Ochrancovia drevených perál

Ktitor, alebo tútor, či mecenáš, príp. poručník alebo patrón, ochranca – slová, ktoré sa akosi vytratili z nášho bežného slovníka. Spolu s nimi sa akoby vytratili aj ľudia hodní tohto pomenovania. A možno to bolo naopak. Napriek tomu nezaniklo a dodnes „dýcha modrou krvou“, čímsi ušľachtilým, bohatým a zároveň štedrým. Tútorstvo sa zvyčajne spája s problémovými, chudobnými alebo osamelými (prevažne deťmi) – s tými, ktorí potrebujú ochranu, lebo sami by sa len veľmi ťažko prebíjali životom. Aj umelci v minulosti boli veľmi často odkázaní na mecenášov, aby sa vôbec mohol rozvinúť ich talent, aby mohli svetu ukázať krásu. Vo svojej zaujatosti cieľom neboli schopní kráčať v súlade s požiadavkami spoločnosti, a preto často upadali do zúfalých pozícií. Mnohí významní umelci by sa neboli rozvinuli, nebyť tých, ktorí boli ochotní stratiť niečo zo svojho bohatstva.

Prečo o tom hovoríme?

Vďaka dobrému nápadu niekoľkých nadšencov z neziskovej organizácie Záchrana a obnova NKP - Drevené chrámy pod Duklou sa svet dozvedel o „chudobných deťoch východu“ – drevených chrámoch v Karpatoch. Myšlienka osloviť ľudí ochotných stať sa tútormi chrámov, ktoré chátraveli, sa zrodila z túžby odhaliť ich krásu tomuto svetu. Bez nich by to bolo len veľmi ťažko realizovateľné. A tak sa tútormi chrámov stali významné osobnosti:

29. marec 1999 - Chrám sv. Bazila Veľkého v Krajnom Čiernom;

tútori: veľvyslankyňa SR v Poľsku Magda Vášáryová a generálny riaditeľ Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a.s., Bratislava Alexander Kšiňan;

12. september 1999 - Chrám sv. archanjela Michala v Ladomirovej;

tútori: novinárka Daniela Obšasníková a Ján Komornicky, bývalý veľvyslanec Poľska v SR ;

6. december 2000 - Chrám sv. Paraskievy v Dobroslave;

tútori: Anna Galovičová, členka výboru Medzinárodného inštitútu integrálnych vied o človeku pri OSN, a prvý prezident Slovenskej republiky Michal Kováč;

6. máj 2003 - Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v Nižnom Komárniku;

tútori: Zuzana Martináková, poslankyňa NR SR, a poslanec Európskeho parlamentu Jan Marinus Wiersma;

október 2005 - Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v Miroli; 

tútori: predsedníčka predstavenstva a generálna riaditeľka Slovenskej sporiteľne Regina Ovesny-Straka a Ján Figeľ, komisár Európskej únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mnohojazyčnosť.

Počas slávnosti ustanovenia tútorstva sa udeľuje aj titul Blahoditeľ. Tento titul sa udeľuje človeku, ktorý nezištne koná pre spoločenské blaho. Udelený bol aj Alexandrovi Dulebovi, rodákovi z Beňadikoviec, riaditeľovi Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a vedeckému pracovníkovi Ústavu politických vied SAV.  V roku 2005 bol po prvýkrát udelený aj titul Dobroditeľ, ktorý je ocenením osobitých zásluh. Stal sa ním podnikateľ Ladislav Gogor, rodák z obce Miroľa.

Perly sú veľkou vzácnosťou aj v krajinách, ktoré obmýva more. O to viac u nás, v srdci Európy. Naši predkovia si aj s tým poradili. Perly obdivuhodne vykresali z mora karpatských lesov. Dnes ich jednoduchá krása a hlboká duchovnosť priťahuje a oslovuje mnohých.

Súbor 27 drevených kostolov na východnom Slovensku bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku 27. novembra 1968. Do tohto súboru boli zaradené kostoly východného obradu – gréckokatolícke a dva rímskokatolícke.

Najviac drevených kostolov sa nachádza na území Prešovského kraja, v okresoch Svidník  (Nižný Komárnik, Miroľa, Príkra, Dobroslava, Krajné Čierne, Šemetkovce, Ladomirová, Hunkovce, Bodružal, Korejovce), Bardejov (Frička, Krivé, Kožany, Lukov, Tročany, Jedlinka, Hervartov), Snina (Uličské Krivé, Topoľa, Ruský Potok, Hrabová Roztoka, Kalná Roztoka), Stará Ľubovňa (Hraničné), Prešov (Brežany), Stropkov (Potoky). Na území Košického kraja, v okrese Sobrance, sú drevené kostoly v obciach Ruská Bystrá a Inovce.