www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=507
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 20. október 2019     Meniny oslavuje: Vendelín

Zoεpédia - náhodný výber: Felón, Interdikt, Nedeľa márnotratného....     pohľadnice

20.11.2007 | Publicistika | Mgr. Juraj Gradoš | Čítanosť(4953)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Bude film Matrix realitou?

Bude film Matrix realitou?

Pred niekoľkými rokmi obletela svet filmová trilógia Matrix. Čo je Matrix? Svet, v ktorom sú ľudia iba výrobcami energie pre stroje, ktoré ich ovládajú a dávajú im falošný pocit istoty, bezpečia, prosperity, slobody ... Blíži sa temné obdobie nadvlády strojov?

Niektorí vedci dúfajú, že technika by raz mohla rozhodnúť o liečbe ťažko chorých ľudí lepšie ako ich príbuzní. Ako by sa rozhodli ľudia napojení na prístroje, ktorí nedokážu vysloviť svoje želania? Chceli by ďalšiu liečbu alebo nie? Dokážu za nich správne rozhodnúť ich najbližší príbuzní? Nedokázali by pri odhadovaní želaní pacientov v kóme pomôcť počítače? Ako informoval New Scientist, do lúštenia týchto hlavolamov sa pustili americkí vedci z Národného inštitútu zdravia (NIH) v Bethesde.

 

Iba traja z desiatich

Keď človek stratí schopnosť rozhodovať sám za seba, nastáva zložitá situácia. Uľahčená je iba vtedy, keď predtým stihol spísať svoje želania. Mnohým sa to však nepodarí a zodpovednosť musia prebrať ich príbuzní alebo lekári. Ako to však urobiť?

Ankety, v ktorých sa vedci pýtali ľudí, akú liečbu by chceli v rozličných hypotetických situáciách, a potom dávali tie isté otázky ich príbuzným, ukázali, že príbuzní sa trafili do želania chorého v 68 percentách. Inými slovami, iba troch z desiatich ťažko chorých pacientov by liečili (prípadne neliečili) v rozpore s ich želaním.

Tím bioetika Davida Wendlera z NIH skúsil inú cestu: podrobne preštudoval dotazníky, ktoré im poskytli informácie o postojoch americkej verejnosti k medicínskej starostlivosti. Podľa nich si najviac ľudí želá byť liečených aj vtedy, ak existuje aspoň jednopercentná šanca, že po zákroku dokážu rozmýšľať, pamätať si a komunikovať. Ak je táto pravdepodobnosť nižšia, považujú liečbu za zbytočnú.

Wendlerov tím sa bližšie pozrel aj na údaje z predchádzajúcich ankiet. Tie potvrdili, že aj potenciálni pacienti si želajú liečbu v prípade minimálne jednopercentnej šance na dobrý výsledok.

 

Jednopercentné pravidlo

Wendler označil presnosť „jednopercentného pravidla“ za fascinujúcu. Málokto by ju totiž v takej situácii očakával. Podľa amerického bioetika mnoho príbuzných uvažuje skôr o šanci vyššej ako päť percent. Mohli by sa teda domnievať, že pacient si neželá operáciu a chce radšej zomrieť. Sám postihnutý by sa však vzhľadom na jednopercentné pravidlo rozhodol inak.

Wendlerov tím chce zozbierať podobné údaje od ľudí rôznych etník, náboženských skupín a oboch pohlaví. Verí, že počítačový program založený na týchto údajoch by bol schopný predpovedať želania chorých s presnosťou až na 90 percent. Pomohlo by to príbuzným, ktorí často musia niesť bremeno rozhodovania, či vypnúť, alebo nevypnúť prístroje, ktoré držia ich milovanú osobu pri živote.

 

Nezabúdajte na Terri

Kritici však majú iný názor. „Domnievam sa, že by bolo krajne nezodpovedné nechať rozhodovať stroje o živote a smrti,“ cituje New Scientist Roberta Schindlera. Jeho sestra Terri Schiavo bola 15 rokov pripútaná k prístrojom; zomrela v marci 2005, trinásť dní po tom, čo jej doktori na želanie manžela Michaela zastavili prívod živín. Medializovaný osud Terri vyvolal kontroverznú diskusiu nielen v USA, ale aj vo svete. Rozhodnutie amerického súdu umožniť jej smrť vtedy kritizoval okrem Georgea a Jeba Bushovcov aj bývalý pápež Ján Pavol II.
„Ak je človek paralyzovaný, ale nezomiera a dokáže prijímať potravu a vodu, potom je našou morálnou povinnosťou poskytnúť mu túto možnosť bez ohľadu na počítač,“ obhajuje svoj vtedajší názor Schindler. Je presvedčený, že nemôžeme dovoliť strojom, aby rozhodovali o osudoch ľudí.

 

Ako ďalej?

Je len dobre, keď medicína a diagnostika pokročia tak, že budú vedieť v maximálnej miere podať presné údaje rodine, zvlášť, keď ide o rozhodnutie života a smrti. Ide o takú citlivú a rýchlo sa meniacu problematiku, že sa tu nedá zaujať presné stanovisko. Ak však existuje aj pramalá nádej na život, treba sa o ňu pokúsiť. Ak však človek prežíva iba vegetatívne a neexistuje nádej na jeho uzdravenie, je možno správnejšie to ťažšie rozhodnutie – nechať ho odísť. Existujú však príklady, keď takto „mŕtva“ žena porodila dieťa. Preto je potrebné veľmi múdro, citlivo a individuálne prehodnotiť každý prípad, aby sme sa nestali vrahmi z nezáujmu či nevedomosti. Je to dôležité, lebo s týmto rozhodnutím sa budeme musieť vyrovnávať po celý život.

Zdroj: Slovo 2007, č. 23.
Autor: Mgr. Juraj Gradoš - všetky články od tohto autora (75)

Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε