Kresťan a moderná doba

Určite ste si všetci všimli, že svet okolo nás sa rýchlo mení. Po nežnej revolúcii sme boli plní očakávania, čo nám prinesie demokracia, voľnosť a náboženská sloboda. Hodnoty a myslenie ľudí sa neustále menia a vidíme, že čo platilo včera, dnes už neplatí. Celé toto spoločenské, kultúrne a duchovné dianie sme začali jednoducho nazývať MODERNÁ DOBA! A tu sa často sami seba pýtame: Ako mám žiť v takomto svete? Komu mám veriť? Žijem správne, ak sa prispôsobím okoliu? Čo by robili iní na mojom mieste?

Odpovede na tieto otázky, a predovšetkým istotu, o ktorú sa môžeme oprieť, nachádzame vo Svätom písme. Tu čítame o mnohých ľuďoch, ktorí pri veľkých spoločenských zmenách vždy ostali verní Bohu a jeho prikázaniam. To im umožnilo dobre prežiť svoj život.

Veľký prorok svätý Eliáš žil v čase výrazných spoločenských a náboženských zmien. Izraelský kráľ Achab (874 – 853 pred Kristom) si vzal za manželku Jezabel, dcéru sidonského kráľa Etbála. V hlavnom meste svojho kráľovstva dal postaviť oltár a chrám pohanskému bohu Bálovi. V tom čase nastali prudké spoločenské zmeny. Jezabel dala pozabíjať Pánových prorokov. Jediným dovoleným náboženstvom bolo uctievanie bôžika Bála. Prorok Eliáš sa ukrýval pri potoku Karit a v Sarepte, lebo inak by bol zavraždený. Po veľkom zázraku, ktorý sa stal pred očami izraelského národa na vrchu Karmel, sa Eliáš utiahol na horu Horeb. V noci ho oslovil Pán a spýtal sa ho: „Čo tu robíš. Eliáš?“ On odpovedal: „Plný som horlivosti za Pána, Boha zástupov! Veď synovia Izraela opustili svoju zmluvu, tvoje oltáre zborili a tvojich prorokov pobili mečom! Ja sám som ostal, za mojím životom však sliedia, chcú mi ho vziať“ (1Kr 18, 9 -11).

Prečo sa Eliáš neprispôsobil „modernej“ dobe? Mal by navonok pokojný život. Bol PLNÝ HORLIVOSTI ZA PÁNA! Nebál sa ľudí, ich výsmechu, ponižovania,  ani smrti. Bol plný bázne pred všemohúcim Bohom, ktorý je pánom nad životom a smrťou. Nič nebolo také dôležité ako Boh, Božie prikázania a viera. Čo bolo jeho odmenou? „Ako išli v rozhovore, zrazu ich oddelil od seba ohnivý voz a ohnivé kone a Eliáš vystúpil vo víchrici do neba“ (2Kr 2, 11). Toto je odmena pre ľudí, ktorí svoj život nasmerovali k Bohu a jeho príkazom. Môžeme celé hodiny rozprávať o nespočetnom zástupe veriacich ľudí, ktorí sa neprispôsobili „modernej“ dobe - o troch mládencov v ohnivej peci, o prorokovi Danielovi v jame levovej, prorokovi Jonášovi, Jánovi Krstiteľovi, ktorý pripomínal kráľovi Herodesovi, že nesmie žiť s manželkou svojho brata, o svätom Mikulášovi, Jánovi Zlatoústom, Františkovi, Dominikovi, donovi Boscovi či o biskupoch Gojdičovi a Hopkovi, ktorým stačilo podpísať jeden papier a hneď by sa im dostalo najvyšších vymožeností modernej komunistickej doby.

Posledným výrazným príkladom je nedávno zosnulý pápež Ján Pavol II., ktorý odolal nátlaku mnohých moderných ľudí. Jasne zaujal svoje stanovisko a pohľad Cirkvi na potraty, eutanáziu, drogy, terorizmus, homosexualitu, celibát, sviatosti... A hoci bol pápež počas života veľakrát kritizovaný za nemoderné názory, na jeho pohrebných obradoch sa osobne zúčastnilo niekoľko miliónov ľudí. A dôvod? Ján Pavol II. bol veľkým prorokom súčasnosti. Nežil pre seba a svoju slávu, ale pre Boha a ľudí. Celý svet musel uznať, že mal pravdu, lebo Boh bol pri ňom.

Každý, kto je naplnený horlivosťou za Boha, vieru a večný život, nájde odpovede na všetky otázky týkajúce sa spôsobu života v akejkoľvek dobe.