Pôstnik

Vravelo sa, že v istej dedine žil muž, ktorý sa veľmi veľa postil. Preto ho nazývali Pôstnik. Abba Zenón sa o ňom dopočul a poslal preň. Ten s radosťou prišiel. Pomodlili sa a sadli si. Starec začal v tichosti pracovať.

Keďže sa Pôstnikovi nedarilo rozprúdiť rozhovor, začal sa nudiť. Preto povedal starcovi:

„Modli sa za mňa, otče, lebo chcem odísť.”

Starec sa ho opýtal:

„Prečo?”

On odvetil:

„Lebo moje srdce je ako v ohni a ja neviem, čo s ním je. Pravdupovediac, keď som bol v dedine a postil som sa až do večera, nič také sa mi neprihodilo.”

Starec povedal:

„V dedine si sa kŕmil ušami. Ale odíď preč a odteraz jedz o deviatej hodine, a čokoľvek budeš robiť, rob to potajomky.” Len čo začal konať podľa tejto rady, bolo preňho ťažké vydržať do deviatej hodiny. Tí, čo ho poznali, hovorili:

„Pôstnik je posadnutý diablom.”

Preto Pôstnik išiel za starcom a rozpovedal mu to. Abba Zenón mu riekol:

„Toto je cesta podľa Boha.”

(Príbehy otcov púšte)

Pôst

Dvaja bratia išli k istému starcovi. Ten mal vo zvyku nejesť každý deň, ale keď ich uvidel, s radosťou ich prijal a povedal: „Pôst má svoju vlastnú odmenu. Ale ten, kto je kvôli láske, splní dve prikázania: opúšťa svoju vôľu a občerstvuje svojich bratov.”

(Príbehy otcov púšte)