www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=453
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 26. január 2021     Meniny oslavuje: Tamara

Zoεpédia - náhodný výber: Monštrancia, Nedele veľkonočného ..., Ikos.     pohľadnice

02.10.2007 | Teológia | PhDr. Valéria Juríčková | Čítanosť(6923)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Živé vody z Jeruzalema (1. časť)

Živé vody z Jeruzalema (1. časť)

Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života. Žena mu vravela: Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať! Povedal jej: Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!" (Jn 4, 13 – 15). Možno ste si všimli, že Ježiš na túto prosbu Samaritánky reaguje, akoby nepochopil, alebo chcel odsunúť rozhovor na inú koľaj. Nie je to však pravda. Aby sme pochopili jeho reakciu, je potrebné najprv vedieť, že v Písme voda často predstavuje práve Božie slovo. Dosvedčujú to napríklad slová proroka Izaiáša 55, 10n: „Lebo ako spŕchne z neba dážď a sneh a nevráti sa ta, ale opojí zem, zúrodní ju, ... tak bude moje slovo, ktoré mi vyjde z úst, nevráti sa ku mne naprázdno, ale urobí, čo som si želal, a vykoná, na čo som ho poslal“, ale napríklad aj Ef 5, 26 alebo 1 Pt 1, 22 – 23 a pod.

Radosť v Pánovi je vašou silou

Ako všetci vieme, Božie slovo nie je ako slovo ľudské. Jeho základnou vlastnosťou je iste to, že hovorí o Bohu a jeho čítaním nielen spoznávame, kto je náš Pán, ale môžeme zároveň zažívať spoločenstvo s ním prebývaním vo svetle jeho tváre. Túto skutočnosť najlepšie ilustruje kniha Nehemiáš. Židom bolo v tom čase dovolené vrátiť sa do Jeruzalema a pracovať na obnove Chrámu. Podľa Pánovho príkazu, ktorý dal Izraelu prostredníctvom Mojžiša (Dt 31, 10 – 12) sa v čase slávenia Sukotu Izraeliti zhromaždili, aby „čítali z knihy, z Božieho zákona, stať za staťou a vykladali zmysel, takže rozumeli tomu, čo sa prečítalo“ (Neh 8, 8). Skúsenosť Izraela vyjadruje autor knihy slovami: „A tak všetok ľud išiel jesť, piť, rozposielať podiely a oslavovať s veľkou radosťou, lebo pochopili slová, ktoré im zvestovali“ (Neh 8, 12). Jedine radosť z toho, že rozumieme Pánovým slovám, poznávame ho a máme spoločenstvo s ním, je našou skutočnou silou (porov. Neh 8, 10).

Lepšie víno nakoniec

Z tohto zorného uhla môžeme nazrieť aj do prorockého zmyslu svadobných udalostí v Káne Galilejskej (porov. Jn 2, 1 – 12). Hneď na počiatku svojho verejného účinkovania robí Ježiš svoj prvý zázrak – premieňa vodu v šiestich nádobách určených na rituálne očisťovanie na víno. Víno podľa Božieho slova „obveseľuje srdce človeka“ (Ž 104, 15), je symbolom radosti. Takto už na počiatku svojho verejného účinkovania svedčí o tom, že „voda“, ktorú prináša on, je vodou živou. Premenené víno bolo lepšie ako najkvalitnejšie prirodzené vinné odrody. Takou bude aj radostná zvesť o spáse, ktorú priniesol Ježiš Kristus. Ak už pre starozákonný Izrael bolo radosťou poznávať Božiu tvár v Zákone v čase pred príchodom Mesiáša, o čo väčšou radosťou má byť pre nás poznávanie Božej tváre skrze skúmanie naplnenia Starej zmluvy v Ježišovi Kristovi (teda v evanjeliu, radostnej zvesti o spáse).

Tajná cesta na sviatky

Naplnenie prorockého konania Židov počas slávenia sviatku stánkov, Sukotu, vidíme v 7. a 8. kapitole Jánovho evanjelia. Židia síce vedeli, že prorocké spisy hovoria o Mesiášovi, nevedeli však, že proroci hovoria o dvoch rôznych príchodoch toho istého Mesiáša. A tak na základe textov proroka Zachariáša, ktorý hovorí o tisícročnom kráľovstve, kedy budú všetky národy putovať do Jeruzalema, aby slávili sviatok stánkov, predpokladali, že Ježiš príde práve na Sukot a následne ustanoví svoje kráľovstvo.   

V tom čase (v ktorom sa odohrávajú udalosti opísané Jánom) už Ježiš asi tri roky ohlasoval evanjelium. Mnohí videli znamenia, uzdravenia, nedávno videli rozmnoženie chleba. Všetko ukazovalo na to, že Ježiš je Mesiáš a začínali byť nedočkaví. Ježiš vedel, že sa najprv musí naplniť proroctvo Izaiáša (v 53. kapitole), najprv musí zomrieť za hriech sveta a až pri druhom príchode ustanoví tisícročné kráľovstvo opísané Zachariášom. Vie, že Izrael by ho pri vstupe do Jeruzalema vítal ako mesiáša a urýchlil by to, na čo ešte nie je čas. Preto tam nechce ísť verejne. Pri slávnostnom vstupe do Jeruzalema pred sviatkom Pesach ho potom naozaj budú vítať palmovými ratolesťami, čo je typické pre Sukot, nie Pesach. Počas Sukotu Ježiš verejne učí v Chráme a otázka jeho mesiášstva je pretriasaná denno-denne zo všetkých strán (porov. Jn 7,14-36).

V posledný deň slávenia sviatku Sukkot (tento deň sa nazýva Šmini Aceret) bolo zvykom modliť sa za dážď a ďakovať za vlahu, ktorú Pán dával v minulom roku. V Izraeli by bez vody nebolo možné dopestovať niečo, a preto je tam voda vo veľkej vážnosti. Židia vtedy išli v zástupe k rybníku Siloe, načerpali odtiaľ vodu a v radostnom sprievode počas spevov a tancovania túto vodu preniesli do nádob v Chráme. Na nádvorí Chrámu boli vedrá, kam vylievali prinesenú vodu a volali: „O, Pane, zachráň nás!“ V Talmude a Mišne sa hovorí, že ten, kto nevidel tento rituál, sprevádzaný tancami, piesňami a hudbou, ten nikdy nevidel ani skutočnú radosť. Verilo sa, že účastníkom tohto rituálu dáva nadšenie sám Boží Duch a získať ho mohli iba tí, ktorých srdcia boli plné radosti. Pri tomto obrade sa citovali slová proroka Izaiáša: „Budete čerpať vodu z prameňov spásy“. V tomto kontexte zazneli Ježišove slová Jn 7,37-38: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.“ Ježiš sa verejne vyhlasuje za „spásu“. Spása v hebrejčine znie ješua – teda Izaiáš v skutočnosti povedal: „budete čerpať vodu s radosťou z prameňov Ješuu“. Po Ježišových slovách o tom, že on je prameňom spásy, diskusia naberá iný rozmer: „Keď počuli TIETO SLOVÁ, niektorí zo zástupu hovorili: „Toto je naozaj prorok." Druhí tvrdili: „Mesiáš je to." (Jn 7,39-53).

Udalosť s uzdravením slepého od narodenia, ktorý sa na Ježišov príkaz v dňoch slávenia sviatku stánkov umyť do rybníka Siloe (čo znamená Poslaný), má tiež zmysel v kontexte chápania vody ako Božieho slova. Slová Ježiša, ktorý je Poslaný Otcom, spôsobujú, že ľudu môže byť navrátený zrak (Iz 6, 9b – hovorí o tom, že Izraelský ľud pozerá, ale nevidí).

Splnená prosba Samaritánky

Vráťme sa teda k našej Samaritánke, ktorá žiada Ježiša o živú vodu. Ten ju najprv usvedčuje z jej hriechu a potom jej ohlási, že on je sľúbený Mesiáš. Tým nielen splní jej želanie, ale ona svojím následným správaním zároveň potvrdí pravdivosť Ježišovho prísľubu. Samaritánka ide a všade rozpráva o stretnutí s Ježišom a o tom, že v ňom spoznala Mesiáša. Prijaté slovo sa v nej stáva prameňom, ktorý sa prelieva do životov počúvajúcich a spôsobuje v nich život. 

 

Autor: PhDr. Valéria Juríčková - všetky články od tohto autora (28)

Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε