www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=554
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 7. december 2019     Meniny oslavuje: Ambróz

Zoεpédia - náhodný výber: Iniciácia, Mantia, Boh - Božia všemohúc....     pohľadnice

08.02.2008 | Spiritualita | Mgr. Juraj Gradoš | Čítanosť(5311)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Vidia a nepoznajú ma

Vidia a nepoznajú ma

Keď si Ježiš vypočul úprimné a pokorné slová svojho učiteľa, ktorý pochopil, kto pred ním stojí, usmial sa a všetkým, čo stáli okolo, povedal: „Neplodní nech prinášajú plody, slepí nech vidia, chromí nech chodia, chudobní nech si užívajú dobré veci a mŕtvi nech ožijú. Nech sa každý vráti k svojej pôvodnej prirodzenosti a zostáva v tom, ktorý je koreňom života a večnej blaženosti.“ Keď to malý Ježiš povedal, všetci, ktorí podľahli zlým chorobám, boli uzdravení. Vtedy sa už nikto nedovážil nič povedať ani sa ho na nič pýtať.

Potom Jozef s Máriou žili v Nazarete so svojím synom. Raz v sobotu sa stalo, že pri hre bolo jedno dieťa zhodené z domovej terasy na zem a zomrelo. A pretože rodičia mŕtveho nevideli celú situáciu, oborili sa na Jozefa a Máriu: „Váš syn zhodil nášho syna na zem a on zomrel.“ Ježiš však mlčal. Mária sa ho spýtala: „Povedz mi, či si ho zhodil ty.“

Ježiš zišiel z terasy k mŕtvemu a zavolal na neho jeho menom: „Zeno!“

On mu odpovedal: „Pane.“

Ježiš pokračoval: „Zhodil som ťa z terasy ja?“

„Nie, Pane,“ odpovedal Zeno.

Zenovi rodičia sa tejto udalosti divili a Ježiša si začali vážiť. Jozef s Máriou a Ježišom sa však vybrali do Jericha.

Keď mal okolo šiestich rokov, poslala ho matka s ostatnými deťmi načerpať vodu do džbánu. Keď načerpal vodu, jedno z detí do neho vrazilo, džbán mu vypadol z rúk a rozbil sa. Ježiš roztiahol plášť, ktorý mal na sebe, nabral doň toľko vody, koľko bolo v džbáne, a doniesol ju svojej matke. Tá sa zadivila, no všetko uchovávala v svojom srdci.

Iný deň zasial na poli trocha pšenice zo sýpky svojej matky. Tá vyrástla a veľmi sa rozmnožila. Potom ju sám pokosil a vymlátil. Nakoniec úrodu, asi osemnásť meríc, rozdal svojej početnej rodine.

Jedna z ciest vedie z Jericha priamo k Jordánu, kde podľa tradície spočívala archa zmluvy. Tou cestou chodilo veľa Izraelitov. Blízko cesty na brehu Jordánu bola jaskyňa, kde levica strážila svoje levíčatá. Každý sa tejto cesty bál. Keď Ježiš prechádzal touto cestou, spoznal, že levica porodila mláďatá a pred zrakom okoloidúcich vošiel do jaskyne. Len čo levy zbadali Ježiša, pribehli k nemu a vzdali mu úctu. On tam sedel, levíčatá mu behali okolo nôh, oblizovali ho a hrali sa s ním. Staršie levy však na to hľadeli z úctivej vzdialenosti a vrteli chvostmi.

Vtedy ľudia, čo to videli, povedali: „Keby ten chlapec alebo jeho rodičia neboli spáchali ťažké hriechy, nebol by sa vrhol k levom.“ Keď o tom tak smutne uvažovali, zbadali z jaskyne vychádzať Ježiša, ktorého obklopovali staré levy a mláďatá sa mu naďalej hrali pri nohách. Ani Ježišovi rodičia sa neodvážili k tomuto sprievodu pripojiť, ale pozorovali ho z diaľky so sklonenou hlavou rovnako ako ostatní ľudia.

Vtedy Ježiš povedal ľuďom: „O koľko lepšie než vy sú zvieratá, ktoré spoznali svojho Pána a oslavujú ho. Vy ľudia, ktorí ste stvorení na Boží obraz a ste mu teda podobní, ho nepoznáte. Zvieratá ma spoznávajú a krotnú. Ľudia ma nepoznajú, hoci ma vidia.“

Potom Ježiš v sprievode levov prešiel Jordánom suchým dnom ako kedysi Pánova archa. Vtedy povedal levom tak, aby to počuli aj ostatní: „Choďte v pokoji a nikomu neubližujte. Ale ani človek nech neublíži vám, dokiaľ sa nevrátite späť na toto miesto.“ Ony mu dali svojím telom zbohom a Ježiš sa vrátil k svojej matke.

Jozef bol tesárom a robil volské jarmá, pluhy, nástroje na obracanie a obhospodarovanie pôdy a drevené postele. Jeden mladík ho však poprosil, aby mu urobil ležadlo dlhé šesť lakťov. Jozef nariadil svojmu učňovi, aby narezal drevené dosky dlhé šesť lakťov. Ten však urobil jednu dosku kratšiu než ostatné. Jozef začal horúčkovito premýšľať, čo s tým má urobiť. Keď zbadal Ježiš ustarosteného Jozefa, ktorý nevidel žiadne riešenie, obrátil sa na neho slovami: „Poď, chyťme obidve dosky, a tú kratšiu natiahnime. Urobíme ich tak rovnako dlhé.“ Jozef vypočul jeho radu a prijal ju, lebo poznal Ježišovu moc. Chytil teda obidve dosky a na jednom konci ich zarovnal. Na druhom zasa Ježiš natiahol kratšiu dosku, a tak obe dosky vyrovnal.

Zdroj: Slovo 2008, č. 1.
Autor: Mgr. Juraj Gradoš - všetky články od tohto autora (75)
 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε