Symboly sprevádzajúce pápeža

Každý z pápežov si pri nástupe do úradu vyberá meno. Kardinál Ratzinger chcel svojou voľbou vzdať hold Benediktovi XV. za jeho pomoc utečencom a úsilie zjednotiť vojnou rozpoltený svet. Pravdepodobne sa však inšpiroval i svätým Benediktom,  mníchom žijúcim v 6. storočí, zakladateľom západného systému mníšskych rádov a patrónom Európy.

Je to kus látky z vlny baránka. Symbolizuje Kristovu krv. Ján Pavol II. nosil jednoduché arcibiskupské pálium. Benedikt XVI. sa vrátil k páliu z 1. tisícročia. Je to významné gesto, lebo k prvému veľkému rozkolu kresťanov došlo v roku 1054. Naznačuje, že k jednote sa dá dospieť, iba ak sa „vrátime“ do doby, keď Cirkev nebola rozdelená. Pri oboch veľkých schizmách stáli Nemci. V roku 1054 vyslanec Leva IX. (pápeža nemeckého pôvodu) položil exkomunikačnú bulu v chráme v Carihrade. Lutherova reformácia tiež vzišla z nemeckej pôdy. Je teda symbolické, že pápež i predseda Pápežskej rady pre jednotu kresťanov kardinál Kasper sú Nemci a pracujú v prospech jednoty Cirkvi.

Nové pálium je dlhé 2 metre a 16 centimetrov, široké 11 centimetrov a má 5 červených krížikov. Zavedením tohto pápežského symbolu sa začína doba, ktorá bude odlišovať pápežské pálium (lat. palium petrinum) od pália, ktoré nosia arcibiskupi metropoliti.

Na prsteni sa nachádza obraz svätého Petra s loďkou a sieťou – symbol pokračovania tradície prvého pápeža, apoštola Petra, ktorý bol rybárom. Až do 19. storočia bol prsteňom pečatným. Po smrti pápeža je zničený.

Rovnaký obraz sa nachádza aj na pápežskej pečati, ktorá potvrdzuje vieru a symbolizuje úlohu zverenú Petrovi - utvrdzovať svojich bratov vo viere a autoritu pápeža.

Zmenu urobil Benedikt XVI. aj v erbe. Chýba v ňom tiara, ktorú nahradil mitrou. Benedikt XVI. týmto nečakaným rozhodnutím zmenil tisíc rokov starú tradíciu. Vyjadril, že pápeži si nenárokujú svetskú moc nad štátmi a štátnikmi, ale iba duchovnú moc viesť ľudí k spáse.

Od pápeža Gregora VII. (1073 – 1085) používali pápeži pri slávnostných príležitostiach tiaru - cisársku prilbu. V roku 1130 na ňu umiestnili zlatú korunu - symbol moci pápežov nad územím pápežského štátu. Bonifác VIII. (1294 – 1303) pridal druhú zlatú korunu – symbol toho, že duchovná autorita pápežov stojí nad svetskou autoritou panovníkov. Benedikt XII. pridal tretiu zlatú korunu - znak, že pápež má moc nad všetkými panovníkmi tohto sveta. Tiara sa stala symbolom svetskej moci pápežov - mohli vyobcovať z Cirkvi aj svetských panovníkov a oslobodiť veľmožov a poddaných od poslušnosti voči nim. Do úradu boli pápeži uvádzaní tak, že im bola na hlavu položená tiara. Trvalo to do čias Pavla VI. (1963 – 1978).

Pavol VI. dostal tiaru ako dar od veriacich. On ju však predal, peniaze dal na charitatívne účely a začal nosiť biskupskú mitru. Mitra v erbe Benedikta XVI. má tri zlaté pásy. Tie znamenajú trojitú pápežskú moc - posväcovať, vyučovať a viesť k spáse. Sú vertikálne prepojené a spájajú sa v osobe pápeža ako pastiera univerzálnej Cirkvi.

Biela farba pápežskej reverendy je spojená s pontifikátom Pia V. (1559-65), ktorý bol dominikánom a aj ako pápež používal biely dominikánsky habit. Symbolizuje nevinnosť a milosrdnú lásku. Má 33 gombíkov (33 Kristových rokov). Červená farba pápežského plášťa pripomína mučenícku krv, autoritu a súcit. Pod reverendou nosí pápež zvyčajne bielu košeľu s manžetovými gombíkmi, nohavice asi do polovice lýtok a dlhé biele ponožky. Voľakedy pápeži používali topánky (črievice) z kože, ťažkej vlnenej látky a zamatu. Farba bývala biela alebo červená. Na priehlavku mali črievice vyšitý kríž, do ktorého boli všité relikvie sv. Petra a Pavla (pri stretnutí sa bozkali). Naposledy nosil takéto topánky Ján XXIII. Pápež Pavol VI. už nosil kožené mokasíny.

Biskupi a kardináli používajú popri erbe aj heslo. Pápeži už heslo oficiálne nepoužívajú. Benedikt XVI. ako kardinál používal heslo Cooperatores Veritatis (Spolupracovníci Pravdy). Vyjadruje jeho životný program - byť pokorným služobníkom Pravdy, čiže Boha.

Pápežské meno, pálium z 1. tisícročia kresťanstva i odstránenie tiary z erbu naznačujú, že Benedikt XVI. sa akoby túžil vrátiť do 1. tisícročia kresťanstva, keď boli kresťania jednotní a obroda spoločnosti sa konala na kresťanských základoch.