Rozhovor na päť minút s pani Valériou Hricovovou, dirigentkou jubilujúceho Gréckokatolíckeho katedrálneho zboru sv. Jána Krstiteľa v Prešove a zároveň aj dirigentkou Zboru sv. Romana Sladkopevca

Dlhé roky ste pôsobili ako členka katedrálneho zboru, v súčasnosti ste jeho „dušou“, pôsobíte ako dirigentka. Čo pre vás znamená táto zmena?

Zmenilo sa veľmi veľa. Je niečo úplne iné byť na druhej strane barikády. Je to väčšia zodpovednosť. Do zboru som nastúpila v roku 1968, keď som mala 14 rokov, t. j. pred štyridsiatimi rokmi. V roku 1969 som nastúpila na konzervatórium v Košiciach, takže do zboru som chodievala sporadicky. Po otcovej smrti v r.1978 (od r.1968 pôsobil vo Svidníku ) sme sa s mamou vrátili späť do Prešova a obe sme chodili spievať do zboru. Potom som pre pracovnú zaneprázdnenosť zo zboru na určitú dobu vypadla. Na podnet o. Gabriela Székelya som sa vrátila ako dirigentka. A baví ma to.

Takže vy ste boli pri zakladaní zboru?

Áno. V začiatkoch som bola ešte s pánom Mirossayom, keď sa zbor zakladal. Vtedy to boli moje prvé dotyky s byzantskými chorálmi . Očarilo ma to a odvtedy mi to už zostalo.

Ako dlho pôsobíte ako dirigentka zboru?

13. januára 2005 som bola na prvej skúške zboru ako dirigentka. Takže 13. januára 2008, keď sme mali koncert spojený  s požehnaním CD, to boli presne tri roky.

Čo si najviac vážite na členoch zboru, ktorý vediete?

Oduševnenie, s ktorým dokážu spievať, hlavne u starších členov, lebo v zbore je dosť „sivých hláv“. A potom to, že v tomto veku aj so všelijakými zdravotnými problémami prídu a že sa aj napriek všetkým problémom dokážu nadchnúť a obetovať čas. Oduševnenie a obetavosť vytvára tú správnu atmosféru zboru a aj napriek množstvu problémov to dokážu dotiahnuť do „víťazného konca“.

V súčasnosti ste vydali CD ako prvý príspevok k oslavám 40. výročia vzniku zboru. Aké sú plány zboru do budúcnosti?

Pôvodne sme si mysleli, že CD vyjde troška skôr, ale mali sme finančné problémy. No nakoniec (Pán Boh vždy vie, čo robí) to vyšlo takto, že nám sadlo k výročiu, takže sme tým mohli otvoriť jubileum.

V septembri by sme chceli urobiť oslavy. Zrejme bude slávnostná sv. liturgia ako poďakovanie a jubilejný koncert s prezentáciou histórie zboru. Chceli by sme to dôstojne osláviť. Nie s nejakou veľkou pompéznosťou, ale predsa len – 40 rokov je dosť dlhá doba. Zbor si zaslúži troška pooslavovať.

Máme ešte v pláne vydať vianočné CD, na ktorom by boli vianočné liturgické spevy a koledy. Kedy sa nám to podarí, uvidíme, lebo to závisí od času a zdravotného stavu členov zboru, no aj od toho, kedy sa nám na vydanie podarí nazbierať nejaké peniaze. A čo sa týka vzdialenejšej budúcnosti, prosili nás viacerí ľudia, aby sme nahrali na CD sv. liturgiu.