www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=373
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 27. október 2020     Meniny oslavuje: Sabina

Zoεpédia - náhodný výber: Čtec a spevák, Biblická kritika, Trioď.     pohľadnice

26.02.2007 | Rozhovory | Čítanosť(6231)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Rozhovor s prof. ThDr. Tomášom Josefom kardinálom Špidlíkom

Rozhovor s prof. ThDr. Tomášom Josefom kardinálom Špidlíkom

Otec kardinál, ste autorom mnohých kníh. Nedávno vám vyšli liturgické meditácie, ktoré sú venované nielen rímskokatolíckym, ale aj gréckokatolíckym a pravoslávnym kňazom. Chcú ľudia vôbec ešte dnes čítať?

Napísal som mnoho štúdií a som rád, že ich prijali aj na Východe. Urobil som aj niekoľko „populárnych“ diel. Môžem povedať, že z mojich kníh je už okolo 150 prekladov a dokonca sedem kníh je preložených aj do arabčiny.

Je zaujímavé, že prvý arabský preklad vyšiel v Bagdade s dovolením Saddáma Husajna. Ja o sebe často hovorím, že som pisateľ, nie čitateľ. Ale som rád, že to robím. Veď koniec koncov robím len to, čo viem a môžem robiť. A navyše, isté veci sú určené konkrétnej dobe. A práve to, čo spoznávam, je zrelé pre dnešnú dobu. Nechcem ich nikomu nanucovať ani ich nasilu propagovať.

 

Ktorú zo svojich kníh máte najradšej?

Je to ťažká otázka. Na niektorých ľudí mala veľký vplyv moja kniha Ruská idea. Hovoria, že skrze ňu objavili nový svet. Kniha je o tom, čím sa môže Východ a Západ navzájom obohatiť. Vyšla v mnohých jazykoch, teraz ju preložili dokonca do ruštiny. Bývalý francúzsky prezident François Mitterrand si práve túto knihu zobral so sebou do nemocnice, kde si ju ešte pred smrťou prečítal.

Keď ju prekladali Rumuni, zmenili názov, aby sa vyhli prívlastku ruská. Nakoniec ju nazvali Špiritualita kresťanského východu IV. Takto sa vyhli propagácii Rusov či Ruska. Nie je dôležité, ako sa kniha volá, dôležitý je jej obsah a idea.

 

Ktorú by ste zasa odporučili kňazovi?

Práve vyšla kniha pre duchovné cvičenia Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenie. Nie sú to exercície, ale čítanie počas duchovných cvičení. Nenapísal som ju sám, ale iní vybrali z mojich diel to najlepšie čítanie pre duchovné cvičenia. Ide o základné okruhy myšlienok, ako je sloboda, modlitba a podobne. Mám skúsenosť, že keď som dával duchovné cvičenia, tak hneď sa kniha vypredala.

 

Aká kniha by bola vhodná pre mladého veriaceho človeka?

Mladí najviac obľubujú knihu Ako očistiť svoje srdce. Vyšla v mnohých vydaniach i jazykoch. Nie je tam nič nové. To potvrdzujú aj samotní pravoslávni. Ale obsahuje zrozumiteľne vypovedaný základný problém mladého človeka – myšlienky a ďalšie problémy, s ktorými si nevie rady. Niekedy ľutujem, že som tú knihu napísal len tak narýchlo, ale vtedy prišiel impulz a bolo potrebné vydať niečo podobné.

 

Sme v pôstnej dobe. Prečo je dôležitý pôst?

Doteraz sa stále hovorilo o pôstnej dobe. Človek dneška však reaguje slovami: „Dajte mi pokoj! Ja som slobodný človek.“ Nemôžeme začínať potrebou pôstu v nejakom čase. Začať sa musí inde. Človek musí v sebe vybudovať istú rovnováhu. A keď je narušená, násilím sa nedokáže realizovať. Človek po tejto rovnováhe musí túžiť. A prostriedkom k nej je pôst, askéza alebo umŕtvovanie. Každý si nájde takú formu, ktorá mu najviac pomáha. Musí si však uvedomiť, že to potrebuje. Mladý človek neprijme myšlienku, že sa musí postiť, lebo sa začína pôstna doba.

 

Prečo je pre človeka dôležitá vnútorná rovnováha?

Lebo človek obdivuje všetko krásne. Svet je harmonický, krása je v harmónii. Ak v človeku nie je vnútorná harmónia medzi skutkami, myšlienkami a svedomím, potom je v ňom nepokoj. Staré mníšske pravidlo hovorí, že všetko, čo človeka znepokojuje, je od diabla.Raz som sa bol pozrieť v holandskej maliarskej škole, kde profesor klasifikoval obrazy. Dal mi pred oči obraz a spýtal sa ma na môj názor – odpovedal som, že je to pekné. Bolo to dievča, ktoré drží kyticu. A on na moje prekvapenie dodal, že je to jediný obraz, ktorý prepadne. Pozrel som sa na neho s údivom. On sa ma opýtal, koľko rokov má podľa mňa to dievča. Odpovedal som, že šestnásť. Potom zobral kus papiera a zakryl na obraze všetko okrem nohy. A znova sa opýtal: „Koľko rokov má tá noha?“ Odpovedal som: „To je mužská noha.“ „A to rameno?“ spýtal sa. „To nie je rameno dievčaťa“ dodal som. Všetko vyzeralo na prvý pohľad pekne, ale netvorilo harmóniu, aby to mohlo byť krásne.

V živote človeka je to podobne. Niekto športuje, aby posilnil telo, no zanedbáva ducha. Školská veda je o vedomostiach – poznatkoch. Človek podľa nej potrebuje encyklopédie a internet. Chýba tam rovnováha. Všetko je chaoticky roztrúsené, bez konceptu. Človeku tak chýba rovnováha v štúdiu, rovnováha v myslení a aj v sebe.

Často propagujem myšlienku, že krása spasí svet. Umelecká výchova je pre človeka životne potrebná. Človek skrze umenie môže v jednej veci vidieť niečo iné. Veda učí striktne a jednoznačne – to je to a to.

Ako špirituál som stále hovoril, že je potrebné, aby sa človek naučil byť pánom. Napríklad pri jedle sa to dá tak, že môžem vypiť pohár vína, ale nevypijem ho do dna. Nechám polovicu, aby som v sebe vybudoval slobodu a nedovolil, aby ma pohár vína zotročil. A tak sa človek cíti slobodný, hoci má rád mnohé veci. Ale tie ho nezotročujú a on nachádza v sebe rovnováhu. Z literatúry je známy príklad v živote svätého Antonína Pustovníka, ktorý videl všetkých možných démonov a nakoniec sa tomu smial. Hovoril, že keby to bola skutočnosť, tak by bol už dávno zjedený od tých levov a ostatných dravých bytostí. A v poslednej kapitole sa píše, že keď ho niekto hľadal, tak sa nemusel pýtať, ktorý to je, lebo jeho tvár bola taká jasná a pokojná, že ho bolo hneď poznať.

 

Pôvodne ste študovali arménsku duchovnosť. Kde berú Arméni svoju duchovnú silu?

Nakoľko viem, Arméni majú nádhernú liturgickú duchovnosť. Dlho nemali nič, iba liturgiu. V tom sa podobajú na vás gréckokatolíkov. Je to národ, ktorý bol stále prenasledovaný a žil svoju duchovnosť z božskej liturgie. A tak sú tieto spevy a modlitby prepracované a preniknuté Božím duchom. Žiaľ, ešte to nebolo dostatočne sprostredkované európskemu človekovi. Možno som to mal študovať. Alebo to bude študovať môj následník.

 

Váš život je preplnený štúdiom a bádaním v oblasti špirituality Východu. Ako zmenili tieto poznatky váš život?

Keď o tom dnes premýšľam - nakoľko žijem skoro jedno storočie - prežil som periódu veľkých zmien – od poľnohospodárskej spoločnosti po dnešnú ekonomickú, demokraciu, fašizmus, komunizmus... Žil som v Afrike, Amerike, na mnohých miestach Európy a dnes aj v Prešove. Ale vo všetkých tých zmenách si človek musel nájsť svoju vlastnú cestu a nenechať sa svetom ovládať. Kristus povedal: „Ja som cesta“, nie iba pravda.

Keď som dostal diplom od talianskeho prezidenta, povedal som: „Ja som sa nikdy necítil emigrantom.“ Sú emigranti, ktorí budú večne nešťastní, lebo nie sú doma, a sú aj takí, ktorí sa okamžite chcú prispôsobiť okoliu. Ja som tým, kým som. A čo som nemohol uskutočniť doma, pomohli mi v zahraničí. Veľa ľudí mi vlastne často pomáhalo.

 
za rozhovor ďakuje Juraj Gradoš
 

Myšlienky:

 

Život nie je čas, je to stretnutie s priateľmi. (Tomáš J. kard. Špidlík)

Dnešná spoločnosť hľadá človeka, ale človek bez Krista nie je človekom.

 

Jeho Eminencia prof. ThDr. Tomáš Josef kardinál Špidlík sa narodil 17. decembra 1919 v Boskovicach. Je to český katolícky teológ, kňaz, jezuita a kardinál. Je jediným českým kardinálom, ktorý nie je zároveň biskupom. Je považovaný za najvšestrannejšieho žijúceho odborníka na kresťanský Východ a jeho špiritualitu.

Od roka 1954 vyučoval ako docent východnú a patristickú teológiu v Ríme na Pápežskom orientálnom inštitúte, na Pápežskej gregoriánskej univerzite, na karmelitánskom inštitúte Terezianum a hosťoval na mnohých európskych i svetových univerzitách, okrem iného v St. Paule v Spojených štátoch, v Indii a v Kinshase (Zaire). V roku 1961 získal hodnosť profesora. V rokoch 1951–1989 bol špirituálom v rímskom Pápežskom kolégiu sv. Jána Nepomuckého (Nepomucenum).

V marci 1995 viedol duchovné cvičenia (exercície) pápeža Jána Pavla II. a rímskej kúrie.Kardinálske kolégium ho vybralo, aby 18. apríla 2005 v Sixtínskej kaplnke predniesol posledný prejav ku konkláve pred voľbou pápeža, v ktorej bol nakoniec zvolený Benedikt XVI.. Sám kardinál Špidlík nebol vzhľadom na svoj vek oprávnený voliť.

V roku 1990 odišiel do dôchodku, od roka 1991 žije a pracuje v Centre Ezio Aletti v Ríme. V roku 1996 bol Ateliér duchovného umenia Centra Aletti poverený obnovou vatikánskej kaplnky Redemptoris Mater, pričom kardinál Špidlík a P. Marko Rupnik zodpovedali za teologickú a umeleckú koncepciu obnovy.


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε