www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=86
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 15. október 2019     Meniny oslavuje: Terézia

Zoεpédia - náhodný výber: Modlitba na mimoriad..., Teplota, Vincentky.     pohľadnice

01.01.2003 | Ikonografia | Mgr. Juraj Gradoš | Čítanosť(4575)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Posledná večera

Posledná večera

 Pri pohľade na túto ikonu Poslednej, či ako hovoria iní teológovia Tajnej večere, si istotne všimnete dva momenty. Prvý z nich je postoj, v akom ikonopisec namaľoval Jána Teológa a Judáša Iškariótskeho. Druhým je veselá vrava ostatných apoštolov, ktorí medzi sebou veselo diskutujú. Nevedno, prečo to urobil ikonopisec pred mnohými rokmi. Možno to takto cítil, možno takto chápal Kristovu hostinu. Dnes môžeme len trochu poodkryť toto tajomstvo svojím chápaním.

  Mne táto ikona pripomína svet. Ten svet, ktorý je okolo nás, teda náš – kresťanský svet alebo národ, či rodinu. Platí to na každé kresťanské spoločenstvo sústredené okolo jedného stola. Takéto spoločenstvo má podiel práve z tohto stola, z jeho darov, z toho, čo tam hostiteľ pripravil. Tak je to aj s nami. Aj my máme podiel z darov, ktoré nám pripravil a neustále pripravuje Boh. A najväčší dar je práve Kristus. Ak si pozorne všimnete, všetci sedia za stolom, len on nie. Je pripravený vstať a obsluhovať. Je pripravený stále sa dávať. Apoštoli to však takto nevnímajú. Ich trápia bežné starosti. Aj my sme takí. Nevnímame dary, ktorými nás obsypáva Boh, ale vnímame nedostatok toho, či oného materiálneho dobra. Nevidíme, že iní nemajú ani toľko ale my chceme mať viac. Chceme mať všetkého hojnosť. Pre štedrosť darcu vnímame len jeho dary, jeho však nevidíme. Berieme to už akosi samozrejme. Tak nás, podobne ako apoštolov zachváti zhon bežného života.

  Ale sú tu dvaja, ktorí sa vymykajú z tohto uvraveného dialógu. Oboch Kristus miluje. Obaja sú súčasťou tejto kompozície života, a neboli ničím výnimoční. Ale na rozdiel od iných apoštolov sa rozhodli konať. Jeden svoju nespokojnosť prejavuje tak, že máča svoju ruku v mise, ako by chcel celému svetu povedať – som čistý. Vie, čo spraví. Je si vedomý, že takto ďalej nemôže žiť. V týchto pochybnostiach, v tom trápení, a preto berie do vlastných rúk osud a chce určovať pravidlá života, ktorým sa všetci majú podrobiť. No to všetko len z „lásky“. Navonok z lásky k Bohu, k ľudstvu, no vo vnútri z lásky k sebe, aby sa uistil, aby zmazal pochybnosti a premenil vieru na istotu. To je Judáš Iškariótsky a cesta tých, ktorí svoju predstavu o dobre, o láske, o svete a Bohu vnucujú iným ako jedinú správnu.

  Ten druhý je najmladší spomedzi nich. Nie je ešte tak poškvrnený týmto svetom, a tak dokáže lepšie načúvať a vidieť za obzor všedného dňa. V ňom sa spája energia a čistota. Nepotrebuje už nejakú vodu na obmytie rúk. On má zdroj každého obmytia – Krista. S láskou skláňa svoju hlavu, aby ju uložil na Kristovi. Kladie seba do jeho rúk, akoby sa chcel nechať formovať. To všetko robí, lebo spoznal Darcu. V láske, ktorú prijímal i dával, spoznal toho, ktorý ho miloval.

  Pred nami sú teda tri cesty: zostať ľahostajný, vziať veci do svojich rúk, alebo sa vnoriť do Krista. Ježiš nám svojou pravicou ukazuje toho, ktorý si vybral najlepšiu cestu – Jána Teológa. Mali by sme prijať toto pozvanie na cestu viery a lásky a v nádeji spoznávať toho, ktorý nás miluje do krajnosti.

Zdroj: Slovo 01/2003
Autor: Mgr. Juraj Gradoš - všetky články od tohto autora (75)

Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε