Talenty

„Duchovný otče,“ prihovára sa pocestný kňazovi, ktorý mu ponúkol miesto v aute vracajúc sa do svojej farnosti na ďalšiu nedeľnú bohoslužbu. „Vidím tu toľké novostavby rodinných domov, mnoho je obnovených. A tí, ktorých stretávame, starší, mladí aj deti, azda všetci títo, idú do Božieho chrámu?“ „Nuž priateľu, s radosťou vám to môžem potvrdiť. Nedivte sa tomu. Nové a obnovené ľudské príbytky, poriadok, a napokon títo ľudia na ceste,... Správne usudzujete, nejdú na športové podujatie, ale do Božieho chrámu. To, čo tu vidíte a obdivujete je evanjeliové rozvíjanie talentov jednotlivých ľudí aj rodín. Áno, oni tu žijú, pracujú, modlia sa a vzájomne si pomáhajú, i keď nie vždy je všetko také ideálne.“

Boh nás prostredníctvom svojej Cirkvi učí o talentoch, ktorými obdarúva svoje stvorenia. Evanjelista zaznamenal: „Jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností“ (Mt 25, 15). Pán odchádza do ďalekej krajiny a svojim sluhom zveruje svoj majetok. Nie každému dáva rovnakú sumu peňazí. Svoje rozhodnutie robí na základe prirodzených vlastností a schopnosti každého z nich. Avšak od všetkých očakáva vernosť a podnikavosť. Nejde mu o to, aby zverenú sumu nepoužili, ale aby svojou podnikavosťou a úsilím získali svojmu pánovi aspoň dvojnásobok. Zásluha nie je v tom, kto koľko dostal, ale koľko nadobudol.

V podobenstve je pánom sám Boží Syn. Sluhovia sú jeho apoštoli a všetci tí, ktorí v neho uverili. Pán rozdáva svoje bohaté dary pravdy a lásky. Aj my patríme medzi jeho „sluhov“. Máme zverené bohatstvo Božích milostí, vieru a život v Kristovej Cirkvi a možnosť spásy.

Šťastný je ten, kto prijíma túto pravdu a svojou usilovnosťou zveľaďuje zverené bohatstvo. Beda však tomu, kto premárni alebo zanedbá zverený talent.

Evanjelium nám predstavuje rovnaké úlohy. Nerovnaké je splnenie týchto úloh.

Talenty, ktoré sluhovia dostali sami o sebe neprinášajú zisk. Je to iba vďaka pracovitosti a podnikavosti toho, kto sa o ne usiluje.

Pán, ktorý rozdal talenty, prejavuje nespokojnosť z nič nerobenia. Žiada však (podľa miery vlastného pričinenia a podľa počtu zverených talentov) využiť ich čo najlepšie, a tak zväčšiť jeho majetok. O tom záväzku vedeli všetci sluhovia. Aj ten, ktorý dostal iba jeden talent. Nie všetci sluhovia však vyhoveli požiadavkám svojho pána.

Po pánovom odchode sa prvý sluha s veľkou usilovnosťou púšťa do práce. Taktiež aj druhý. Správajú sa, akoby sa im jednalo o vlastný zisk. Nielenže neľutujú čas, prácu a s tým spojenú námahu, ale vystavujú sa aj mnohým nebezpečenstvám. Robia zo svojej strany všetko, aby nepremárnili žiadnu príležitosť zväčšiť bohatstvo. Nie pre seba, ale pre svojho pána.

Popri verných sluhoch našiel sa aj neverný.

Nie však preto, žeby sa azda bol vzbúril proti svojmu pánovi, veď z jeho slov pri vyúčtovaní vychádza najavo, že sa svojho pána bál. Nestratil, ba ani nepremárnil ani len najmenšiu časť zo zvereného bohatstva. Nevystavil ho ľahkovážne ani nebezpečenstvu straty. Iba ho ukryl v zemi. A predsa ho pán nazval zlým a lenivým sluhom. Odobral mu zverený talent a prikázal ho vyhodiť von do tmy, kde je plač a škrípanie zubami.

Hľa, akú vernosť žiada Pán.

Otcovia duchovného života hovoria o mnohých takzvaných nábožných podľa vzoru tohto lenivého a neužitočného sluhu. Myslia si, že plnia záväzky voči Bohu, keď im svedomie nevyčíta ťažké previnenie.  Neobracajú však svoju pozornosť na to, či a ako využívajú zverené Božie dary pre šírenie a posilňovanie Božieho kráľovstva v prostredí, v ktorom žijú a pracujú.

Verní sluhovia získali uznanie, pochvalu i odmenu. Vošli do radosti svojho Pána.

Úprimným kresťanom vždy rezonujú odporúčania Božieho Syna, ktorý zdôrazňoval: Bedlite a modlite sa! Využívajte talenty! Tvorte a obohacujte život!

A naozaj, evanjelium je akoby hnacím motorom. Pozrime sa na svätého Bazila Veľkého. V spolupráci s Božou milosťou rozmnožil svoje talenty. Okrem iného vybudoval celé mestečko, ktoré ľudia nazvali „Baziliádou“. V komplexe budov nechýba nemocnica, byty pre lekárov, ošetrovateľov a prisluhujúcich. Je tam Boží chrám, starobinec, lekáreň, dielne pre rôzne remeslá, umelecké školy rezervované pre siroty, prístrešia pre pocestných. Je to jedno z prvých sociálnych zariadení takýchto rozmerov vo vtedajšom v kresťanskom svete.

Svätý Mikuláš z lásky k Bohu nádherným spôsobom rozmnožuje talenty na rovine milosrdenstva k blížnym. Evanjeliová zásada „nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá“... (Mt 6, 3) robí z neho až po dnešné časy jedného z najpopulárnejším svätcov. Koľko radosti prežívajú deti, ba aj dospelí v rodinách každý rok na jeho sviatok? 

Čo povedať na adresu Božieho služobníka Jána Pavla II.?

Spomeňme si na apoštolské cesty.

Novinári žasnú.

Zdoláva nadľudský program.

Počas 6 dňového pobytu v jednej z krajín sa stretáva s deťmi, mládežou, robotníkmi , inteligenciou, nemocnými s diplomatmi a hlavou štátu. Slávi bohoslužby. Za 6 dní má 68 dlhých kázní. Denne sa modlí časoslov, ale nevynecháva ani krížovú cestu.

Koľkých oslovil, koľkých povzbudil, koľkých potešil a ukázal cestu k Bohu? Jeho rozmnoženými talentami je obohatený celý svet.

Čo robím so svojimi talentami ja?

Nezakopal som ich?

Čo robím s Božou milosťou?

Nie je vo mne premárnená?

Pane, prišiel si zachrániť to, čo zahynulo. Posilni nás svojím Svätým Duchom. Pomôž nám, aby si nás pri svojom druhom príchode nemusel zaslúžene odsúdiť.