www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=523
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 7. december 2019     Meniny oslavuje: Ambróz

Zoεpédia - náhodný výber: Fokoláre, Ekumenizmus, Liturgické postoje -....     pohľadnice

20.11.2007 | Spiritualita | Mgr. Juraj Gradoš | Čítanosť(5594)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Množstvo ratolestí

Množstvo ratolestí

Dnes si len veľmi ťažko môžeme predstaviť, ako vyzeral svet pred dvoma tisíckami rokov bez pošty, telefónu a internetu. Bol to svet svetov oddelených od seba pieskami púští, moriami, pohoriami, ale aj hranicami a jazykom. Svet, kde žili ľudia zomknutejšie v malých či väčších komunitách a vyznávali nejaké spoločné názory.

Práve v tomto svete začali apoštoli na misijných cestách šíriť kresťanstvo. Rôznosť chariziem a osobností jednotlivých apoštolov i obrátených národov vytvorili predpoklady pre vznik platforiem v rámci kresťanstva prvých troch storočí, ktoré vyvrcholili v prvých storočiach kresťanskej slobody.

 

Hnutia v prvotnej Cirkvi

Krátko po smrti posledného z apoštolov Jána (okolo roka 105 v Efeze), ba možno už za jeho života sa v kresťanstve, zvlášť na východe, vytvoril prúd gnostikov. Išlo o dualistické, mystické náboženstvo, ktorého isté prvky možno nájsť už v predkresťanských náboženstvách. Slovo gnóza vyjadruje po grécky poznanie, učenie. Gnostici verili v oslobodenie duše z materiálneho tela cez poznanie, nie cez slepú vieru. Rozkvet tohto náboženského smeru nastal v Egypte v rokoch 140 až 150.

O sto rokov neskôr narazili kresťanskí filozofi na problém jedného Boha a Trojice. Snažia sa tieto dva pojmy zladiť a vytvárajú rôzne modely. Jedni tvrdili, že Ježiš Kristus je len človek naplnený Svätým Duchom a tak adoptovaný za Božieho Syna, iní, že Boh Otec sa stal človekom, narodil z Márie, trpel, zomrel a vstal z mŕtvych. Otec by potom označoval božstvo a Syn človečenstvo Ježiša Krista.

 

Sloboda

V roku 313 Konštantín Veľký a Licínius Milánskym ediktom umožnilivšetkým ľuďom vyznávať vieru, ktorú chcú. Pre kresťanov to znamenalo zrovnoprávnenie so štátnym rímskym kultom. Za štátne náboženstvo však bolo kresťanstvo vyhlásené až v roku 391. Keďže nastala nová éra, kresťanstvo sa potrebovalo zjednotiť. Takým zjednotením mal byť prvý snem v dejinách celej Cirkvi (menšie snemy už existovali aj predtým) v Nicei v roku 325. Zišlo sa na ňom až 318 biskupov, zvlášť z východnej časti ríše.

Jedným z hlavných bodov bolo učenie alexandrijského presbytera Ária. Jeho hlavnou tézou bolo, že ešte pred stvorením sveta Boh Otec stvoril Krista ako prostredníka medzi sebou a tvorstvom, a teda obaja nie sú rovnakej podstaty. Napriek tomu, že tento smer bol odsúdený, pretrval ešte celé stáročia, hlavne u Germánov.

Druhý všeobecný snem sa venoval okrem arianizmu aj Svätému Duchu. Práve tu bolo doplnené vyznanie viery tak, ako ho dnes poznáme (bez filioque) vo forme nicejsko-konštantínopolsk ého symbolu viery. Snem v Konštantínopole v roku 381 odsúdil ďalšie bludy v Cirkvi, ktoré nemali dlhšie trvanie. Bol to posledný zo všeobecne kresťanmi uznávaných snemov.

V roku 430 bol zvolaný snem do Efezu. Ten odsúdil Nestória, konštantínopolského patriarchu, za jeho učenie o Bohorodičke. Nešlo vlastne o Máriu, ale o Krista. Nestórius a jeho stúpenci tvrdili, že Máriu nemožno nazývať Božou Matkou, lebo je len matkou ľudskej prirodzenosti Ježiša. Boh nemôže byť zrodený. Učenie nakoniec viedlo k tvrdeniu, že Ježiš mal dve úplne odlišné prirodzenosti: božskú a ľudskú, ktoré zostávali vedľa seba a zachovávali si svoje vlastnosti.

Jediným pokračovateľom nestoriánskej tradície je dnes Asýrska cirkev, ktorá sa k tejto náuke čiastočne hlási (odmieta termín Bohorodička, ale svojou christológiou sa už nelíši od učenia ortodoxných cirkví). S Katolíckou cirkvou podpísala v roku 1994 spoločnú christologickú deklaráciu. Z patriarchátu v Antiochii sa nestoriánstvo rozšírilo predovšetkým na východ. Náuka bola rozšírená v Sýrii a Perzii. Misionári ju doniesli až na východné pobrežie Číny (po roku 635), do Mongolska a Kórey. Čínsky cisár Tchang Wu Cung (840 – 846) však všetky cudzie náboženstvá, vrátane budhizmu a kresťanstva, zakázal, čo spôsobilo koniec nestoriánstva v Číne. Marco Polo sa zmieňuje o tom, že ešte v 13. storočí v Číne a v Mongolsku existovali malé nestoriánske komunity.

O tom, že snemy sa stávali miestami delenia Cirkvi, sa mohlo presvedčiť aj rekordných 500 účastníkov snemu v Chalcedone v roku 451. Ten znamenal oddelenie monofyzitských cirkví, kam dnes patrí väčšina kresťanov Prednej Ázie. Monofyziti učia, že Ježiš Kristus mal iba božskú a nie ľudskú prirodzenosť, ako uznávajú katolícke a pravoslávne cirkvi.

Koptská ortodoxná cirkev a Sýrska antiochijská ortodoxná cirkev sa sformovali z duchovenstva a veriacich alexandrijského (Koptská ortodoxná cirkev) a antiochijského (Sýrska antiochijská ortodoxná cirkev) patriarchátu, ktorí odmietli závery štvrtého všeobecného cirkevného koncilu v Chalcedone. V 6. stor. sa k nim pridala Arménska apoštolská cirkev. Etiópska ortodoxná cirkev bola od svojho vzniku (4. stor.) podriadená Alexandrijskému patriarchátu a po vytvorení Koptskej ortodoxnej cirkvi sa stala jej súčasťou. Napriek tomu, že sa Etiópska ortodoxná cirkev v priebehu mnohých stáročí svojich dejín vyvíjala do značnej miery samostatne, nezávislosť od Koptskej ortodoxnej cirkvi dosiahla až v päťdesiatych rokoch 20. stor. Od Etiópskej ortodoxnej cirkvi sa po osamostatnení Eritrey v 20. stor. oddelila Eritrejská ortodoxná cirkev, čo obe cirkvi potvrdili dohodou. Malankarská ortodoxná cirkev vznikla v roku 1912 osamostatnením sa časti duchovenstva a veriacich od Sýrskej antiochijskej ortodoxnej cirkvi v južnej Indii (Kerala). Dohromady majú tieto monofyzitské cirkvi okolo 58 miliónov veriacich.

Rímski cisári sa snažili o cirkevný zmier medzi monofyzitmi na jednej strane a pravoslávnymi a katolíkmi na druhej. V 6. storočí sa z monofyzitizmu vyvinul ďalší smer, ktorý sa pokúšal nájsť stred medzi výrokmi Chalcedonského koncilu a monofyzitmi. Stúpenci koncilu však toto riešenie zavrhli. Tento smer zastávala najmä Maronitská cirkev, a to až do doby, keď znova nastolila cirkevné spoločenstvo s Katolíckou cirkvou.

 

Východ a Západ

Prvým vážnym sporom medzi Východom a Západom, ktorý viedol k prvej schizme (484 – 519), bol edikt, ktorým sa byzantský cisár Zenón snažil urovnať teologické spory medzi prívržencami a odporcami monofyzitizmu. Išlo o návrat k učeniu predošlých troch koncilov. K zásadnému sporu medzi Východom a Západom došlo v otázke filioque – o oprávnení vložiť tento výraz (a syna) do Nicejsko-konštantínopolsk ého vyznania viery.

Západná formulácia trvajúca na vsuvke filioque vychádza z predstavy, že niet iného spojenia s Otcom než skrze Syna. Východné poňatie, ktoré odmietlo vsuvku filioque, pripúšťa hľadať cestu k Bohu mimo Krista. Na východe navyše pôsobila aj úcta k symbolu už raz stanovenému cirkevným snemom a akákoľvek zmena ustáleného textu zarážala. Do sporu bola vtiahnutá aj byzantská misia na Veľkej Morave, zvlášť arcibiskup Metod, lebo práve jeho z herézy obvinil jeho sufragánny biskup Viching.

Tento problém je jedným z neuralgických bodov medzi katolíkmi a pravoslávnymi a dospel až k rozbitiu jednoty všeobecnej Cirkvi 16. júla 1054.

V priebehu 2. tisícročia dochádzalo k viacerým pokusom o zjednotenie Cirkvi (Druhý lyonský, Basilejský a Ferrarsko-florentský koncil), nedošlo však k posunu v nastolení cirkevného spoločenstva. Zlepšenie vzťahov prinieslo až 20. storočie. Pápež Pavol VI. a konštantínopolský patriarcha Athenagoras I. zrušili 7. novembra 1965 vzájomnú exkomunikáciu vyhlásenú ich predchodcami. Odvolanie však neznamená nastolenie cirkevnej jednoty medzi Katolíckou cirkvou a pravoslávím.

Konštantínopolský patriarcha Bartolomej I. spolu s ďalšími predstaviteľmi východných cirkví sa zúčastnili na pohrebe Jána Pavla II. 8. apríla 2005. Je to po mnohých storočiach po prvýkrát a je to považované za vážne znamenie, že sa dialóg, ktorý v budúcnosti môže viesť k nastoleniu cirkevnej jednoty medzi Východom a Západom, môže začať.

 

Delenie na Západe

Na začiatku 12. stor. došlo k pokusom o delenie v rámci Rímskokatolíckej cirkvi. Všetky hnutia boli však potlačené. Prvým vážnym delením, ktoré pretrvalo do dnešných čias, je vznik husitov v českých krajinách. Išlo o radikálne reformné hnutie hlásané majstrom Jánom Husom, žiadajúce ďalekosiahlu reformu Cirkvi. Súviselo najmä s tzv. husitskou revolúciou v rokoch 1415 – 1436 po Husovej smrti na Kostnickom koncile 6. júla 1415.

V 16. storočí sa začalorozsiahle hnutie ako séria pokusov reformovať Rímskokatolícku cirkev v západnej Európe, aby došlo k návratu k normatívnosti biblickej pravdy a odstránili sa „deformácie“ v učení a praxi Cirkvi neskorého stredoveku. Hlavná vlna reformácie sa začala nemeckým reformátorom Martinom Lutherom a jeho 95 tézami, ktoré v októbri 1517 vyvesil na dvere chrámu vo Wittenbergu. Reformácia sa skončila rozdelením západnej Cirkvi a vznikom protestantizmu.

V rámci Katolíckej cirkvi došlo neskôr k osamostatneniu cirkvi v Anglicku. Vznikla v roku 1534 tzv. Supremačným aktom Henricha VIII., ktorým vyhlásil odtrhnutie cirkvi v Anglicku a sám sa vyhlásil za hlavu štátnej cirkvi.

Prvý vatikánsky koncil viedol k vzniku starokatolíkov, ktorí odmietajú dogmy o neomylnosti pápeža v otázkach viery a mravov a božský právny primát pápeža nad celou Cirkvou.

 

Napriek tomu, že dnes Cirkev vyzerá veľmi roztrieštene a hľadá cestu k jednote, môžeme s údivom povedať, že pravá Kristova Cirkev je jednotná. Kristus nemôže mať viac neviest, má len jednu. A práve osoba Ježiša Krista je síce minimálnou, no zároveň najdôležitejšou črtou jednoty, ktorá spája navonok nespojené. Je len na nás, ako dokážeme vnútornú jednotu pretaviť aj do vonkajšej podoby.

Zdroj: Slovo 2007, č. 21.
Autor: Mgr. Juraj Gradoš - všetky články od tohto autora (75)
 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε