www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?citaren&id=913
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 18. september 2019     Meniny oslavuje: Eugénia

Zoεpédia - náhodný výber: Anjel, Kathizmalión, sedale..., Čaša.     pohľadnice

18.07.2014 | Duchovné články | Mons. doc. Ing. Mgr. Aleš Opatrný, Th.D | Čítanosť(5732)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Manželstvo v rôznych etapách života (druhá časť)

Manželstvo v rôznych etapách života (druhá časť)
5. Takzvaný životní rodinný cyklus
Je užitočné rozčleniť život v manželstve do niekoľkých etap. Budeme vychádzať z celkom jednoduchého delenia:

a) Manželský pár bez detí
V tejto fáze sa najprv veľa manželov učí navzájom nažívať v spoločnej domácnosti (i keď tento predpoklad dnes zďaleka neplatí všeobecne, mnohí žijú spolu už dlhšiu dobu). Vzťahy sú na prvý pohľad pomerne jednoduché v tom smere, pretože ide iba o vzťah vo dvojici. Tato situácia taktiež manželom dovoľuje udržovať alebo rozvíjať spoločenské kontakty, venovať sa koníčkom, cestovať a pod. Menej jednoduchým sa tento stav stáva vo chvíli, keď manželia túžia po dieťati, ktoré neprichádza, prípadne sú uisť ovani o tom, že počatie dieťaťa je nepravdepodobné alebo nemožné. Táto nenaplňovaná alebo nesplniteľná túžba býva pre manželstvo veľkou záťažou, ktorú naviac muž a žena vnímajú a prežívajú do istej miery odlišným spôsobom.

b) Rodina plodiaca deti
Tato etapa začína narodením prvého dieťaťa, a to znamená zásadnú zmenu v usporiadaní života. Predstavuje podstatnú zmenu sociálneho postavenia v spoločnosti - z manžela sa stáva rodič a samozrejme má taktiež vplyv ekonomický, mnohokrát práve nezanedbateľný. Mení sa taktiež určitým spôsobom vzájomný vzťah manželov: i keď je dieťa oboma milované, je to nový objekt lásky a pozornosti, vstupujúci taktiež do vzájomného vzťahu muža a ženy, ktorý môže byť pociťovaný aj ako konkurencia. Je známou skutočnosťou, že dieťa (a ešte viac choré dieťa) silno priťahuje pozornosť matky, a muž sa cíti byť na okraji pozornosti a tak priamo alebo nepriamo zanedbávaný. Rodičovstvo prináša mnohým ľuďom veľké životné naplnenie, ale súčasne znamená v dnešnej spoločnosti veľkú ekonomickú zátaž a veľkú zmenu v možnostiach sociálnych kontaktov a profesného uplatnenia, a táto zmena môže byť považovaná za značne zaťažkávajúce.

c) Rodina so školopovinnými deťmi
Táto fáza života nekladie na rodičov len ďalšie finančne a časové nároky, ale kladie taktiež nároky intelektuálne. Pokiaľ chce rodič svojmu dieťaťu pomôcť, musí toho byť svojimi znalosťami schopný. Okrem toho sa manželia môžu veľmi líšiť ako vo svojich pedagogických schopnostiach, uplatňovaných voči dieťaťu (deťom), tak v predstavách o tom, akého druhu a akého stupňa vzdelania by mal potomok dosiahnuť. To všetko kladie na manželov ďalšie nároky, aby sa rôznosť ich schopností, vlastného vzdelania a očakávania vzhľadom k výkonu potomka približovali s realitou a približovali sa u obidvoch navzájom.

d) Rodina s adolescentmi
Ľudové príslovie „malé deti – malé starosti, veľké deti – veľké starosti“ býva často až nepríjemne realistické. Problémom, ktorý prináša adolescent, nieje len rôzna súhra pubertálnych prejavov, ktoré má rodič znášať, ale taktiež veľká starosť o správnu voľbu ďalšieho vzdelávania, tzn. typu školy alebo druh profesie, ktorej sa vyučí. Tuto starosť samozrejme inak prežíva rodič a inak adolescent. Tu sa taktiež môžu vyhrotiť rozličné predstavy otca a matky o ďalšej životnej ceste dieťaťa. V svojich reakciách voči dieťaťu i voči sebe navzájom by sa mali manželia opakovane vracať k základnej zásade, že dieťa nemá naplniť predstavy rodičov o svojej vlastnej budúcnosti, ale má realizovať svoje osobné povolanie, tzn. rozvíjať sa podľa Božieho plánu. Úplne realisticky je tu potrebné dodať, že tato veta je i pre radu veriacich rodičov značne vzdialená od ich praktického jednania.
 
e) Rodina, z ktorej vychádzajú mladý dospelí do sveta
Aj keď si veľa rodičov i v tejto fázy robí o svojich potomkov starosti, majú často malú možnosť ich spôsob života ovplyvniť alebo ich rozhodnutia zmeniť či zvrátiť. Pre rodičov nebýva jednoduché uznať, že skončila etapa priamej výchovy a nastáva etapa úplne iná. V nej je rodič predovšetkým potomkom pozorovaný a hodnotený, občas je požiadaný o radu, ale súčasne je „vytlačovaný“ z pozície toho, kto bude určovať život mladého človeka. S určitou nadsádzkou sa dá povedať, že rodič sa stáva voči životu svojho potomka „angažovaným divákom“. Pre manželov býva často neľahké, aby si tuto novou rolu osvojili obaja súčasne a aby v zásade obaja pristúpili na skutočnosť, že nemôžu riadiť život svojho potomka aj v prípade, že s jeho životnými krokmi zásadne (a možno z opravdu dobrých dôvodov) nesúhlasia. Hlavne pre muža je veľmi ťažké spojiť zásadový osobný postoj s ochotou prijímať vlastné odrastené dieťa v jeho rozdielnosti. Pre matku býva zas obtiažne zladiť bezpodmienečnú materskú lásku s nesúhlasom so životnou cestou alebo jednotlivými činmi potomka. Pre oboch rodičoch môže biť veľmi neľahké uveriť, že už ich dieťa nepotrebuje aj keď je takmer dospelé, navonok dáva najavo svoju túžbu biť úplne samostatné. Potrebuje ju však iným spôsobom, než keď bolo nedospelé.
 
f) Rodičia v strednom veku
Tu nastáva situácia, ktorá je v literatúre často označovaná ako „syndróm prázdneho hniezda“. Rodičia, ktorí sa tešili, až sa nebudú musieť starať o svoje deti, sú odrazu zaskočený situáciou, kedy sa nemajú o koho starať. Toto sa nemôže zmeniť príchodom vnúčat, ale tato situácia nemusí nastať. Manželia, ktorí roky venovali veľkú časť svojho času i zájmu deťom, majú v tejto situácii odrazu na seba až príliš veľa času. Ich vzťahy sú nezvykle tesné, pretože v nich každodenne nefigurujú ich potomci a vzťahy k nim. Pokiaľ sa k týmto ťažkostiam pridá ešte strata zamestnania alebo vážne zdravotné ťažkosti jedného z manželov, môže to znamenať pre manželstva vážne ohrozenie. Okrem toho sa aj po niekoľko desiatkach rokov spoločného života môže i v kresťanskom manželstve objaviť to, čo Plzák nazýva „manželská korózie“. Je to akési nepozorované ale skutočné narušenie a uvoľňovanie vzájomných vzťahov. I keď tu nie je miesto pre stále platné rady, ktoré riešia manželské ťažkosti, je možné poznamenať, že je dôležité, aby manželia tuto fázu života pochopili ako prechodnú a nediagnostikovali ju ako koniec spoločnej úlohy, spoločnej lásky a spoločnej životnej cesty. Zvlášť ťažká a nebezpečná môže táto situácia biť v prípade, keď manželia (alebo jeden z nich) videli deti ako hlavný a takmer jediný zmysel svojho manželstva a svojho života (toto ohrozuje hlavne matky). Potom môže biť i u veriacich ľudí prázdnota, ktorá sa v takejto chvíli objaví, závažným problémom.
 
g) Starnutie a umieranie
Aj keď je dnes starnutie vďaka dlhšiemu priemernému veku Európanov a zlepšujúcemu sa zdravotnému stavu trochu odsunuté a vek sedemdesiat rov zďaleka nemusí znamenať stareckú nemohúcnosť, prináša starnutie skôr či neskôr zdravotné ťažkosti a obmedzuje človeka v jeho sebestačnosti alebo v schopnostiach vykonávať to, načo bol celý život zvyknutý. Rad manželov tieto ťažkosti zbližuje, a navzájom sa preto vnímajú ako potrebná opora. To manželstvu samozrejme prospieva, ale o to ťažšia je situácia, keď jeden z nich zomiera. Jeho životný partner zostáva bez opory a to vo veku, kedy je pre väčšinu ľudí ťažké prijať inú životnú situáciu a prispôsobiť sa jej. Pre manželstvo je však kritické, keď jeden z manželov sa teší dobrému zdraviu a nechce uznať a prijať, že druhý je na tom podstatne horšie. Pokiaľ jeden z partnerov akoby „nechce dovoliť“ aby ten druhý zostarol a stával sa menej schopným v rôznych prejavoch života, pripravuje mu tak ďalšie trápenie a budí v ňom oprávnený pocit, že ho vlastne opúšťa, i keď je mu stále fyzicky blízko.
  
 
h) Vdovstvo
Túto životnú etapu niekto prežíva ako takmer kontinuálny smútok, niekto iný ako údel, ktorý sa snaží statočne zvládnuť a konečne sú ľudia, ktorí túto situáciu riešia ďalšou svadbou. Pre okolie a najmä blízkych príbuzných býva niekedy dosť ťažké prijať ako dlhodobý smútok tak nové manželstvo ovdovených. Je ale potrené trvať na tom, že i starý rodič má právo si svoj život riadiť sám a že jeho bolesti alebo ťažký pocit samoty za neho nikto z okolia nenesie.
  
 
6. Niektoré typické záťaže manželstva
Manželstvo je zaťažované vonkajšími vplyvmi celospoločenskej povahy (celková bytová, finančná, politická situácia) a niektorými rodinnými vplyvmi v širšom slova zmyslu ako sú rodičia muža a ženy, súrodenci, prípadne ďalší príbuzní, ktorí buď do manželstva zasahujú alebo ich životné osudy nesú manželia s určitou ťažkosťou. Pokiaľ sa dívame na rodinu ako takú, potom je dobré si uvedomiť, že sa trochu odlišujú niektoré typické záťažové situácie ženy (súvisia hlavne s hormonálnymi zmenami, s materstvom, s dojčením, so starostlivosťou o deti) a niektoré typické záťažové situácie muža (strata zamestnania, problémy s potenciou, neúspešná profesná bilancia). Oboch manželov zaťažujú taktiež faktory, prichádzajúce zo strany detí, ako sú choroby dieťaťa, disharmonický odchod potomka z rodiny, svadba s nevhodným partnerom, spolužitie bez svadby, rozvod potomkovho manželstva, drogy a akékoľvek ďalšie závislosti.
Aj v týchto prípadoch je potrebné si opakovane uvedomovať, že reakcie muža a reakcie ženy na tú istú situáciu sa od seba mnohokrát odlišujú a že to nieje ani chyba ani prejav nedostatku nejakej osobnej kvality. Okrom toho tu hrajú rolu i životné skúsenosti, ktoré sa môžu u obidvoch manželov značne odlišovať.
 
7. Zhrnutie zásadných požiadaviek
Každé manželstvo je originálne, muž i žena sú neopakovateľní jedinci, a preto bývajú „zaručené recepty“ na riešenie ťažkosti a kríz málo účinné, ak nie škodlivé. Napriek tomu sa tu odvážime formulovať niekoľko požiadaviek, ktorých naplňovanie by malo uľahčiť alebo umožniť bez veľkých škôd prekonať problémy, ktoré rôzne životné etapy a prechody z jednej etapy do druhej prinášajú.
Teda je potrebné:
- dovoliť životnému partnerovi byť alebo sa stávať iným;
- pripustiť, že na tie isté podnety nereagujú obaja rovnako;
- snažiť sa pochopiť dôvody zmien v správaní a postojoch životného partnera (pochopiť nie je to isté, čo súhlasiť!);
- pripustiť, že jeden z partnerov môže prežívať krízy osobnej identity, vzájomného vzťahu alebo viery, hoci ich druhý neprežil či neprežíva a môžu sa mu zdať byť napríklad aj zbytočné;
- počítať s ďalšími zmenami (k lepšiemu aj k horšiemu);
- vidieť ľudský život v perspektíve vzkriesenia, teda nie len ohraničený narodením a smrťou;
- hľadať u Boha skôr silu k zvládnutiu náročného, než ho modlitbou presviedčať, aby zmenil toho druhého.
 
8. Typické nebezpečenstvo u kresťanov
Hoci možno všetky bežné duchovné rady považovať za užitočné a v zásade v manželstve za použiteľné, je potrebné tiež upozorniť na niektoré typické nebezpečenstvá, ktoré môžu u kresťanov nastať.
Nekritické trvanie na kresťanskom ideáli manželstva môže v konkrétnej situácii viesť k tomu, že jeden z manželov alebo obaja nie sú ochotní vidieť skutočný problém, ktorý ideálny obraz narúša. Ťažkosť môže vzniknúť tiež z neochoty uznať osobnú nedokonalosť alebo nedokonalosť partnera a namiesto toho len tvrdohlavo požadovať ideálny stav. Nebezpečná je aplikácia inak užitočných duchovných rád ("je treba sa za veci modliť", "je potrebné uniesť kríž", a pod) tam, kde má byť rozpoznaný, posúdený a vecne riešený nejaký problém. Takmer nečestným úskokom môže byť vyzvanie životného partnera na prinášanie obety v mene kresťanstva v situácii, kedy sa má pôvodca ťažkostí zmeniť, ale on zmenu odmieta. Nevhodné je tiež obchádzanie komunikácie v manželskom páre inými cestami, ktoré sú predstavované ako prejavy zbožnosti. Napr. odmietanie vzájomnej komunikácie s poukazom na to, že sa radšej bude on alebo ona za ťažkú vec modliť, či snaha o riešenie životného problému iba so spovedníkom, ale nie so životným partnerom. A konečne je veľmi nebezpečné presvedčenie niektorých dobrých a poctivých ľudí, že Boh nie je ochotný pomáhať človeku (a teda aj manželom), ak nežijú bez hriechu.

9. Zhrnutie
Vnímanie a chápanie typických i netypických problémov rôznych etáp života je síce užitočné ale nie je automaticky pôsobiacim liekom, ktorý všetky nebezpečenstvá a bolesti odstráni. Kresťanské manželstvo sa musí vždy odvolávať na svoj základ, ktorý nie je v samotnom vzťahu manželov, ale je v Bohu a v jeho vzťahu k nim. To nie je len nejaký "zbožný doplnok", ale dôležité východisko. Pre manželstvo je táto skutočnosť využiteľnou pomocou vtedy, ak je Boh chápaný ako ten, kto vždy miluje prvý, má záujem o dobro človeka a nečíha na neho, aby mu nejakým spôsobom ublížil tým, že potrestá jeho chybné alebo mylné konanie. Viera, ktorá sa prejavuje láskou (porov. Gal 5,6). Láska, ktorá všetko vydrží (porov. 1 Kor 13,7) - to nie sú romantické predstavy, z ktorých človek vyrastie, ale požiadavky všedného dňa.

 
spracoval diakon Rudolf Hreňo
 

 

Autor: Mons. doc. Ing. Mgr. Aleš Opatrný, Th.D - všetky články od tohto autora (2)
Nemohla som inak
14.02.2017 | Liturgia | | Čítanosť(8608)
Nemohla som inak
Cyklus zamyslení – v Roku rodiny (11)
26.01.2015 | Duchovné články | Prof. ThDr. Jozef Jarab, PhD. Rodina v učení pápeža Jána Pavla II. (Pastorálna reflexia) | Čítanosť(5117)
Cyklus zamyslení – v Roku rodiny (11)
Cyklus zamyslení – v Roku rodiny (7):
18.09.2014 | Duchovné články | Prof. ThDr. Jozef Jarab, PhD. Rodina v učení pápeža Jána Pavla II. (Pastorálna reflexia / apoštolská exhortáciaFamiliaris consortio) | Čítanosť(5227)
Cyklus zamyslení – v Roku rodiny (7):

všetky súvisiace články (57) »

05.04.2017 | Čítanosť(3157)
sk Konkordát a moderný štát

všetky súvisiace články (6) »

všetky súvisiace správy (8) »

všetky súvisiace fotogalérie (1) »

všetky súvisiace heslá (5) »

 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε