www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=552
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 14. november 2019     Meniny oslavuje: Irma

Zoεpédia - náhodný výber: Boh - Božia spravodl..., Liturgické postoje -..., Evanjelista.     pohľadnice

08.02.2008 | Ikonografia | Čítanosť(5203)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Posledný súd

Posledný súd

Ikona zobrazuje duchovné videnie sveta, dejín a samotného človeka. Cez duchovné veci nám Svätý Duch hovorí o Bohu, robí nás jemu podobnými.

Boží Syn Ježiš Kristus povedal o sebe: „Kto vidí mňa, vidí Otca.“(Jn 14, 9) A v zmysle tohto Božieho slova aj chalcedónsky koncil hovorí o ikone, že vyznáva pravého Boha a pravého človeka v jednej osobe – Ježiša Krista. Slovo, Boží Syn, sa pôsobením Svätého Ducha vteľuje a prijíma ľudskú prirodzenosť. Kristus prijal všetko, čo je naozaj ľudské, to znamená, že v ňom všetko nachádza svoj pravý význam.

Ikona je skutočnosť, v ktorej božské a ľudské vzájomne komunikujú. Pokladá sa za miesto prebývania Pána. Toto prebývanie v drevenej doske, vo farbách i v zobrazených postavách sa uskutočňuje predovšetkým v samotnom stvorení – ono je obývané prítomnosťou Stvoriteľa, lebo v ňom má svoj pôvod i základ. „Ak nik nemôže povedať: ,Ježiš je Pán!’, iba ak prostredníctvom Svätého Ducha (1 Kor 12, 3), tak nik nemôže vyhotoviť obraz Pána, iba ak prostredníctvom Svätého Ducha. On je božský ikonopisec,“ hovorí Evdokimov. Duch vyjadruje tvár, a tým aj prítomnosť osobnej Lásky – Boha. Veď Láska spojila ľudskú a božskú prirodzenosť v Kristovi. Láska, ktorá sa prejavuje v úcte Boha a jeho svätých, spája ľudské umenie ikony s duchovným videním. Božia prítomnosť v ikone sa uskutočňuje aj v liturgii, ktorej súčasťou je ikona. Modlitby Božieho ľudu pred ikonou sú tak vlastne súčasťou dejín spásy.

Ikona nás pozýva ku komplexnému – nie iba čiastkovému – chápaniu skutočnosti dejín človeka v Bohu a Boha v dejinách.

K našej liturgickej príprave na svätý Veľký pôst patrí aj Ježišovo slovo o poslednom súde. Pozýva nás k zmene života a našich konkrétnych postojov.

Podľa starobylej tradície môžeme vidieť fresky Posledného súdu nad vonkajšími dverami monastických chrámov v Moldavsku. Vnútro chrámu symbolizuje Božie kráľovstvo, vykúpený svet, spoločenstvo posvätených veriacich. Súd teda predchádza oddelenie „oviec od capov“, aby do svätyne nevstúpil nik, kto nemá svadobný odev (porov. Mt 22, 12). Niektoré realistické obrazy posledného súdu sú takou „morálnou kázňou“ so zobrazením hriechov a trestov. Prílišná živosť však oslabuje dogmatickú hodnotu veľkého tajomstva. Je to bolestné najmä z jedného pohľadu: milosrdný Spasiteľ sa mení na neúprosného sudcu.

Východné ikony, ako je aj táto, na ktorú sa pozeráme a s ktorou komunikujeme, nám pomáhajú vyhnúť sa takýmto strohým pohľadom. Boží súd nie je akt jedného okamihu, ale postoj Božej lásky vo všetkých časoch. Aj ikona Posledný súd predstavuje celé dejiny sveta od prvého stvorenia až po jeho koniec. V hornej časti vidíme anjelov, ktorí zatvárajú zvitok neba so slnkom a hviezdami. Naznačujú tak, že začiatok a koniec sa stretnú. Pod nebom sa odohrávajú dejiny ľudí. Hlavným motívom je postava Krista zostupujúceho z výsosti – toho, ktorý stále prichádza – erchomenos (porov. Ž 118, 26), aby podal spasiteľnú ruku všetkým, ktorí pre svoje hriechy padli do podsvetia, do kráľovstva smrti.

Všetci, ktorí prijali svoju spásu, sú umiestnení na tróny Božieho kráľovstva a povolaní na nebeskú liturgiu okolo oltára, ktorý je pripravený pre večného Kňaza. Na túto liturgiu sú povolaní všetci, preto tam v pokornej poklone pred Kristom kľačia aj prví hriešnici: Adam a Eva, ktorí teraz ľutujú a sú vykúpení.

Démonický had vystupuje z ohňa a snaží sa uhryznúť Adama za pätu – zviesť všetkých jeho potomkov. Chce pritiahnuť ľudstvo do kráľovstva prekliatia. S koľkými to dokáže? Aký bude ich počet? Ktorí to sú ?

Ikona sa nepúšťa do fantastických zobrazení. V pravom rohu ikony vidíme červenou farbou zobrazené peklo, ale bez ďalších podrobností a vysvetlení, pretože sa rešpektuje tajomstvo. Na ľavej strane vidíme vracajúci sa raj, kráľovstvo Abraháma, Izáka a Jakuba ako odmenu pre kajúceho lotra na kríži. Duchovné zosobnenie raja predstavuje Božia matka, „panenská pôda, z ktorej bol stvárnený nový Adam“, ako hovoria Otcovia.

Brány zasľúbenej zeme strážia anjeli, no svätý Peter má kľúče, aby ich mohol otvoriť. Voda a zem (ako prvky vesmíru) boli stvorené pre život. Pre hriech človeka však more i zem pohlcovali mŕtvych, stávali sa pohrebiskom. Teraz sú na ikone zobrazené v tvare veľkých úst, ktoré majú mŕtvych vrátiť k životu.

Súd je súčasne dňom slávneho všeobecného vzkriesenia a deň Kristovho víťazstva. „Hľa, prichádzam čoskoro a moja odplata so mnou; odmením každého podľa jeho skutkov. Ja som Alfa a Omega, Prvý a Posledný, Počiatok a Koniec.“ (Zjv 22, 12 – 13)

Pre stredovek to bol deň hnevu, ničenia a súženia. Pre prvotnú Cirkev to však bol deň očakávania a eschatologickej nádeje: „Marana tha! Príď, Pane Ježišu!“ (Zjv 22, 30)

Zdroj: Slovo 2008, č. 2.
 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε