Ďalšia skúška Abrahámovej viery

O desať rokov znova priviedli Abrama k Nimródovi, ktorý sa stále pokúšal presvedčiť ho, aby sa poklonil jemu i jeho bohom.

„Poď, pokloníme sa ohňu,“ navrhol Abramovi. „ Zdá sa, že je najsilnejší zo všetkých živlov.“

„ Ak už to tak veľmi chceš,“ odpovedal Abram, „je lepšie pokloniť sa vode, lebo má moc oheň uhasiť.“

„ Lenže oblaky sú silnejšie, lebo ony ju prinášajú.“

„ Ale vietor je schopný rozohnať mraky, zrejme je vyšší ako ony.“

„ Súhlasím, budeme sa modliť k vetru. Padni na tvár spolu so mnou.“

„ Nie, človek je silnejší ako vietor, lebo je naplnený vzduchom bez ohľadu na otvory v tele.“

Nimród sa prestal ovládať: „Vidím, že sa mi vysmievaš. Mojím bôžikom je oheň. Prikážem, aby ťa doň hodili. Uvidíme, či je skutočne tvoj Boh silnejší ako môj!“

Panovník teda prikázal pripraviť vo svojom sídle obrovskú pec. Kráľovskí hlásnici oznamovali: „Čoskoro bude potrestaný zradca! V priebehu 40 dní môžete obetovať drevo do pece, v ktorej bude upálený!“

Obety ľudí boli hojné. Keď sa všade rozhlásilo, že je všetko pripravené na vykonanie trestu, na námestí sa zišiel obrovský dav. Amtela, Abramova matka, vystúpila dopredu. Chcela pobozkať svojho syna:

„Len jeden jediný raz sa skloň pred Nimródom,“ pošepla mu, „ a odpustia ti, syn môj.“

„Nikdy s tým nebudem súhlasiť, mama!“

Na námestí sa zhromaždil dav ľudí rôznych národov. Všetci kričali: „To je tvoja posledná šanca! Na čej si strane?“

„Som na strane Pána, všemohúceho Vládcu!“

Vtedy otroci podpálili drevenú pyramídu. V tom okamihu priletel anjel Gabriel k Pánovi a požiadal ho: „Dovoľ mi uhasiť plamene, aby Abramovi neublížili.“

Pán odpovedal: „Na nebi ani na zemi niet nikoho mne podobného! Sám zostúpim na zem, aby som ho zachránil!“

A  prikázal plameňom, aby Abramovi neublížili. Polená sa premenili na očarujúce konáre obsypané plodmi. Zvonku naďalej plápolal oheň. Tri dni a tri noci Abram strávil v peci živý. Po troch dňoch otroci Nimróda otvorili vrátka a čo vidia? Abram sa prechádza po spálenisku ako po edene v sprievode anjelov. Zhoreli len povrazy, ktorými bol spútaný. Nemohli uveriť vlastným očiam. Poslali poslov ku kráľovi, a ten sa okamžite prišiel pozrieť na tento zázrak. Opäť otvorili dvierka a znova zbadali, ako sa Abram prechádza uprostred ohňa. Nimród bol zmätený.

Sluhovia sa pohli dopredu, aby ho vytiahli von, ale zakaždým im to prekazili plamene. Naľakaní sluhovia urobili ešte jeden pokus. Ale tu plamene ostro vyšľahli a spálili ich. Vtedy Pánov anjel zavolal: „Abram, sluha živého Boha, vyjdi z pece!“

Abram vyšiel von pred očami všetkých bez akejkoľvek ujmy.

„ Prečo si dosiaľ živý?“ opýtal sa Nimród roztrasený od strachu.

„Boh, ktorý stvoril nebo a zem a ktorému si sa vysmieval, ma zachránil pred smrťou!“

Zmätený a vystrašený kráľ sa sklonil pred Abramom a všetci ministri ho nasledovali.

„Neskláňajte sa predo mnou,“ povedal Abram, „ radšej sa pokloňte živému Bohu, Stvoriteľovi celého sveta.“

Nie všetkých prítomných Abramove slová presvedčili. Boli aj takí, ktorí si šeptali: „Abrama zachránili čary. Jeho mladší brat Aran je známy čarodejník. Je možné, že zaklial oheň, aby Abrama nespálil.“

Aran stál v zástupe ľudí a sledoval udalosti. Bojoval s veľkými pochybnosťami. Čo má robiť? Pripojiť sa k staršiemu bratovi alebo sa má pridať k veriacim v Nimróda? Nakoniec sa rozhodol počkať na konečné rozhodnutie o Abramovom osude, a potom definitívne určí svoju pozíciu. Pomyslel si: „Ak bude Abram zachránený, poviem, že patrím k jeho táboru; ak zomrie, poviem, že som na strane Nimróda.“ Keď jeho brat vyšiel z pece živý, ľud sa obrátil na Arana s otázkou: „Na čej si strane?“ Odpovedal: „Verím v toho istého Boha ako môj brat!“

Vtedy ho Nimródovi sluhovia chytili a hodili do pece. Druhý zázrak sa však neudial. Aran zmizol v plameňoch. Anjel smrti vzal mŕtve telo Arana a hodil ho pred Teracha. Teraz bolo všetkým jasné, že Abrama zachránila jeho spravodlivosť.