Dva roky „v Európe“

Slovensko oslávilo v pondelok 1. mája 2006 druhé výročie vstupu do Európskej únie.

Splnil tento vstup vaše očakávania?

Od rozšírenia Európskej únie o desať nových krajín sa nenaplnili hrozivé scenáre o jej ďalšej budúcnosti. Práve naopak, zo všetkých strán možno počuť vyhlásenia o pozitívnom dopade.

Faktom je, že slovenský eurooptimizmus sa od vstupu nevytratil. Percento podpory členstvu v EÚ je dlhodobo na úrovni 70-80 percent, čo je v európskom kontexte určite výrazne nad priemerom. Pozitívne je vnímaná najmä možnosť čerpania prostriedkov z fondov Európskej únie. V perspektíve nadchádzajúcich 7 rokov sa objem týchto prostriedkov bude každoročne zvyšovať.

Slovenská republika zvládla integráciu do Európskej únie výborne, uvádza sa v stanovisku podpredsedu vlády SR Pála Csákyho pri príležitosti druhého výročia vstupu SR do EÚ. Začlenenie sa SR do EÚ bolo plynulé, bezproblémové, bez otrasov. Slovenská republika sa stala váženým členom, politická váha našej krajiny je oveľa vyššia, ako by za iných okolností vyplynulo z počtu obyvateľov, píše sa v stanovisku k druhému výročiu vstupu Slovenska do Európskej únie.

Csáky v ňom vyjadril presvedčenie, že pozitíva integrácie SR do EÚ silno prevažujú nad prípadnými nedostatkami nášho členstva. Zastáva názor, že posilnenie efektivity EÚ musí pokračovať, aby spoločná Európa obstála aj pred novými globalizačnými výzvami. Slovenská republika sa na tom aktívne zúčastní, pripomína Pál Csáky v stanovisku.

„Európska únia je veľmi ambiciózna pri vytyčovaní si svojich cieľov, je však málo kritická v pohľade na to, v akej situácii sa nachádza,“ povedal pre agentúru SITA minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan, ktorý Slovensko zastupoval na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy EÚ.

Členstvo v EÚ určite nesmie byť vnímané len čisto „účtovne“. Únia je vo svojej podstate najmä o spoločných hodnotách. V tejto súvislosti je na mieste otázka budúcnosti EÚ. Stagnujúci projekt Euroústavy vyvoláva otázniky a volá po skutočnej diskusii o ďalšom smerovaní Únie - kvalitatívnom a kvantitatívnom obsahu integrácie.

Rozšírenie Európskej únie o desať krajín pred dvomi rokmi nebolo len politickým, ale aj ekonomickým úspechom. Nové členské štáty podstúpili zmeny, vďaka nim posilnili ekonomický rast a demokraciu. Zjednotenie navyše naštartovalo modernizáciu Únie. „Všetci ťažíme z toho, že životný štandard ľudí v nových členských krajinách stúpa,“ zhodnotil eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Joaquín Almunia.

Podľa štúdie Centra pre európsku reformu je najväčším prínosom rozšírenia to, že viedlo k reformám v strednej a východnej Európe. Oceňuje sa rovnako aj prínos rozšírenej EÚ pre dokončenie zjednotenia Európy rozdelenej v minulosti tzv. železnou oponou. Zjednotenie však neznamená úplné zrovnoprávnenie. Napriek pozitívnemu hodnoteniu doteraz najväčšieho rozšírenia EÚ sa čoraz častejšie a z čoraz viac strán objavujú pochybnosti o pokračovaní tohto procesu.

Nemci a Rakúšania žijúci v oblastiach hraničiacich s novými štátmi Európskej únie sú k svojim susedom aj po dvoch rokoch členstva kritickí, pričom najväčšie odmietanie si vyslúžili Slováci a Česi. Vyplýva to zo štúdie, ktorú spoločne uskutočnili nemecké a rakúske ústavy pre výskum verejnej mienky.

Podľa tejto štúdie pozerajú Rakúšania v pohraničných oblastiach najpozitívnejšie na Slovinsko a Maďarsko, ich vstup by odmietlo päť, respektíve dvanásť, percent obyvateľov.  Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii však stále neprijalo 21 percent obyvateľov rakúskych pohraničných krajov a v prípade Českej republiky dokonca 36 percent tamojších usadlíkov.

Vstup Rumunska a Bulharska naplánovaný na 1. január budúceho roka sa v európskych kruhoch nespochybňuje z hľadiska vôle, ale pre nedostatočný pokrok. Bude teda závisieť len od rumunskej a bulharskej vlády, či dokážu splniť požiadavky, ktoré na ne kladie Európska komisia. Tá tlačí na Sofiu a Bukurešť s cieľom priviesť ich k väčšiemu úsiliu v pokroku v oblasti súdnictva, boja proti korupcii a organizovanému zločinu. Len dva týždne po oslavách druhých narodenín rozšírenej Únie predloží EK hodnotiacu správu, od ktorej bude vo veľkej miere závisieť ďalší osud oboch krajín. Európsky parlament dal najavo, že odklad prijatia Bulharska a Rumunska by mal pre ne negatívny dopad. Toto rozširovanie ešte europoslanci podporujú, ale po tom, ako sa Bulharsko a Rumunsko dostanú dnu, už európsky  zákonodarný zbor s otváraním európskej náruče v ústrety ďalším krajinám váha. Objavili sa už aj požiadavky na definovanie absorpčnej kapacity Únie.

Komisár pre rozšírenie Olli Rehn už pri prvom výročí vyhlásil, že existuje určitá únava z rozšírenia. Rehn však hovorí, že každé rozširovanie závisí od politickej vôle a v súvislosti s obavami z ďalších kôl rozširovaní odporúča všímať si pozitíva tých doterajších.