A druhá vec je, že keď boli vyhlásení za patrónov Európy sv. Cyrila a Metod, mal som možnosť o tom hovoriť v talianskych seminároch. A tak ma niekedy pozvali a dávali mi otázku, no Cyril a Metod je taká sviečka na oltár svojich vlastných národov. Čo my s tým máme spoločné v Taliansku. Ja som im odpovedal takto. V tom starom svete mali byť Slovania akýmsi spojovacím článkom medzi Východom a Západom. Dnes však Východ a Západ vyzerajú ináč. Západ začína niekde od Viedne, alebo ak chceme od Budapešti až po Los Angeles. Celá tá európska kultúra a východ to sú dnes už veľké národy ázijské a Slovania sú uprostred. Takže možno tak ich pojem žiť v európskej kultúre a mať ešte tradíciu východnú, že to môže mať veľkú, veľkú budúcnosť. A preto hovorím, že na východnom Slovensku by mali brať to svoje poslanie vážne, lebo to je skutočnosť. Povedzme si, že Slovensko je západné, ale je tam východná cirkev a tá by si mala byť vedomá svojej identity a tiež  študovať tak troška svoju tradíciu. Ja si myslím, že o to sa málo starala, žeby vlastnú tradíciu študovala, aby poznala dobre obrad, svoju tradíciu. A preto im prajem, aby vydržali a niečo pekného urobili.

Zdroj: Slovo 24/1994
Autor: Mons. ThDr. Ján Babjak, SJ, PhD. - všetky články od tohto autora (8)

Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε