Aké budú hodnoty v budúcej Európe?

Keď pred vyše dvetisíc rokmi prišiel na svet Ježiš Kristus, Európa ako duchovný celok neexistovala. Existovala Rímska ríša, na juh od nej sa nachádzali piesky Sahary, na západ oceán, na sever barbari v lesoch, na východ Parti. Stredozemné more vytváralo stred sveta, ale netvorilo hranicu svetov. Rímska ríša nepotláčala v tom čase identitu podmanených území, napriek tomu vykazovala znaky duchovnej jednoty. Ako sa javí situácia dnes? Vykazuje dnešná Európa znaky duchovnej jednoty?

Pri príležitosti rozšírenia EÚ si kresťania (najmä katolícki veriaci) pripomínajú kresťanské korene Európy, liberálne a sekulárne orientovaní občania sa zasa radi odvolávajú na antické tradície a odkaz francúzskej revolúcie. Hodnoty, na ktorých sa dokážu kresťania i nekresťania dohodnúť v dnešnej Európe, sa pri letmom pohľade zdajú občas nejasno určené a neisto zachovávané. Kresťania sa napr. snažia, aby sa v pripravovanej európskej ústave nachádzala aj zmienka o Bohu. Mnohí iní si to však neželajú. Mediálne najsledovanejšie sú diskusie o etických témach, ako sú interrupcie, eutanázie, trest smrti, homosexualita a pod. Obyvatelia Európy sa zväčša na nich nevedia dohodnúť. Okolo týchto tém vznikajú spory, na základe ktorých vidieť, že Európa v 21. storočí nie je jednotná, nevykazuje známky spoločných hodnôt. A tak vzniká názor, že kresťanstvo sa vôbec nesnaží dohodnúť sa, prispôsobiť sa a nanajvýš chce vždy niečo zachovávať, odporúčať a predkladať.

Predovšetkým si však treba uvedomiť, že kresťanstvo nie je nejaký systém dogmatických a morálnych téz, ktoré sa ľuďom iba predkladajú na verenie, odporúčanie alebo zachovávanie. Katolícky katechizmus označuje ako cieľ kresťanského posolstva jedine lásku: „Či sa totiž niečo predkladá veriť, alebo dúfať, alebo konať, má sa v tom vždy tak odporúčať láska nášho Pána, aby každý zbadal, že všetky skutky dokonalej kresťanskej čnosti pochádzajú iba z lásky a nemajú iný cieľ, iba lásku“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi, čl. 25). Kresťania by mali byť napokon tí, ktorí najlepšie dokážu, že ich hodnoty sa rodia a uskutočňujú predovšetkým v konaní dobra a lásky, cez praktické formy života. Kresťanstvo je o láske a živote Ježiša Krista. Z toho pramení, že k bežnej kresťanskej praxi patrí povinnosť múdro a triezvo hodnotiť prebiehajúce otázky spojené s etickými témami, ktoré rezonujú celou Európou medzi kresťanmi i nekresťanmi. Z istého pohľadu to patrí k zásadám biblickej duchovnosti, lebo Ježišovo napomenutie je dostatočne známe: „Vzhľad zeme a neba viete posúdiť, ako to, že terajší čas posúdiť neviete?“(Lk 12, 56)

Od každého človeka na svete, či je politológ, teológ, filozof, lekár, právnik, alebo robotník sa očakáva, že si dokáže dať otázku: „Odkiaľ pochádzajú naše hodnoty, z akých prameňov?“ Sú z vlastného premýšľania, od rodičov, z výchovy, zo štúdia a skúseností, či aj z nejakého posolstva od iných? Lebo schopnosť rozpoznať, odkiaľ fúka vietor, je síce chvályhodná, omnoho chvályhodnejšie je však byť tam, kde vietor vzniká. Z toho dôvodu je dôležitá spolupráca pri spoluvytváraní duchovných hodnôt, ktoré majú byť zakomponované v európskej ústave a nie prispôsobovanie sa hodnotám, ktoré nemajú nič spoločné s kresťanstvom a s náukou Ježiša Krista.

V Liste katolíckych biskupov Slovenska z 15. septembra 2002 si otcovia biskupi položili otázku: „Jestvuje vôbec možnosť zjednotiť sa v uznávaní niektorých základných hodnôt, keď nie všetci obyvatelia Slovenska či Európy sú kresťania, nie všetci veria v Boha?“ Na túto otázku si odpovedali pomocou tém, ako je svedomie, sloboda, rozum, morálny a prirodzený zákon, mravnosť a viera, spoločenstvo a rodina, ľudská dôstojnosť. Možno si tu všimnúť, že biskupi sa prostredníctvom týchto tém pokúsili dostať z úzko cirkevnej roviny a priblížiť sa na univerzálnu rovinu ľudskosti. Otázka o rozdiele v uznávaní základných hodnôt sa týmto pokusom zaiste nezodpovedala, vytýčil sa však priestor pre možnú ďalšiu diskusiu nad znením európskej ústavy, resp. ústavnej zmluvy, kde nejde len o rozdelenie kompetencií a moci v Únii, ale najmä o tému kresťanských koreňov a hodnôt s nimi spojených.