www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=451
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 29. október 2020     Meniny oslavuje: Klára

Zoεpédia - náhodný výber: Deo gratias, Kadideľnica, Infabilita.     pohľadnice

02.10.2007 | Teológia | PhDr. Valéria Juríčková | Čítanosť(6256)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

V tieni krídel

V tieni krídel

V evanjeliách napísaných Lukášom (8, 42 – 48) a Matúšom (9, 20 – 22) čítame príbeh ženy, trápenej dvanásť rokov krvotokom. Týchto niekoľko krátkych viet však vyvoláva hneď niekoľko otázok: prečo bola jej choroba taká ťažká; čoho sa vlastne táto žena dotkla a čo spôsobilo jej zázračné uzdravenie. Isté je, že hoci Božie slovo hovorí o mnohých uzdraveniach, je omnoho viac tých, o ktorých nehovorí. Veď všetci sme iste často zaregistrovali vetu: „a potom chodil po Galilei, prinášali k nemu chorých a on ich uzdravoval“. Ak teda niektorý zo zázrakov evanjelisti neskôr zaznamenali detailne, môžeme predpokladať, že tak spravili kvôli princípu zobrazenému touto udalosťou. Napríklad pri uzdravení stotníkovho sluhu čítame Ježišovu pochvalu: „Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli“ (Mt 8, 10). Stotník pochopil dôležitý princíp a preto dostal pochvalu. Voči svojim sluhom sa totiž správal z pozície autority, ktorá nerátala s neposlušnosťou. Stotník pochopil, že Ježiš má rovnakú autoritu nad chorobou. Uznal Ježiša nielen ako mesiáša, ale aj ako Stvoriteľa, Pána. Ako Božieho Syna!  

Čo nám teda odhaľuje Písmo v prípade ženy, ktorá sa v tlačiacom zástupe dotkla „obruby jeho odevu“ (Mt 9, 20) a bola uzdravená zo svojho trápenia? Pre odpoveď na prvú otázku, položenú v úvode, musíme siahnuť po knihe Levitikus 15, 25 – 30:

Ak má nejaká žena dlhší čas krvotok, mimo času jej očisťovania, alebo ak má výtok dlhší čas ako obyčajne, tu o čase, v ktorom má nečistý výtok platí to, čo o čase jej (riadneho) očisťovania: je nečistá. Každé lôžko, na ktorom by v čase svojho výtoku ležala, je pre ňu ako lôžko v čase očisťovania a každý predmet, na ktorom by sedela, je nečistý ako pri nečistote jej riadneho očisťovania. Každý, kto sa týchto vecí dotkne, bude nečistý. Vyperie si odev a okúpe sa vo vode a bude do večera nečistý. Keď však od výtoku ozdravie, nech počíta sedem dní, potom bude čistá. Na ôsmy deň však vezme dve hrdličky alebo dva holúbky a prinesie ich ku vchodu do stánku zjavenia. A kňaz potom obetuje jedno ako obetu za hriech a druhé ako celostnú žertvu. Tak ju kňaz zbaví hriechu pred Pánom za jej nečistý výtok.

Táto žena bola teda podľa Mojžišovho zákona dlhodobo nečistá. Dôsledkom bolo v prvom rade jej vylúčenie zo spoločenského i náboženského života. Vidíme to napríklad z príkazov, zaznamenaných v knihe Numeri, týkajúcich sa však vážnejších skutočností. Napriek tomu nám poukazujú na strohosť zákona vo veci rituálnej čistoty: „Pán hovoril Mojžišovi: "Prikáž Izraelitom odstrániť z tábora všetkých, čo trpia na malomocenstvo alebo na výtok, alebo čo sa poškvrnili nejakou mŕtvolou. Ako muža tak aj ženu vykáž z tábora, aby nepoškvrnili tábor, lebo ja bývam uprostred vás!" lzraeliti urobili tak a odstránili ich z tábora. Izraeliti urobili tak, ako Pán nariadil Mojžišovi“ (Num 5, 1 – 3).

Logickým dôsledkom jej choroby bola aj dlhodobá neplodnosť, ktorá jej nielenže znemožňovala život v manželstve, ale v Izraeli bola považovaná za prekliatie či trest za hriechy. Neplodnosťou napríklad Boh potrestal Michol, Dávidovu manželku, za to, že sa z neho vysmievala, keď tancoval pred Archou Zmluvy (porov. 2 Sam 6, 23: „A Šaulova dcéra Michol nemala deti až do dňa svojej smrti“). Odkaz na to vidíme aj zo slov Žalmu 127, 3 „Hľa, Pánovým dedičným darom sú synovia, jeho odmenou je plod lona,“ ktoré deti charakterizujú ako odmenu za život vydaný Pánovi. Osud tejto ženy, trpiacej na krvotok, bol minimálne porovnateľný s osudom vdovy. Dotykom Ježišovho „plášťa“ žena teda riskovala veľa, možno aj ukameňovanie, keďže narušila Mojžišov zákon a vystavila poškvrneniu mnohých „spravodlivých Židov“.  

Druhou otázkou je, čoho sa to vlastne dotkla? Žiaľ, pod vplyvom novodobého výtvarného umenia si predstavujeme Ježiša i jeho učeníkov oblečených v rímskom odeve. Pod plášťom si iste väčšina z nás predstaví pestré červené alebo modré rúcho. Pravda je však iná. Ježiš bol v tom čase označovaný za učiteľa. Bol uznávaným rabínom vo vtedajšej židovskej spoločnosti. Je teda jasné, že dodržiaval Zákon a obliekal sa v súlade s vtedajšími ustanoveniami a zvykmi. Z toho vyplýva, že súčasťou jeho odevu bol aj talit, okraj ktorého nazývame cicit. Ide o špeciálne upletené strapce po krajoch rúcha, v ktorých sa nachádza aj stuha modrej farby. Túto farbu pôvodne nazývali thekellet (až prekladatelia ju nazvali modrou a dodnes existuje niekoľko hypotéz, či išlo o hyacintovú, nebesky modrú, fialovú a pod.). Faktom však ostáva, že sa získavala z morských zvierat nazývaných hillazon, ktoré v súčasnosti zaraďujeme k vyhynutým zvieratám. Na zafarbenie tkaniny bola potrebná smrť mnohých týchto hillazonov. Hoci sa dnes už talit zväčša používa len ako rituálny odev, sprevádzajúci náboženské úkony, v minulosti bol normálnou súčasťou každodenného života (napríklad Boaz ho mal na sebe počas žatevných prác – porov. Rút 3. kap.). Príkaz na jeho nosenie, ako aj jeho symboliku, nachádzame v knihe Numeri 15, 37 – 41: „Pán hovoril Mojžišovi: "Hovor Izraelitom a povedz im, aby si urobili na okrajoch plášťa kystky - oni aj ich potomci -, a na každú kystku nech pripevnia šnúru z belasého purpuru. Kystky vám budú slúžiť na to, že keď na ne pozriete, spomeniete si na Pánove príkazy, že ich máte plniť, aby ste nenasledovali žiadosti svojho srdca a svojich očí, ktoré by vás viedli, ale aby ste pamätali na všetky moje príkazy a nasledovali ich a aby ste takto boli svätí pre svojho Boha. Ja, Pán, som váš Boh, ktorý som vás vyviedol z egyptskej krajiny, aby som bol vaším Bohom, ja, Pán, váš Boh“. Tieto strapce mali teda Izraelu pripomínať, že sú oddeleným národom, ktorý má pamätať na všetky Pánove prikázania, plniť ich. Izrael si mal takto pripomínať, že nesmie kráčať podľa žiadostí svojho srdca, ktoré ho vedú k smilstvu, ale plnením prikázaní sa má zachovať vo svätosti a čistote! Niektoré preklady Novej zmluvy (napr. český ekumenický preklad) uvádzajú v oboch evanjeliách, v ktorých sa spomína toto zázračné uzdravenie, namiesto „obruby jeho odevu“ výraz „strapcov jeho šiat“. Je teda zjavné, že Ježiš si obliekal talit ako pravý Žid, a teda mal na odeve strapce, symbolizujúce svätosť a čistotu ako cieľ života každého spravodlivého Žida. Žena, označovaná na základe Zákona za nečistú sa tak teda dotkla symbolu čistoty a svätosti. Navyše symbolu, pre ktorý bola preliata krv vzácneho živočícha – Božieho stvorenia, hillazona.

Prvý princíp, ktorý môžeme vyčítať medzi riadkami tejto udalosti je, že žena pochopila, že Boh je milosrdný a jeho príkazy vždy smerujú k dobru človeka. Buď bola úplne zúfalá a nezamýšľala sa nad dôsledkami svojho činu, alebo vedela, že Božieho hnevu za narušenie príkazu sa nemusí báť. Ľudia ju síce môžu odsúdiť za to, že ich vystavila poškvrneniu, Boh sa však hnevať nebude. Riskovala smrť „z rúk ľudí“, pretože musela vedieť, že „z rúk Boha“ jej smrť nehrozí. Pochopila, že srdce Zákona spočíva v srdci milujúceho Boha, ktorý sa v dejinách jej národa už toľkokrát prejavil ako Boh, ktorý stojí o človeka a skláňa sa k nemu (zhliadnuť – hebr. ki pakad – predstavuje výraz, obsahujúci nielen fakt, že Boh vidí trápenie, ale že zároveň zostupuje, aby konal), aby ho vyviedol z jeho trápenia (porov. „A Pán navštívil Sáru, ako prisľúbil, a Pán vyplnil Sáre, čo predpovedal“ – Gn 21,1; „A Pán mu povedal: Videl som utrpenie svojho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie pre pracovných dozorcov. Viem o jeho utrpení. Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil z moci Egypťanov a vyviedol ho z tej krajiny“ – Ex 3,7-8; a mnohé iné miesta). Žena teda ako jedna z prvých pochopila, že Boh, ktorý sa zjavil v Ježišovi, je Pánom aj nad „sobotou“.

Prečo sa však dotkla práve strapcov na talite? Po odpoveď si opäť musíme zájsť do mnohých ďalších kníh Biblie, kde sa tento plášť vyskytuje, aby sme pochopili jeho význam a funkciu v živote vyvoleného národa.

V knihe Rút nám Božie slovo hovorí o mladej žene, cudzinke, ktorá prišla spolu so svojou svokrou Noemi do Betlehema. Jej situácia bola v ľudských očiach skoro beznádejná, pretože ako mladá ovdovela a jej svokra už nemala synov, aby si ju vzali za manželku. Napriek tomu Boh nájde východisko v osobe Boaza. Keď sa končí žatva, Noemi pošle Rút na pole a poradí svojej neveste, aby si ľahla k Boazovým nohám. Keď sa Boaz prebudí, Rút žiada následovné: „Rozprestri okraj (svojho plášťa) na svoju služobnicu, lebo si mi príbuzný!“ Žiada teda od neho symbolický úkon, ktorým vyjadrí prevzatie zodpovednosti za jej život, prevzatie autority nad ňou. Všimnime si, že žiada o vystretie „okraja rúcha“ – teda cicitu (ak by išlo o akýkoľvek zvyčajný plášť, nie talit, prečo by sa doslovne spomínal jeho okraj ako niečo dôležité?). Symbolika tohto úkonu pramení vo vyjadreniach často sa opakujúcich v Božom slove, ktoré antropomorfne zobrazujú Boha ako toho, ktorý rozprestiera svoje krídla nad svojím ľudom. Takéto vyjadrenie nachádzame aj v samotnej knihe Rút, kedy Boaz vyjadruje kompliment slovami: „Pán nech ti odplatí za tvoj skutok! Nech sa ti dostane plnej odmeny od Pána, Izraelovho Boha, ku ktorému si pristúpila, aby si sa uchýlila pod ochranu jeho krídel“ (Rút 2, 12). Dôležité je uvedomiť si, že hebrejčina používa na pomenovanie okraja rúcha a krídel ten istý výraz – hebr. kanap. Ďalšie miesta nachádzame v knihe Deuteronomium, knihe Žalmov či na iných miestach, napríklad: „Jak orol zobúdza svoje hniezdo, krúži nad svojimi mláďatami, tak rozpäl svoje krídla, chytil ho, niesol ho na svojich perutiach. Pán sám ho viedol...“ (Dt 32, 1). „Chráň ma ako zrenicu oka, skry ma v tôni svojich perutí“ (Ž 17, 8). „Bože, aké vzácne je tvoje milosrdenstvo! Ľudia sa utiekajú do tône tvojich krídel“ (Ž 36, 8). „Zmiluj sa, Bože, nado mnou, zmiluj sa nado mnou, lebo sa k tebe utiekam; v tieni tvojich krídel nachodím útočište, kým sa nepominú nástrahy“ (Ž 57, 2). „V tvojom stánku chcem prebývať naveky a skrývať sa pod ochranou tvojich krídel“ (Ž 61, 5). „Lebo ty si mi pomáhal a pod ochranou tvojich krídel budem plesať“ (Ž 63, 8).

Talit predstavoval autoritu, spravodlivosť, svätosť, ale aj bezpečie pre tých, ktorí sa nachádzajú pod touto autoritou, spravodlivosťou a svätosťou. Išlo o bezpečie a ochranu pred nepriateľmi, ktorí bojovali proti Bohu.

Keďže talit upozorňoval ľud na napĺňanie Božích prikázaní a zachovávanie Zákona, predstavoval zároveň akúsi ochranu a bezpečie pred Božím hnevom. Porovnaj napríklad Num 15, 40 (príkaz o strapcoch na talite) a Dt 28, 1 – 14: „Keď však budeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, keď budeš plniť a zachovávať jeho príkazy, ktoré ti ja dnes nariaďujem, Pán, tvoj Boh, ťa povýši nad všetky národy, čo sú na zemi. Na teba sa znesú a k tebe dôjdu všetky tieto požehnania, ak budeš počúvať jeho príkazy.... (autor ďalej vymenováva celý rad požehnaní, ktoré sú dôsledkom zachovávania Božích príkazov)“. Na druhej strane porušovanie prikázaní sa viazalo na celý rad prekliatí. V knihe proroka Ezechiela čítame slová Pána, ktorými sa obracia k svojmu nevernému národu. Prirovnáva ho k nevernej žene a v 16. kapitole v 8. verši hovorí: „Prešiel som popri tebe a hľa, bola si práve v čase lásky. Vtedy som rozostrel na teba okraj svojho plášťa a zakryl som tvoju hanbu. Prisahal som ti, uzavrel som s tebou zmluvu - hovorí Pán, Jahve - a stala si sa mojou“ (Ezch 16, 8). V Žalme 32, 1 nachádzame vyjadrenie o tom, že je požehnaný ten, komu je odňatá jeho neprávosť, koho hriech je prikrytý (porov. ekumenický preklad). Prikrytý sa tu rozumie prikrytý na spôsob krídel alebo plášťa.

Plášť zohral v Biblii ešte jednu dôležitú úlohu v príbehu proroka Eliáša a jeho nasledovníka Elizea. „Keď odtiaľ odišiel, našiel Elizea, Safatovho syna, ako práve oral. Dvanásť záprahov volov mal pred sebou, on bol pri dvanástom. Eliáš prešiel popri ňom a hodil naň svoj plášť“ (1 Kral 19, 19). Vidíme teda, že prehodením plášťa povolal Eliáš Elizea za proroka. Práve pomocou neho sa rozdelili vody Jordánu „Vtom vzal Eliáš svoj plášť, zvinul ho, udrel vodu, tá sa rozdelila na dve strany a obaja prešli po suchu“ (2 Kral 2, 8). Nemohlo teda ísť len o akýsi kus látky, ale o zhmotnené vyjadrenie Božej moci. Spomeňme si, napríklad, že pri prechode Izraela cez Jordán do zasľúbenej zeme sa vody rozdelili hneď na to, čo do nich vstúpili nosiči s archou Zmluvy, ktorá predstavovala samotnú Božiu prítomnosť medzi ľudom Izraela (porov. Joz 3, 13 – 16). Existuje ešte jedno miesto, ktoré hovorí o rozdelení vôd, aby mohol Boží ľud prejsť suchou nohou na druhú stranu – ide o známy prechod Červeným morom pri odchode z Egypta. Aj vtedy došlo k rozdeleniu tým, že Mojžiš vystrel nad vody svoju palicu, ktorá symbolizovala autoritu a Božiu moc (porov. Ex 14, 16. 21). K rozdeleniu vody došlo aj po tom, čo to zopakoval samotný Elizeus po Eliášovom odchode na nebesá: „Potom zdvihol Eliášov plášť, ktorý z neho spadol, vrátil sa a zastal pri brehu Jordána. Vzal Eliášov plášť, ktorý z neho spadol, udrel vodu a povedal: "Kde je Pán, Eliášov Boh, teraz?" A keď udrel vodu, rozdelila sa na dve strany a Elizeus prešiel.“ (2 Kral 2, 13 – 14).

Z uvedeného vyplýva, že talit – plášť, predstavoval autoritu a Božiu moc, ako aj prostriedok, vedúci k ospravedlneniu (pripomínaním si povinnosti zachovávať Božie prikázania). Avšak skutočné ospravedlnenie je možné len vďaka obeti nášho mesiáša Ježiša, ktorý vylial svoju krv na to, aby táto krv prikryla naše hriechy lepšie ako akýkoľvek plášť. Človek aj napriek noseniu talitu, tefilinu či pripevňovaniu mezuzy na veraje domu nemohol dokonale naplniť všetky požiadavky Zákona. Potreboval však bezpečné útočište pred Božou spravodlivosťou a jeho hnevom, ktoré získal len vďaka tomu, že Ježiš sa stal za nás hriechom, vzal na seba všetko prekliatie, aby v ňom našiel útočisko každý, kto prijme jeho autoritu a moc (ako napríklad našla Rút ľudskú ochranu a útočisko prijatím Boazovej autority, čo bolo vyjadrené rozprestretím okraja jeho rúcha nad ňou).

Ak sa teda z kazateľníc ozývajú výklady ženinho skutku z evanjelia v duchu, že sa dotkla „aspoň“ okraja jeho rúcha, pravda je úplne opačná. Žena bola natoľko odvážna, že sa dotkla „až“ okraja jeho plášťa. Jej viera spočívala v tom, že hoci poznala moc, ktorú predstavoval Ježišov talit, jeho posvätnosť, mala odvahu sa ho dotknúť a žiadať o svoje očistenie toho, ktorý jej ho mohol dať ako jediný! Azda aj jej by mali byť adresované slová, ktoré povedal Boaz mladej Rút: „Pán nech ti odplatí za tvoj skutok! Nech sa ti dostane plnej odmeny od Pána, Izraelovho Boha, ku ktorému si pristúpila, aby si sa uchýlila pod ochranu jeho krídel“ (Rút 2, 12).

A na záver si ešte všimnime slová apoštola Jána, zaznamenané v jeho Zjavení, ktoré hovoria o druhom slávnom príchode Pána Ježiša. Keď sa Pán vráti v moci, bude mať na sebe plášť, ktorý je hodný Pána pánov – talit, ktorého strapce siahajú akurát po bedrá a symbolizujú jeho hodnosť: „Potom som videl otvorené nebo a hľa, biely kôň - a ten, čo sedel na ňom, sa volal Verný a Pravdivý; spravodlivo súdi i bojuje. Oči mal ako plameň ohňa a na hlave mnoho diadémov. Napísané mal meno, ktoré nik nepozná, iba on sám. Oblečený bol v odeve skropenom krvou a jeho meno je: Božie Slovo. Za ním išli nebeské vojská na bielych koňoch, oblečené do čistého bieleho kmentu. Z jeho úst vychádzal ostrý meč, aby ním bil národy; a on bude nad nimi panovať žezlom železným; sám bude šliapať lis vína rozhorčeného hnevu všemohúceho Boha. Na plášti a na bedrách má napísané meno: Kráľ kráľov a Pán pánov“ (Zjav 19, 13 – 16).

Zdroj: In: Nahlas, časopis, ktorý nemlčí. 1/2007/X. s. 22-24.
Autor: PhDr. Valéria Juríčková - všetky články od tohto autora (28)
 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε