Púť národov a národností

Zakarpatská Ukrajina

Tjačiv 14. – 16.7.2006

„Neexistujú kresťania prvej a druhej triedy, neexistujú praví a nepraví kresťania, vyvolení a menej vyvolení, pretože nás spája jeden a ten istý Boh, Boh, ktorý zjednocuje, nerozdeľuje, Boh, ktorý miluje a odpúšťa....“

V takomto duchu sa, podľa slov vladyku Mons. Milana Šášika, niesla Púť národov a národností v Tjačive na Ukrajine. Zorganizoval ju slovenský misionár o. Peter Krenický. Stretli sa tu kresťania rozmanitých národov - Slováci, Česi, Poliaci, Rumuni, a mnohých národností z Ukrajiny.

Naša púť sa začala už v piatok popoludní, keď sme vyrazili autobusom z Prešova. Autobus nebol plný, no myslím si, že ten, kto sa nezriekol svojho rozhodnutia, neoľutoval. Mohol pookriať nielen duchovne, ale aj telesne. Jedinou nepríjemnosťou púte bolo štvorhodinové čakanie na slovensko-ukrajinskej hranici, ktoré sme však premenili na vzájomné spoznávanie sa a zaujímavé rozhovory. Milou návštevou nás prekvapil otec biskup Milan Šášik, ktorý prišiel k autobusu pozdraviť pútnikov a rozohnal mraky netrpezlivosti. Za hranicou sme sa vydali tmou po hrboľatých ukrajinských cestách.

Okolo druhej sme šťastne dorazili do cieľa a dozvedeli sme sa, že budeme ubytovaní priamo v mieste konania púte. Ďalšie autobusy pokračovali v ceste do okolitých dedín Tjačivského dekanátu.

Rodiny, ktoré mali prichýliť pútnikov, už spali, no neodmietli nás, a to aj vďaka tete Lize – „biskupke“. Toto pomenovanie si vyslúžila nezlomnou energiou, dlhoročnou službou chorým, opusteným, starostlivosťou o chrám i kaplnku, organizovaním rôznych podujatí, ale hlavne zastupovaním otca Petra počas jeho neprítomnosti.

Spolu s  kamarátkami sme boli ubytované práve u nej. Dostalo sa nám toľkej pohostinnosti, že sme sa nestačili čudovať. Ľudia sa zo srdca delili s tým málom, čo mali.

Po výdatných raňajkách sme vyrazili do mesta. Zakúsili sme atmosféru trhu a nakúpili pre blízkych čokoládové cukrovinky. Keď nás zbadal otec Peter, hneď zariadil auto, ktoré nás zaviezlo na kráľovský obed.

Osviežení na tele sme sa tešili na slávnostné otvorenie púte. O 14. hod. nás privítal o. Peter, ktorý bol moderátorom celého programu . Z jeho slov vychádzalo veľa nehy a pokoja. Pri predstavovaní národov si s každým zaspieval ich národnú pieseň. Spoločne sme sa modlili k Svätému Duchu modlitbu odprosenia urážok spôsobených iným národom a za schopnosť odpustiť krivdy od iných národov, po nej svätý ruženec a akatist v rôznych jazykoch. Asi 3000 pútnikov sa úpenlivo modlilo za seba aj za tých, ktorých nechali doma. Nasledovala archijerejská sv. liturgia, ktorú slúžil vladyka Milan Šášik za sprievodu katedrálneho zboru z Prešova i Košíc.

Prinášanie obetných darov zástupcami jednotlivých krajín bolo symbolom zjednotenia národov a národností. Po liturgii sme sa v sviečkovom sprievode vybrali do ulíc mesta svedčiť o našej viere. Po ňom pokračoval kultúrny program vystúpením jednotlivých zborov. Azda najväčší úspech mala naša Anka Servická. A kto mal chuť, mohol chváliť Boha aj tancom.

V srdciach sa rozžiarili svetlá. Aj obloha bola zrazu pokrytá rôznymi farbami ohňostroja , ktorý dal oficiálnu bodku za programom dňa.

Na druhý deň sa konala posviacka novovybudovaného chrámu v podhorskej dedinke Vilchivske Lazy. Dvadsiaty piaty chrám postavený za pôsobenia o. Petra na Ukrajine je zasvätený sv. vierozvestom Cyrilovi a Metodovi. Slávnostnú sv. liturgiu slúžil opäť vladyka Milan. Po sv. liturgi a myrovaní nás čakalo spoločné agapé, ktoré nám pripravili miestni veriaci. Ešte poďakovanie a blahoželanie o. Petrovi k jeho 50-ke a nasledovali

Janka z Oravy, Marek zo Sloviniek, Mária z Prešova

„Dobre si uvedomujeme skutočnosť, že rozsiahle časti sveta pokrývajú duchovné púšte. Nájdeme v nich ľudí poznačených opustením a neistotou spôsobenými trhlinami, ktoré zasahujú ich najhlbšie vnútro.“

Matka Tereza

Hoci boli tieto slová použité pri inej príležitosti, vyjadrujú pocity, ktoré sme ako účastníci púte prežívali v autobuse. Obava z toho, kam to vlastne ideme, kde budeme spať a ako to vlastne na tej Ukrajine funguje, sa postupne menila na pokoj.

Keď sme sa po príchode z Ukrajiny dostali do svojich rodín, mohli sme povedať, že my sme mnohokrát „duchovnou púšťou“ a nie ľudia, ktorých sme stretli.

Ak chcete prispieť na misijnú službu o. Petra Krenického v Tjačivskom dekanáte a podporiť tak rôzne projekty (rodiny v núdzi, mobilnú opatrovateľskú službu, Dom pokojnej staroby, deti z ulice, výstavbu chrámov, tábory a duchovné obnovy pre mládež...), môžete tak urobiť na čísle účtu 10073-6115060/4900 v Istrobanke.