Apoštolský pôst

Kto sa modlí a postí má dve krídla, ľahšie ako samotný vietor.

Svätí apoštoli sa pripravovali na príchod Svätého Ducha modlitbou a pôstom. Veľa sa modlili a postili pred tým, než išli hlásať evanjelium. Po modlitbe a pôstoch ustanovovali nových presbyterov pre apoštolskú prácu, ako to aj čítame v skutkoch apoštolov. „A keď im po jednotlivých cirkvách ustanovili starších, modlili sa a postili a odporúčali ich Pánovi, v ktorého uverili.“  (Sk 14,23). Sv. Ján Zlatoústy hovorí, že „apoštoli sa takmer vždy postili.“ (Kázeň, 57 na Sv. Matúša)

A tak aj svätá cirkev pripravovala svojich veriacich s modlitbou a pôstom na veľký sviatok vrchných apoštolov sv. Petra a Pavla, ktorých pamiatku slávime 29. júna, spolu so zborom dvanástich apoštolov, ktorý slávime nasledujúci deň. Pretože sa tento pôst vyskytuje po svätom období Päťdesiatnice, v starých časoch sa niekedy nazýval pôstom Päťdesiatnice. Tomuto pôstu sú tiež dané aj iné názvy; je známy ako pôst svätých apoštolov, apoštolský pôst, pôst Petra (Petrov pôst) a letný pôst. Naši ľudia ho volajú Petrovka (t.j. pôst Petra, alebo Petrov pôst). Kedy bol Petrov pôst ustanovený? Ako dlho trvá? Aké sú jeho predpisy?

Pôst svätých apoštolov je veľmi starý, datujúci sa do prvých storočí kresťanstva. Máme svedectvá sv. Atanáza Veľkého, sv. Ambróza Milánskeho, sv. Leva Veľkého a Teodora z Cyrrhu, ktoré sa ho týkajú. Najstaršie svedectvo o pôste Petrovka je nám dané sv. Atanázom Veľkým (†373). Vo svojom liste cisárovi Konštancovi, v rozprávaní o perzekúciách Ariánov píše: „Počas týždňa po Päťdesiatnici, ľudia ktorí zachovávali pôst vyšli na cintorín modliť sa.“ „Pán to tak nariadil,“ hovorí sv. Ambróz (†397), „že tak, ako sme boli účastní na jeho utrpení počas štyridsiatich dní, tak sa máme aj radovať v jeho Vzkriesení počas obdobia Päťdesiatnice. Nepostíme sa počas obdobia Päťdesiatnice, lebo náš Pán bol sám prítomný medzi nami počas tých dní … Kristova prítomnosť bola akoby vyživujúcou potravou pre kresťanov. A tak tiež počas Päťdesiatnice, sýtime sa Pánom, ktorý je prítomný medzi nami. V dňoch, ktoré nasledujú po jeho vystúpení do nebies sa však znova postíme.“ (Kázeň 61)

Sv. Lev Veľký (†461) hovorí: „Po dlhom sviatku Päťdesiatnice, je postenie zvlášť potrebné, aby očistilo naše myšlienky a učinilo nás hodnými prijať dary Svätého Ducha... Preto bol ustanovený prospešný zvyk postenia sa po dňoch plných radosti počas ktorých sme oslavovali Vzkriesenie a Nanebovstúpenie nášho Pána, a príchod Svätého Ducha.“'

Pútnička Silvia Egeria vo svojom Denníku (štvrté storočie) zaznamenáva, že v deň, ktorý nasledoval po sviatku Päťdesiatnice, začínalo obdobie postenia sa. Apoštolské konštitúcie, dielo zo štvrtého storočia, predpisuje: „Po sviatku Päťdesiatnice, oslavuj jeden týždeň, a potom dodržuj pôst, lebo spravodlivosť si vyžaduje veselenie sa po prijatí darov Božích a postenie po tom, čo bolo telo osviežené.“

Zo svedectiev zo štvrtého storočia sme sa presvedčili, že v Alexandrii, Jeruzaleme a Antiochii pôst svätých apoštolov sa spájal so sviatkom Päťdesiatnice a nie so sviatkom sv. apoštolov Petra a Pavla. V prvých storočiach, bol po Päťdesiatnici jeden týždeň radosti, privilegované dni, nasledované jedným týždňom postenia sa.

Kánony Nicefora, konštantínopolského patriarchu (806-816), spomínajú Petrov pôst. Typikon sv. Teodora Studitu hovorí o štyridsaťdňovom pôste svätých apoštolov. Simeon zo Solúna (†1429) vysvetľuje dôvod tohto pôstu týmto spôsobom: „Pôst apoštolov je oprávnene ustanovený na ich pamiatku, lebo skrze nich sme prijali mnohé milosti a pre nás sú vzormi a učiteľmi postenia sa... Lebo jeden týždeň po zostúpení Svätého Ducha v zhode s Apoštolskými konštitúciami zostavenými Klementom oslavujeme, a potom počas nasledujúceho týždňa sa postíme v česť apoštolov.“

Petrov pôst prišiel do praxe cirkvi skôr cez zvyk, než zákon. Z tohto dôvodu nebola uniformita pre dlhý čas ani pre jeho dodržiavanie, alebo jeho dĺžku. Niektorí sa postili dvanásť dní, iní šesť, ďalší štyri a ešte iní iba jeden deň. Teodor Balsamon, patriarcha Antiochie (†1204), povedal ohľadom Petrovho pôstu: „Všetci veriaci, teda laici a mnísi, sa majú postiť sedem a viac dní, a kto to odmietne, nech je exkomunikovaný z kresťanskej komunity.“

Z diela „O troch štyridsaťdňových pôstoch“, ktoré sa pripisuje mníchovi z mníšskej komunity Anastázia Sinajského (šieste – siedme storočie), sa dozvedáme, že pôst svätých apoštolov trval od prvej nedele po Päťdesiatnici do sviatku Uspenia Presvätej Bohorodičky. Neskôr však bol uspenský pôst od neho oddelený a mesiac júl bol vyčlenený z pôstu sv. Petra. Simeon zo Solúna hovorí o Petrovom pôste ako o trvajúcom jeden týždeň. Sýrsky uniati zredukovali tento pôst na štyri dni; Sýrsky Jakobiti ho zachovávajú spolu s Grékmi.

V našej cirkvi pôst svätých apoštolov trval od Nedele Všetkých svätých do 29. júna, sviatku apoštolov sv. Petra a Pavla. Tento pôst mohol byť kratšieho, alebo dlhšieho trvania v závislosti na dni, kedy bola slávená Pascha. Keď sa Pascha vyskytla skôr, pôst trvá dlhšie; keď Pascha príde neskôr, Petrovka je kratšia. Najdlhšie môže trvať šesť týždňov, najkratšie týždeň a deň. Dĺžka Petrovho pôstu zostala rovnakou ako dnes od počiatkov kresťanstva na Ukrajine.

Petrov pôst je miernejší než Veľký pôst pred Paschou, kijevský metropolita Juraj (1069-1072) vo svojich „Pravidlách“ nepovoľuje konzumáciu mliečnych výrobkov a mäsa počas Petrovky. V stredy a piatky predpisuje suchú stravu, čo je chlieb a voda, alebo sušené ovocie. V utorky, štvrtky, soboty a nedele dovoľuje rybu dvakrát denne a víno. Ako pridanie k tomuto nariaďuje sto poklôn (hlboké sklonenie po zem) vykonať denne, s výnimkou sobôt, nedieľ a sviatkov. Keďže metropolita Juraj bol Grék, môžeme predpokladať, že predpísal pre našu cirkev rovnakú prax pre pôst sv. Petra, aká prevládala v gréckej cirkvi v tom čase.

Zamočská synoda (1720) poznamenáva, že v našej Cirkvi Petrovka (Petrov pôst) trvala od prvej nedele po Päťdesiatnici, ktorou je Nedeľa Všetkých svätých do sviatku apoštolov sv. Petra a Pavla. Synoda konštatuje, že robotníci a vidiečania môžu byť čiastočne, alebo kompletne dišpenzovaný od pôstu, keďže sa pôst vyskytuje počas žatevnej sezóny. Počas Petrovky dovoľuje Ľvovská synoda (1891) mliečne produkty v pondelok, stredu a piatok a mäso počas zvyšných štyroch dní týždňa; avšak ukladá na laikov pomodlenie sa piatich modlitieb „Otče náš“ " a piatich „Raduj sa“ pred a po jedle na obed a večeri; duchovenstvo má recitovať Žalm 50 [LXX].

Prevzaté z: Katrij, OSBM, Julian, A Byzantine Rite Liturgical Year (Basilian Press: Toronto, 1992), pp 386-390. © 1992 Basilian Press, 265 Bering Avenue, Toronto, Ontario, Canada, M8Z 3A5 (416) 234-1212. Použité s povolením. Archeparchy of Winnipeg – www.archeparchy.ca/liturgical/calendar/ap ostles_fast.htm