Zmienka o Bohu v euroústave

Slovensko 11. mája 2005 ako siedma krajina Európskej únie súhlasila s budúcou európskou ústavou. Za hlasovalo v parlamente 116 poslancov vtedajšej koalície aj opozície.

Dnes sa zdá, že európska ústava dostala stop! Paradoxne o tom rozhodli v referende obyvatelia Francúzska, ktoré má najväčší podiel na tvorbe navrhnutého dokumentu euroústavy. Podľa konečných výsledkov sa proti prijatiu ústavy vyslovilo 54,8 percenta občanov. Francúzsko sa stalo prvou krajinou, ktorá ústavu odmietla a voviedla úniu do krízy.

Otázka zmienky o Bohu v preambule tohto dokumentu rozvírila európsku spoločnosť. Mnohí sú proti, iní za. Osobitne presvedčivo vyznieva názor známeho ústavného sudcu Prof. Josepha Weilera, praktizujúceho žida, ktorý pôsobí na univerzite v New Yorku aj ako riaditeľ Globálnej právnickej školy a Centra pre medzinárodné hospodárske právo a súdnictvo a nedávno predstavil svoju knihu Kresťanská Európa. Nespomenutie kresťanstva v budúcej európskej ústave považuje za absurdné. „Keď nemecká, írska a poľská ústava spomínajú Boha a kresťanské korene, prečo navrhovaný text ústavy odráža francúzsky sekulárny model?” pýta sa. „Sekulárny nie je synonymom pre neutrálny. Európska ústava káže kultúrny pluralizmus, ale v skutočnosti aplikuje konštitučný imperializmus a cenzuruje spomenutie náboženských koreňov prítomné v ústavách mnohých štátov. Nespomenutie európskych kresťanských koreňov nie je demonštráciou neutrality, ale skôr jakobínskym postojom.

Deklarácia našej identity nám otvára cestu k chápaniu človeka, ktorý je odlišný. Keď jasne viem, kto som, dokážem uznať, že si aj ty a že si odlišný. V relativizme sa skrýva zmätok, nie tolerancia. Spomenutie kresťanstva nie je aktom neznášanlivosti, pretože Cirkev Kristovu pravdu ponúka, nevnucuje. Tolerancia nie je tam, kde sa skrývame, ale tam, kde prekonávame pokušenie nátlaku. Práve preto môže pravoverný žid Európu požiadať, aby sa nebála svojej minulosti a vlastnej kresťanskej identity. Môže Európu vyzvať, aby si cenila oboje. Lebo Európa, ktorá dnes pre zle chápaný laicizmus vymazáva svoje vlastné náboženské korene z ústavy, by zajtra mohla byť v mene tej istej sekulárnej tolerancie nepriateľom židovských alebo moslimských menšín.”

Ako sformulovať zmienku o Bohu a kresťanstve v budúcej ústavnej zmluve? „Samozrejme, je dôležité, aby to bola vhodná, primeraná formulácia, ktorá nikoho neuráža a nevylučuje, skôr inkluzívna (zahrňujúca), tolerantná voči všetkým. Aj voči tým, ktorí veria, aj voči tým, ktorí neveria,” povedal v parlamentnej diskusii na túto tému J. Figeľ. „Hodnoty únie môžu a majú zahŕňať hodnoty tých, ktorí veria v Boha ako zdroj základných hodnôt (pravdy, spravodlivosti, dobra a krásy), ale aj tých, ktorí takúto vieru nevyznávajú, ale rešpektujú už spomínané univerzálne hodnoty, vychádzajúce z filozofie, zo sekulárneho humanizmu alebo z iných zdrojov.

Často sa hovorí o zrážke civilizácií, ktorá akoby hrozila ľudstvu. ... Tolerantná zmienka o Bohu a kresťanských koreňoch nikoho neobchádza ani neuráža, práve naopak. Jej vynechanie by bolo urážkou našich otcov, z ktorých mnohí pre túto identitu trpeli, mnohých národov, ktoré ju považujú za zásadnú, ale aj otcov EÚ, ktorí z viery čerpali svoju inšpiráciu na európske zmierenie — francúzsko-nemecké alebo širšie — a na európsku jednotu. Pripomeniem len Schumana, Monneta, De Gasperiho, Adenauera, de Gaulla... Robert Schuman povedal: ,Európa je uplatnením demokracie v kresťanskom zmysle slova.’”