Postup pri svätom myropomazaní III.

Informácie, ktoré sme uviedli v predchádzajúcich dvoch katechézach, nám otvorili priestor, aby sme sa mohli venovať aj samotnému úkonu svätého myropomazania.

Ako hovorí už pomenovanie tohto svätého tajomstva, udeľuje sa pomocou svätého myra. Slovo myro je odvodené z gréckeho termínu myron a označuje rastlinný olej, ktorý pekne vonia. V tomto prípade ide o najkvalitnejší olivový olej, extra panenský, ktorý vonia naozaj nádherne, a to vďaka niekoľkých desiatkam rastlinných výťažkov, ktoré sa doň dostávajú vďaka relatívne komplikovanému spôsobu varenia a lúhovania. Tento proces prípravy myra prebieha spravidla počas Štyridsiatnice, teda Veľkého pôstu. Prívlastok „sväté“ naznačuje, že je nejakým spôsobom posvätené, vyňaté z bežného používania. A naozaj, toto myro je posvätené biskupom počas svätej liturgie slávenej vo Veľký štvrtok. Následne sa odovzdáva kňazom, ktorí majú na starosti jednotlivé farnosti. Na slávenie svätého tajomstva myropomazania sa môže používať výlučne to sväté myro, ktoré spĺňa všetky uvedené náležitosti, osobitne posvätenie biskupom. V opačnom prípade by nebolo platné. V niektorých východných cirkvách, prinajmenšom v koptskom obrade, je posvätenie myra rezervované dokonca až patriarchovi, ktorý má tradičný titul „alexandrijský pápež“ (práve kvôli jasnosti a odlíšeniu nehovoríme v našich bohoslužbách len o pápežovi ako takom, ale vždy o pápežovi s prívlastkom „rímsky“). Táto skutočnosť prinajmenšom naznačuje spätosť svätého tajomstva myropomazania s biskupom a jeho poslaním, s jeho biskupskom službou.

Kňaz, respektíve biskup, maže svätým myrom pokrsteného, pričom robí znak kríža na jeho čele, očiach, nose, ústach, ušiach, hrudi, rukách a nohách. Ide o najvýznamnejšie časti ľudského tela, symbolicky vyjadrujúce všetky naše schopnosti, ktorými disponujeme a ktoré sme v konečnom dôsledku dostali od Boha: myslieť, vidieť, cítiť, rozprávať, počúvať, milovať, pracovať a kráčať. Pri svätom tajomstve myropomazania sa natierajú preto, aby všetky vlohy, ktoré máme, boli preniknuté a zbožstvené Svätým Duchom. Isteže, sväté tajomstvo myropomazania by bolo platné aj vtedy, keby sa vykonalo iba jedno z uvedených natieraní; išlo by však nielen hrubé porušenie bohoslužobného predpisu a prastarej cirkevnej tradície, ale tiež o neopodstatnený minimalizmus a zbytočné ochudobnenie tohto nádherného obradu o znaky, ktoré ho navyše svojím spôsobom samy osebe vysvetľujú. Ak sa v minulosti uvedený neopodstatnený redukcionizmus azda aj vyskytol, vďaka Bohu sa v ostatnom období celkom vytratil, čo našej cirkvi nepochybne slúži na chválu.

Pri natieraní jednotlivých častí ľudského tela sa hovorí: „Pečať daru Svätého Ducha. Amen.“ Katechizmus Katolíckej cirkvi v článku 1300 zdôrazňuje, že uvedená formula sprevádza každé jedno pomazanie, čo znamená, že kňaz či biskup ju hovorí pri každom jednom pokrstenom celkovo osemkrát. Opodstatnene sa môžeme domnievať, že nejde o náhodu. Číslo osem zohráva v kresťanskej symbolike mimoriadne dôležitú úlohu, keďže práve na ôsmy deň Kristus vstal z mŕtvych (pre židov je siedmy deň sobota, nedeľa je teda v poradí ôsmym dňom). Znova sa teda naznačuje úzka spätosť medzi svätým tajomstvom krstu, ktorý je vlastne prechodom zo smrti do života, teda akoby osobným zmŕtvychvstaním daného človeka, a svätým tajomstvom myropomazania.

Napokon tri razy spievame: „Ktorí ste v Krista pokrstení, Krista ste si obliekli. Aleluja.“ Ide o dobre známu vetu z Listu svätého apoštola Pavla Galaťanom (3, 27), ibaže trocha upravenú na bohoslužobné použitie: „Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli.“ Spieva sa tiež pri svätých liturgiách v niektoré presne stanovené dni, a to namiesto Trojsvätej piesne, teda namiesto hymnu: „Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.“ Ide o dni, v ktoré bolo kedysi zvykom krstiť vybraných katechumenov.