Je pravda, že existovali „diakonky“?

Áno, je. V Liste Rimanom sa uvádza diakonka cirkvi v Kenchrách – Féba. Neovulgáta tu používa slovo služobníčka, pričom ide o preklad gréckeho slova diakonos. O diakonkách, ako učia grécki cirkevní otcovia, hovorí aj Pavol Timotejovi v prvom liste: „Podobne aj ženy nech sú cudné, nie klebetné, triezve a verné vo všetkom“ (1Tim 3, 11). Slovom klebetné niektorí otcovia vysvetľujú ako „nerozprávajúce dôverné veci, ktoré poznali pri svojej službe“. O praxi diakoniek svedčí aj Plinius, guvernér Bythínie, ktorý vypočúval dve diakonky ohľadom kresťanských obradov. Ďalšie zmienky o diakonkách nachádzame až v treťom storočí. Preto niektorí o ich existencii pochybujú. Diakonky v apoštolskej dobe isto vykonávali mnohé práce, ktoré sú im pripisované až v neskoršej literatúre. Išlo napríklad o navštevovanie žien v pohanských domácnostiach. Ich povinnosti sa zhodovali s povinnosťami diakonov – boli to služobníci miestnej cirkvi a pomocníci biskupa. Názov diakonissa vznikol až vtedy, keď sa významná časť práce diakonov stala liturgickou.