Sväté písmo v pôvodnom „zemplínskom“ nárečí

Sväté písmo (Biblia) je zbierka posvätných textov kresťanskej i židovskej viery, ktoré boli napísané pod vplyvom Svätého Ducha a ktoré obsahujú zjavenú a večne platnú Božiu pravdu. Je najviac prekladanou knihou na svete, dodnes bola preložená do 2 377 jazykov. Každý rok pribudne okolo 30 nových prekladov celého Svätého písma alebo niektorej jeho časti. Najčastejšie je prekladané do afrických jazykov (673).

V týchto dňoch sa mi dostal do rúk nový preklad Svätého písma, ktorý mi v minulých dňoch osobne odovzdal môj priateľ o. Romaz Miz, správca gréckokatolíckej Farnosti sv. apoštola Petra a Pavla z Nového Sadu v Juhoslávii. Je to – ako sa dozvedáme v  predslove – v poradí 2 378. preklad Svätého písma a bol vydaný Apoštolským exarchátom pre gréckokatolíkov v Srbsku a Čiernej Hore v Novom Sade v r. 2006. Z pôvodného gréckeho originálu do jazyka, ktorý užívajú gréckokatolíci v Srbsku a v Čiernej Hore, ho preložili Dr. Tadeáš Vojnovič, OFM, Michal Ramač a Janko Ramač. Cirkevným cenzorom bol o. Roman Miz. Predslov k novému prekladu napísal vladyka Georgij Džudžar, apoštolský exarcha, ktorý je súčasne aj predsedom biblickej komisie.

Zaujímavosťou tohto prekladu je, že je písaný azbukou v zemplínskom nárečí, teda jazykom, ktorým v týchto častiach Juhoslávie dodnes hovoria naši krajania, ktorí sem prišli z východného Slovenska pred viac ako 200 rokmi.

Z predslovu vladyku Georgija Džudžara uvádzame latinkou niekoľko slov:

„My vecej ne medzi tyma, kotry ne maju Bibliju na svojim jazyku... Teraz Biblia, Novi Zavit na ruskym jazyku, ma možlivosc vojsc do každej našej chyži i každoho kvartera. Otvorce jej dzvery, ale ne lem svojoho obysca; otvorce dzvery i svojich šercoch, svojich dušoch i svojoho života. Naj to ne budze lem jedna knižka vecej u vašej domašnej biblioteky, ale naj budze učebnik života i spravovaňa, kodeks medziľudskych odnošeňoch, škola ľubovi ku Bohu i bližňomu, pravilo i drahokaz. Vona i preto i napisana; preto nam je dana. Chto pojdze po tej drahi – ne zabluka. A najvekša mudrosc života – vybrac pravu drahu.“

Poznámka: Pôvodné „zemplínske“ nárečie je spisovným (kodifikovaným) jazykom národnostnej menšiny v Juhoslávii.