Na západe s východným duchom - Nielen o posviacke byzantskej kaplnky v Gamingu
Biskup Irenej Bilyk, ktorý bol biskupom podzemnej Cirkvi na Ukrajine, po príchode do Gamingu vyjadril svoju radosť, keď povedal, že pred 15 rokmi sme si ani nepomysleli, že je možné, aby východní študenti študovali na Západe, a pritom mali možnosť rastu vo svojom vlastnom obrade.
Začiatky
Všetko sa začalo tým, že architekt Hildebrand sa podujal zrekonštruovať zruinovaný kartuziánsky kláštor s cieľom obnoviť duchovný život. Pretože bolo ťažké v dnešnej dobe zaplniť kláštor kartuziánmi, rozhodnutie padlo pozvať mladých katolíkov z rôznych krajín, študentov katolíckych univerzít.
Prvým inštitútom bola katolícka univerzita zo Steubenvilu (FUS) v USA (u nás sú známi ako organizátori podujatia Fire – Oheň v Prešove). Hneď od začiatku, teda od roku 1991, začali prichádzať aj študenti z východného bloku do Jazykového a katechetického inštitútu (LCI), kde sa im po ukončení otvorili brány k ďalším štúdiám po celom svete, a ich znalosť jazyka im umožnila pomáhať svojim miestnym cirkvám.
V roku 1995 sa pápež Ján Pavol II. obrátil na Rakúsku biskupskú konferenciu so žiadosťou o vytvorenie Teologického inštitútu pre manželstvo a rodinu, ktorý by hlásal hodnoty kultúry života. Ako nástroje si inštitút zvolil cestu plnej teologickej formácie s dôrazom na prvotné pramene (Sväté písmo, Tradícia a Otcovia Cirkvi) a cestu duchovnej formácie s dôrazom na spoločný život komunity študentov a profesorov, prepojenú spoločným životom v modlitbe.
Rozvoj východnej spirituality
Tým, že tu prišli študenti z Východu, bolo hneď jasné, že plnohodnotný duchovný život v Gamingu sa nemôže rozvíjať bez vytvorenia podmienok pre rozvoj im vlastnej východnej spirituality. Spočiatku naši študenti z Východu prichádzali každý so svojou modlitebnou knižkou alebo zborníkom modlitieb, do povedomia celej komunity sme sa (Slováci, Ukrajinci, Rumuni, Bulhari, Maďari atď.) dostali, až keď sme sa začali modliť Akatist k Presvätej Bohorodičke v angličtine, našom vyučovacom jazyku.
Veľkou pomocou pre našu komunitu bolo odhodlanie o. Nikolaja Hornikievica, ktorý si dal námahu dochádzať raz do týždňa zo Salzburgu, len aby nám odslúžil sv. liturgiu, striedavo v angličtine a po cirkevnoslovansky. Po istom čase sa na žiadosť kardinála Huzara a kardinála Schönborna ustanovil riadny kaplán pre komunitu východných katolíkov v Gamingu – o. Juraj Terek z Košického apoštolského exarchátu, aby mali možnosť ešte viac žiť svoj obrad. Každodenne sa začala slúžiť sv. liturgia, čo ešte viac zvýraznilo potrebu mať stále miesto na liturgické slávenie, keďže počas piatich rokov sa slávili sv. liturgie na štyroch rôznych miestach.
Na sviatok sv. Terezky Ježiškovej a sviatok Pokrova Presvätej Bohorodičky 1. októbra 2003 sme dostali nové priestory pre učebne a jednu z nich sme si vyžiadali na vytvorenie kaplnky. Keďže miesto bolo bývalým skladom, nikto nechcel veriť, že sa z toho môže stať kaplnka.
Každodenná modlitba prispela k vzniku programu permanentnej formácie seminaristov a kňazov pod vedením Msgr. Dr. Larryho Hogana, pričom niektorí zo študentov našli vďaka tomu svoje duchovné povolanie, a to aj z radov ženatých.
Ďalším veľkým požehnaním bolo, že Pán nám poslal študentov, ktorí mali skúsenosti s ikonopisectvom a nič nestálo v ceste tomu, aby sme napísali pár ikon. Po dlhšom uvažovaní a štúdiu kánonov ikonografie byzantského chrámu sa do malej kaplnky chcela zmestiť jedna veľká katedrála. Po značnej redukcii plánov sa nám podarilo v kaplnke vytvoriť jeden celok – svätý priestor, v ktorom sa tradícia Cirkvi snúbi so súčasným životom mladých kresťanov.
Aj keď je kaplnka svojimi rozmermi (5x8 metrov) malá, intenzívne sa na nej pracovalo od mája 2004 do augusta 2006. Ionut Gotia, seminarista z Rumunska, a o. Tomáš Labanič, kňaz z Košického exarchátu, strávili tri letá usilovnou prácou spojenou s každodennou modlitbou. Celá komunita sa aktívne zúčastňovala na procese vzniku kaplnky, či už usporadúvaním benefičných koncertov, predajom ikon, alebo vysvetľovaním celej idey zvedavým turistom a návštevníkom kláštora.
Po desiatich rokoch
Vyvrcholením celého úsilia bola slávnostná posviacka. Od čias, keď prišli prví gréckokatolícki študenti a posvätili priestor kláštora svojimi modlitbami, ubehlo viac než desať rokov. Každý z týchto študentov priniesol so sebou časť východného bohatsva, ktoré vložili do spoločného pokladu Katolíckej cirkvi. Kaplnka je najplnším vyjadrením tohto bohatstva v Gamingu.
Na posviacku kaplnky boli pozvaní všetci biskupi, ktorých študenti prešli bránami Teologického inštitútu. Hlavným svätiteľom na pozvanie miestneho ordinára pre gréckokatolíkov v Rakúsku – kardinála Christopha Schönborna, bol kardinal Ľubomyr Huzar. Za študentov zo Slovenska prijal pozvanie vladyka Milan Chautur, CSsR, za prítomnosti ďalších biskupov – vyššieho arcibiskupa Kyjeva a Haliče z Ukrajiny vladyku Hliba Loncynu, vladyku Ireneja Bilyka, vladykov Virgila Berceu z Oradey a Alexandrua Mesiana z Lugoj, vladyku Milana Šášika, apoštolského administrátora z Mukačeva, vladyku Volodimira Vitishina z Ivano-Frankivskej eparchie a preláta Dr. Alexandra Ostheima-Dzerowycza, generálneho vikára pre katolíkov byzantského obradu v Rakúsku. Vyššieho arcibiskupa Luciana Muresana z Fagarasu a Alba Julie zastupoval prof. Dr. Ioan Mitrofan a vladyku Petru Ghergela z Iasi zastupoval prof. Dr. Josef Antoci – všetci z Rumunska.
Nedeľa, na ktorú pripadol aj sviatok Zvestovania Bohorodičke, sa začala slávnostnou posviackou kaplnky zasvätenej práve tomuto sviatku. Kardinál Schönborn sám podaroval do kaplnky vzácne relikvie sv. Jana Zlatoústeho, sv. Mikuláša Divotvorcu, sv. Gregora Veľkého, rímskeho pápeža a sv. Barbary, panny a mučenice, ktoré boli počas posviacky prenesené z hlavného chrámu kláštora v sprievode do kaplnky a umiestnené v oltári. Potom slávnosť pokračovala slávnostnou archijerejskou liturgiou, ktorej hlavným celebrantom bol kardinál Huzar. V kázni v anglickom jazyku vyjadril radosť nad dokončeným dielom novej kaplnky a zaželal študentom Inštitútu pre manželstvo a rodinu plnosť duchovných darov.
(viac na http://www.iti.ac.at/news/byzantine_chapel_ consecration.htm) Zdroj: Slovo 2007, č. 12.
|