www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?forum&show=comments&id=84
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Diskusné fórum

Dnes je: 2. september 2014     Meniny oslavuje: Linda

Zoεpédia - náhodný výber: Katedrála, Proskomídia – „Bože,..., Theos.     pohľadnice

Diskusné fórum (téma)

Miestnosť: Spiritualita - Tu môžete hľadať odpovede na otázky duchovného života.
10.02.2010 - 18:49 | Čítanosť(65382)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(161)

Meno:?
E-mail:
WWW:
Predmet:?
Text:?

<b>text</b> - text
<i>text</i> - text
<u>text</u> - text
Kontrolný kód:?
    
Položky vyznačené tučným písmom sú povinné !
 
12.02.2010 - 17:03 | Jozef |
Re: [Reagovať]
A kolko Vas je, co chcete takto sa pytat kompetentnych, ze co sa mate modlit? To sa neviete sami rozhodnut, co sa pred spanim pomodlim?

Ja sa modlim to, co mi vyhovuje. Ja som sa nepytal biskupa, ci sa mozem modlit to co sa modlim. Ak to nie je v rozpore s katolickou vieroukou, tak preco by mi nieco zakazoval? Moze mi sice nieco odporucat.

Ci to akoze aku mate predstavu? Daco kokretne?
 
25.02.2010 - 17:08 | Euthymos | | www.martinkubo.sk
Re: [Reagovať]
Obávam sa, že tvoja otázka bude vyslyšaná, no najmä pochopená, až vtedy, keď bude eparchom východný kresťan... (Viď predchádzajúcu reakciu!)
 
26.02.2010 - 21:51 | Jozef |
Re: Re: [Reagovať]
A Ty Martin myslis, ze ten, kto zalozil Centrum Vychod-Zapad tomu nerozumie?

Pozri si tu na www.zoe.sk od koho su najstarsie clanky o vychodnej spiritualite?

Som cital taku staru knihu od o. Sebastiana Sabola OSBM v ukrajincine. Pisal tam o tom, ako prisiel tesne pred r.1950 volajaky " biskup " zo ZSSR a zacal si nejako narokovat a nikto nevedel kto je zac. Predpokladam, ze to bol nejaky nastrceny od NKVD.

Tak si davajte pozor, aby ste sa nenachytali na takeho nejakeho, co by Vam vo vsetkom vyhovel. A nezapreli tym tych pravych, ustanovenych papezom.
 
13.12.2013 - 20:00 | Martin Suhaj
Re: kto zalozil Centrum Vychod-Zapad? [Reagovať]
..len k voli historickej pravdivosti:Centrum Vychod-Zapad zalozil ThDr. Michal Fedor, SJ. Po jeho umrti to miesto prevzal otec Jan Babiak, SJ.!!!
 
02.03.2010 - 21:40 | kňaz
Re: Vtedy ... [Reagovať]
Vtedy, keď už aj kurič a upratovačky na arcibis. urade vstúpia na " neokatechumenmátnu cestu!!!" :-)
 
03.03.2010 - 17:31 | Jozef |
Re: Re: Vtedy ... [Reagovať]
Raz mi pri vzniku BA eparchie jeden oceneny za rok 2009 povedal, ze v Presove musia byt radi, ze tolko knazov z NC preslo do BA. A pritom taral take somariny.

Mily knaz, uvedomte si, ze v nasej Cirkvi NC ako jedni z mala robia nejaku aktivnu pastoraciu, ktora je v dnesnej dobe tak potrebna!!!

To nielen sediet na fare vybudovanej v pote tvare nasich otcov a sperkovat obrady do zblaznenia a blbnut ludi, ze tradicia ich otcov je uplne ina.A ze ta tradicia potvdena mucenikmi je zla. A ze to co ludia ziju nie je vychodne a ze je velmi zlatinizovane.
 
10.03.2010 - 10:59 | kňaz
Re: Re: Re: Vtedy ... [Reagovať]
Mily Jozef, to že ste na koni, lebo kde len na ABU pozrieš, samy neoš, to neznamená že niet už lepších a aktívnejších kňazov či laikov v praxi,než členovia sekty - NC! Kto z Vých. Kongregácie Vám dal možnosť a dovolenie vkladať ľubovoľne do liturgie časti, ktoré tam nemajú čo robiť??? Prosím si meno toho kardinála!A samozrejme číslo dekrétu povolenia. A netvrďte, že ten kňaz, kt. nie je v NC je horší, či menej aktívny vo farskej katechéze. Zaroveň Cirkev v Cirkvi, to nie je nič iné, len obyčajná sekta. Takže ... NC nemá nič spoločné s Východnou špiritualitou. Ak by malo, tak v Rusku, Grécku a inde... by bol už pán Kiko patriarchom!?
 
11.03.2010 - 07:46 | Jozef |
Re: Re: Re: Re: Vtedy ... [Reagovať]
Ja nie som v NC. Ale je to ovocie II. vatikanskeho koncilu.

Ako moze byt NC sekta? Ved to by bol aj moj biskup sektar. A ja by som ho potom nemal pocuvat. Ved to je do neba volajuca blbost, ze je to sekta. Lenze ja som verny a poslusny svojmu biskupovi, lebo mi bol ustanoveny papezom Benediktom XVI. A navyse, ked pocujem jeho kazne, ci prihovory, tak s nimi aj vnutorne nadovsetko suhlasim.

A co sa mi na NC paci. Ze robia aktivnu pastoraciu, ze chodia medzi ludi. Pred 1989 bola cirkev uzavreta v chramoch, lebo nebola slobodna kvoli komunistom.

A teraz ja zistujem, ze daktori by sa najradsej zavreli do chramu sami. Tak naco nam je potom nabozenska sloboda, ked ju netreba vyuzivat. Co robil sv. Pavol, precitajte si Skutky apostolov 18.kapitola.

Asi si aj sam odpoviem. Vy "vychodni" by ste sa najradsej zatvorili do chramu, lebo Vase tradicne zmyslanie vonku medzi ludmi neobstoji. A tak nejak chapem aj to, co povedal vladyka Peter, teraz uz nestaci tradicna viera, ktora nie je zla, ale treba zit biblicku vieru.
 
16.03.2010 - 10:21 | Medzinarodny katolicky report |
clanocek o NC [Reagovať]
 
18.12.2010 - 16:45 | Katholischer Nachrichtendienst |
Dalsie problemy s neokatechumenatom [Reagovať]
http://kath.net/detail.php?id=29386 - Dalsie problemy s neokatechumenatnym hnutim v Japonsku - japonski biskupi ziadaju Benedikta XVI. o zasah.
 
23.12.2010 - 12:01 | catholicnewsagency |
Japon. biskupi ziadaju zakaz Neokatechumenatu [Reagovať]
 
23.12.2010 - 12:07 | Catholic Bishops' Conference of the Philippines |
Re: Japon. biskupi ziadaju zakaz Neokatechumenatu [Reagovať]
A este clanok z r. 2008 o zatvoreni neokatechumenatneho seminara v Japonsku - http://www.cbcpnews.com/?q=node/2370

"In the small Catholic Church of Japan, the powerful sect-like activity of Way members is divisive and confrontational. It has caused sharp painful division and strife within the Church."
 
12.03.2010 - 13:24 | martin
Re: Re: Re: Re: Vtedy ... [Reagovať]
Teší ma,že sú tu i kňazi,čo sa zapájajú do diskusií a o to viac,ak s triezvym a vecným pohľadom k témam. ;-) Preto by som Vás, Teba otče, doplnil, že Jozef ani nie je tak na koni, jak skôr dakde inde...Nechcem ale, aby som kopíroval jeho spôsob komunikácie a jeho viac osobné reakcie a útoky,namiesto vecných pripomienok a debaty... :-/ Skutočne je pravdou,že aktivity cez rôzne tzv.hnutia,koinónie,"ces ty" a podobne, nesú v sebe jednak veľmi veľa cudzích prvkov (hlavne protestantských a teda ani nie "katolíckych" -latinských,západných), no súčasne majú prvky i typicky sektárske. Bez úvodzoviek a bez irónie.Totiž jedným z podstatných prvkov siekt je ich vyčleňovanie sa zo spoločenstva,v ktorom bezprostredne žijú. Ďalším sprievodným znakom je isté, akési "kastovanie", selektovanie na "pokročilejších" ; (či akých) kresťanov-veriacich. A v neposlednom rade tieto hnutia, žiaľ aj v našej Cirkvi udomacňujúce sa,okrem totálnej cudzosti a protirečivosti vlastnej Východnej spiritualite, majú i znaky či minimálne náznaky teologických i pastoračných chýb a nedostatkov. Neviem teda,či to je "ovocie" Druhého vatikánu... Ak by aj bolo, otázkou je, aké je to ovocie ? Či nie je "pokazené" či nadhnité. Podľa mňa,Druhý vatikánsky koncil skôr reagoval na aktivity v Cirkvi a spoločnosti ako na istú realitu a fakt,ktorý sa tu rodil, než aby po takomto ovocí túžil... Súčasne je divné i paradoxné,že poniektorí naši záhradníci či záhradkári akosi nepestujú aj to ovocie koncilu,ktorého pôdu tak pekne a jasne pre nás pokypril a pripravil pre našu vlastnú cestu... Ale odcitujem tu k otázke hnutí a malých spoločenstiev z jedného dokumentu : "Hoci treba uznať formačný význam,ktorý sa prikladá rozhodnutiam o uprednostňovaní slávenia v malých skupinách,treba spresniť,že musia byť zosúladené s celkom pastoračnej ponuky diecézy.Také iniciatívy by totiž stratili svoj pedagogický význam,ak by sa vnímali v protiklade alebo ako paralela vzhľadom na život miestnej cirkvi. V tomto synoda zdôraznila niektoré kritériá,ktorých sa treba pridŕžať: malé skupiny musia slúžiť zjednocovaniu spoločenstva,nie jeho triešteniu. To sa musí potvrdiť v konkrétnej praxi....atd Dúfam,že tí,ktorí sa tak oháňajú pápežom i vo veciach nevzťahujúcich sa pre východných katolíkov, čítajú diela a listy pápežov a že spoznali,že to bolo z exhortácie Benedikta XVI... A ak on na to poukazuje a upozorňuje, tak "asi" vie prečo a vie, o čom hovorí...
 
13.03.2010 - 06:44 | Jozef |
Re: Re: Re: Re: Re: Vtedy ... [Reagovať]
Martin, ta ty sa dakedy aj pocuvas? Ci sa zamyslis, co napises? To nielen pisat siahodlhe prispevky jak univerzitny profesor...

Knaz - anonym utoci na vladyku Jana, ze si cely urad obsadzuje neokatechumenatnou cestou, podla teba sektou. Ved samotne pomenovanie neosi, ktore vy dvaja pouzivate, vytvara dojem druhoradosti!!!

A ty ho este pochvalis?

To je co za postoj, to budete utocit aj na papeza, ze nam dal "neosa" za biskupa?

Pouzivate papezske dokumenty, kde Vam to vyhovuje a kde Vam to nevyhovuje, tak ho ukrizujete jak Krista.

A ked ustanovi sviatky Bozieho Milosrdenstva, ci Krista Krala pre CELU CIRKEV!!! I vtedy po budete pocuvat??? Ci ked ustanovi pre CELU CIRKEV!!! NEPOSKVRNENE POCATIE???

Ci len to, co vyhovuje Vasmu schizmaticko-fanatickemu prudu?
 
22.03.2010 - 12:37 | kňaz
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Vtedy ... [Reagovať]
To ste typickí Vy! Ak Vám niekto povie pravdu, tak už sa hneváte. Pozri. Vy si v BA majte čo len chcete, tam je iná mentalita ako tu na východe. Ale nech sa naše farnosti nerozbíjajú ako uviedol Marti. Zaujímavé, že do NC chodia prevažne ľudia, ktorí cez totalitu sa báli, alebo nechodili nikde! A niesú to náhodou ŠTB či ešte lepšie naši "kamoši" ktorí tiež nespia - SLOBODOMURÁRI???! Veď praktiky fungujú aj na ABU. Ja neutočím na vladyku, toho rešpektujem a uznávam, ale niektorí okolo neho mu "zdomu" vynášajú jedná radosť! A kto asi??? Ako to, že medzi prvými pletky vedia práve členovia NC??? A to je v súlade s láskou a poslušnosťou svojmu biskupovi??? Tak pozor nato, kto je neposlušní. NC - vlci v ovčom rúchu.:-)
 
05.10.2010 - 02:48 | aletheia
Re: Re: Vtedy ... [Reagovať]
Hahaha :D Až jem sja zasmial :D Pravdu maš, čistu pravdu, a predstav sobi, že už to tak i jest :D Fuj, \"heretici\"
 
23.03.2010 - 09:20 | martin
Re: Kedy ? [Reagovať]
Je skutočne pre túto chvíľu,tento čas a v súčasnosti, zbytočné reagovať na niekoho poznámky a komentáre,kedže všade,kde sa zapojil,odbočil od témy a debata sa od pôvodnej témy stočila na debatovanie s ním a okolo ním prezentovaných nesúvisiacich komentárov... Preto aj táto téma,ako aj pomenovanie vecí pravých menom nie sú útokom na niekoho. Možno pre lepšie pochopenie by bolo vhodné,keby poniektorí začali viac čítať a mohli by začať trebárs rozprávkami Hansa Ch.Andersena a napríklad o Cisárových nových šatách,kde dieťa bez toho,aby na niekoho "útočilo" a aby ho niekto z toho nezmyselne obviňoval,zvolalo,že cisár je nahý... To len na okraj. Súčasne chcem povedať,že ak by mal človek viac skúseností ako rodič,pochopil by správne aj otázku nastolenú v tejto téme.Otec a rodič pozoruje a vie,ako jeho dieťa,či deti,rastú a ako sa súčasne s ich rastom a vývojom mení aj ich správanie,otázky a požiadavky. Kým malinké dieťa povie svoju prosbu priamo: oci,chcem cukrík, staršie túto svoju prosbu sformuluje do otázky: "oci, môžem curík?" No a pri starších deťoch,sa nároky a obsah otázky posúva do ťažších a "náročnejších" situácií,napr.: oci,môžem ísť von? A mohol by som do 11.? Teda dieťa vo vzťahu k otcovi,k rodičovi, svoju prosbu sformulovalo ako otázku... A presne s takýmto postojom a vzťahom ako syn-otec,bola i predostrená táto otázka, "Kedy sa začne...?" a zároveň vlastne prosba bola interpretovaná v otázke... A pre otázku a prosbu svojho dieťaťa, sa otec nikdy nenahnevá... Dieťa ale čaká odpoveď Je skutočne pre túto chvíľu,tento čas a v súčasnosti, zbytočné reagovať na niekoho poznámky a komentáre,kedže všade,kde sa zapojil,odbočil od témy a debata sa od pôvodnej témy stočila na debatovanie s ním a okolo ním prezentovaných komentárov... Preto aj táto téma ako aj pomenovanie vecí pravých menom nie sú útokom na niekoho. Možno pre lepšie pochopenie by bolo vhodné,keby poniektorí začali viac čítať a mohli by začať trebárs rozprávkami Hansa Ch.Andersena a napríklad o Cisárových nových šatách,kde dieťa bez toho,aby na niekoho "útočilo" a aby ho niekto z toho nezmyselne obviňoval,zvolalo,že cisár je nahý... To len na okraj. Súčasne chcem povedať,že ak by mal človek viac skúseností ako rodič,pochopil by správne aj otázku natolenú v tejto téme.Otec a rodič pozoruje a vie,ako jeho dieťa,či deti,rastú a ako sa súčasne s ich rastom a vývojom mení aj ich správanie,otázky a požiadavky. Kým malinké dieťa povie svoju prosbu priamo: oci,chcem cukrík, staršie túto svoju prosbu sformuluje do otázky: oci, môžem curík.No a pri starších deťoch,sa nároky a obsah otázky posúva do ťažších a "náročnejších" situácií,napr.: oci,môžem ísť von? A mohol by som do 11.? Teda dieťa vo vzťahu k otcovi,k rodičovi, voju prosbu sformulovalo ako otázku... A presne s takýmto postojom a vzťahom ako syn-otec,bola i predostrená táto otázka, "Kedy sa začne...?" a zároveň vlastne prosba bola interpretovaná v otázke... A pre otázku a prosbu svojho dieťaťa, sa otec nikdy nenahnevá... Dieťa ale čaká odpoveď ...
 
23.03.2010 - 14:34 | andreios |
Re: Re: Kedy ? [Reagovať]
Veľmi trefné a výstižné. Vďaka, Martin.
 
23.03.2010 - 15:05 | martin
Re: Re: Kedy ? [Reagovať]
technická poznámočka: sorry, dalo mi dvakrát... neúmyselne :-) No možnože,aj to je dobre... ;-)
 
14.07.2010 - 14:09 | Jozef
Re: Re: Kedy ? [Reagovať]
Eh Martin, ale si sa zase poihral s perom.
--
"Kedy sa začne...?" a zároveň vlastne prosba bola interpretovaná v otázke... A pre otázku a prosbu svojho dieťaťa, sa otec nikdy nenahnevá... Dieťa ale čaká odpoveď ...
--
Ked otec dovoli detom vsetko o co ho prosia a co mu furt vesaju na nos, tak z nich vychova rozmaznane decka.

Martin, a to si ako myslis: "Oco mozem curik?" Si sa 2x pomylil :)
 
25.03.2010 - 12:26 | andreios |
Re: [Reagovať]
A možno by sme si k tejto debate mohli položiť aj ďalšiu otázku: Čo preto môžeme urobiť my, aby sa v našej cirkvi začala žiť východná spiritualita?
 
06.04.2010 - 17:34 | kňaz
Re: Re: [Reagovať]
Ja si myslím, že keď budeme rozvýjať to, čo máme, a nepriberať nič nové, zvlášť to zo západu /tu myslím "americké či iné gičové hnutia"/ tak to bude úplne postačovať. A stačí len sa osloviť príkladom našich dedov a babiek /zvlášť tých verných kňazov z 5O-tych rokov/, ktorí boli verní v tých ťažkých chvíľach a pretrpeli a ostali verní svojej viere narozdiel od NC sektárov, ktorí ešte nič v utrpení nepreukázali, tak naša Cirkev bude rásť aj duchom a aj inač.Nebojme sa, skôr nas rozbijú hnutia, než zradia naši príhovorcovia v nebi!
 
06.04.2010 - 23:55 | andreios |
Re: Re: Re: [Reagovať]
Súhlasím, že by sme mali čerpať, z toho bohatstva, ktoré máme a ním sa inšpirovať v svojom duchovnom živote - ako v živote spoločenstva (farského, monastierskeho, eparchie), tak aj v osobnom duchovnom živote.
 
07.04.2010 - 09:11 | Euthymos | |
Re: Re: Re: [Reagovať]
Nielenže nám to bude postačovať... ;)
Východná duchovnosť a liturgický život je ako trapéza preplnená lahodnými pokrmami, z ktorej si každý môže zobrať toľko, koľko vládze. Keď raz človek pochopí východné zmýšľanie, na iné stoly zabudne.
Keby hoci aj nejakému zatvornikovi alebo stolpnikovi bola daná ustavičná modlitba... stále má na čom pracovať, stále má čo prijímať z bohatstva východnej tradície.
 
07.04.2010 - 11:21 | Euthymos | |
Krst kniežaťa Vladimíra [Reagovať]
Odporúčam si prečítať legendu (či ako to nazvať) o krste kniežaťa Vladimíra. Je to 20. až 36. odstavec v texte, začína slovami: "&#1055;&#10 86; &#1089;&#1074;&am p;#1080;&#1076;&# 1077;&#1090;&#107 7;&#1083;&#1100;& amp;#1089;&#1090;& ;#1074;&#1091; &#1087;&#1088;&am p;#1077;&#1087;&# 1086;&#1076;&#108 6;&#1073;&#1085;& amp;#1086;&#1075;& ;#1086; &#1053;&#1077;&am p;#1089;&#1090;&# 1086;&#1088;&#107 2;..." (Ak by táto stránka nepodporovala azbuku: "Po svideteľstvu prepodobnogo Nestora...")
 
07.04.2010 - 11:35 | Euthymos | |
PS: Krst kniežaťa Vladimíra [Reagovať]
To najdôležitejšie som zabudol:
http://www.saints.ru/v/vladimir_krest.html
 
09.04.2010 - 19:56 | Jozef |
Re: Re: Re: [Reagovať]
Ale to je blud velky jak Lomnicky stit. Minimalne vladyka Peter ako chlapec bol vo vyhnanstve v Cechach s celou rodinou.... Takze o utrpeni isto nieco vie.

A vy ste, co pretrpeli?
 
26.03.2010 - 09:42 | Euthymos | |
Re: [Reagovať]
V súvislosti so včerajšou Andreiovou otázkou mi prišla na myseľ iná otázka:
Akým spôsobom je možné žiť v našom prostredí východnú spiritualitu aspoň v našom osobnom/rodinnom živote, keď už nie v cerkvi?
 
30.03.2010 - 18:12 | Jozef |
Re: Re: [Reagovať]
Martin, si precitaj rozhovor s bratom Jonasom, studitom, v najnovsom Slove, tam najdes odpoved.
 
12.04.2010 - 16:20 | andreios |
Re: Re: Re: [Reagovať]
Nejako som sa k tomu stále nedostal a už ani neviem, kde to Slovo máme. Jozef, zreferuj, prosím Ťa, čo tam hovorí jeromonach Jonáš.
 
12.04.2010 - 22:39 | Jozef |
Re: Re: Re: Re: [Reagovať]
Tak v krátkosti taká výzva pre tých, ktorí cítia v srdci, že ich Boh volá k takémuto mníšskemu životu.
Ak nebude dostatok povolaní zo Slovenska, nebude reálne, aby studiti prišli a založili monastyr na Slovensku.
 
12.04.2010 - 22:47 | Euthymos | |
Re: Re: Re: Re: Re: [Reagovať]
:D
Na to je už troška neskoro. Jedine, že by som ovdovel...
 
12.04.2010 - 22:52 | andreios |
Re: Re: Re: Re: Re: [Reagovať]
Jozef, a čo to má s Euthymovou otázkou: "Akým spôsobom je možné žiť v našom prostredí východnú spiritualitu aspoň v našom osobnom/rodinnom živote, keď už nie v cerkvi?" ?
 
24.05.2010 - 09:10 | Jozef |
Re: Re: Re: Re: Re: Re: [Reagovať]
Ja som to pochopil tak, ze kto chce takymto sposobom zit, tak ma ist tam, kde su nato moznosti, klastory, a tak.

A mozno coskoro sa budeme musiet tak hladat... Vid diskusia s tou muslimkou...
 
05.10.2010 - 03:04 | aletheia
Re: Re: Re: Re: Re: [Reagovať]
Prošu ťja, našto nam tut Studitskij monastyr ??? Žeby sme z toho monastyra spravili pelech ? De by sja služili "dišpencovane liturgie" , de by sja chodilo jak do holubnika ? De by ani nichto neišol bo kiď dakto vidi jaka jest cerkovna situacia na slovensku ta tam isto nepide do dajakoho monastyrja !? My a &#1059;&#1043;&am p;#1050;&#1062; (ukrajinska hreko katolicka cerkva) sja nemožeme porovnavati. Tam suť ľude pravaslavnymi a tu suť ľude dajakymi "pravovirnimy". Šak i diavol isť pravovirnyj bo viriť, že Hospoď Boh existuje. No vin nechveliť joho. No ľude "pravaslavni" Hospoda Boha po pravďi a spravňi chvaliť, ale tot jem nechtil. Prosto studitskij monastyr nam je tut naprd. Stači, že sobi hierarchia robiť prdel z Bazilianiv na slovensku...
 
11.10.2010 - 21:58 | martin
Re: [Reagovať]
na povzbudenie k činom a skutkom žiť svoju vlastnú pôvodnú identitu a spiritulitu, uvediem aktuálny príhovor pápeža Benedicta XVI. (z príležitosti 20.výročia CCEO): http://www.zenit.org/article-30601?l=engli sh , kde sa teda vraví: Benedict XVI is encouraging the Eastern Catholic Churches to conserve their identity, patrimony and traditions. atd. Jasné, zrozumiteľné a pritom celkom razantným tónom povedané. hmm...
 
11.10.2010 - 23:03 | andreios |
Re: Re: [Reagovať]
Predbehol si ma. :-)

Ešte dve pekné myšlienky: "In preserving the Catholic communion the Eastern Catholic Churches did not at all intend to deny their own tradition."

"As has been many times repeated," the Holy Father said, "the full union of the Eastern Catholic Churches with the Church of Rome that is already realized must not lead to a diminution of the consciousness of the unique authenticity and originality of those Churches."
 
12.10.2010 - 07:42 | Jozef |
Re: Re: Re: [Reagovať]
Ale nespomína tam žiadnu spiritualitu. Spomina tradicie, atd. A nespomina vychodne pravoslavne cirkvi. Ale vychodne katolicke cirkvi, ktore vy dvaja povazujete za "zlatinizovane" .

Kukam, ze Vasa porada dost dlho trvala... :)
 
12.10.2010 - 09:31 | Euthymos | |
Re: Re: Re: Re: [Reagovať]
Tým lepšie pre nás, pretože takto ide primárne o vierouku.
Keby neboli východné katolícke cirkvi pod silným tlakom Rímskeho patriarchátu, takéto výzvy by rímsky patriarcha nevyslovil.
 
12.10.2010 - 09:45 | Athanasios
spiritualita [Reagovať]
Chceš tým povedať že východná spiritualita existuje úplne mimo tradície a nemá s ňou nič spoločné?
 
12.10.2010 - 12:37 | andreios |
Jozefovi - k spiritualite [Reagovať]
"For this reason," he continued, "it is the task of all the Eastern Catholic Churches to conserve the common disciplinary patrimony and nourish their own traditions, which is a treasure for the whole Church."

Jozef, a toto je o čom, ak nie o spiritualite?
 
12.10.2010 - 17:42 | Jozef |
Re: Jozefovi - k spiritualite [Reagovať]
O tradicii o obrade.
 
12.10.2010 - 07:29 | Jozef |
Re: Re: [Reagovať]
A ty od koli znas bisidovati po anglicky?
 
12.10.2010 - 17:43 | Martin |
Re: Re: Re: [Reagovať]
Cekaj Martine, teperka sja mi vernul mij radca z dovolenej, sto znat po anglicky bisiduvati si lipse jak ten tvij, xixi... :)
 
12.10.2010 - 22:28 | andreios |
Re: Re: Re: Re: [Reagovať]
Jozef, Ty sa podpisuješ ako Martin? To ako čo? :-O
 
13.10.2010 - 07:23 | Jozef |
Re: Re: Re: Re: Re: [Reagovať]
Uf, to sa mi uz druhykrat podarilo,xixi :)

Asi preto, lebo ho mam velmi rad. :)
 
13.10.2010 - 07:24 | Jozef |
Re: Re: Re: Re: Re: Re: [Reagovať]
Ale email je tam moj. To bolo tou vysokou hodinou po 12 h v praci.

Musim aj ja viac bicyklovat, tak ako Ty, aby som trochu hlavu prevetral... :)
 
19.10.2010 - 14:32 | andreios |
"A Must Read" pre každého gréckokatolíka [Reagovať]
"When I go to a Mass I do not see Jesus the same way that I do in a Divine Liturgy. It is as if I were visiting a relative’s home. All the elements that make up a family (church) are there. However, it’s not home and it’s not the way that I experience the reality of family (Jesus) while in my own home." ...

"If you take just the liturgical tradition without the lived spirituality of the Eastern tradition you are not truly experiencing the liturgical worship in its fullest sense." ...

"In Catechesis both in the home and in the Church we must not promote Latin Spirituality in any form. The very reason being is that God gave the Eastern Church something special to say about him. In my opinion if we choose to retain or practice anything Latin it must never be at the cost of distorting what makes for an authentic Eastern Christian way of living."

http://easterncatholicspi ritualrenewal.blogspot.com/2010/09/to-be-or-or-n ot-to-be-roman.html - Vynikajúci článok, ktorý objasňuje, prečo máme žiť východnú spiritualitu. Očarujúce čítanie.
 
19.10.2010 - 14:43 | andreios |
super gréckokatolícky blog o spiritualite [Reagovať]
"<b>Spirituali ty is not optional for the Eastern Christian.<b> We are called to live out our traditions and proclaim Christ to the world." ...
"Spirituality in fact is being neglected and Eastern Catholics are treating their heritage as optional." - http://easterncatholicspi ritualrenewal.blogspot.com - super gréckokatolícky blog o spiritualite, máme sa čím inšpirovať.
 
19.10.2010 - 20:04 | Jozef |
Re: [Reagovať]
To podla mna siria slobodomurari, co nas chcu odtrhnut od Rima.
Nech im je Boh milostivy.
 
19.10.2010 - 22:12 | andreios |
Re: Re: [Reagovať]
Benedikt XVI. a Ján Pavol II. sa nás snažia odtrhnúť od Ríma? Rozhodnutia Druhého vatikánskeho koncilu podľa Teba vedú do schizmy? :-O
 
20.10.2010 - 12:23 | Jozef |
Re: Re: Re: [Reagovať]
"In Catechesis both in the home and in the Church we must not promote Latin Spirituality in any form.

Toto som myslel, toto je urcite blud na entu.
 
20.10.2010 - 13:41 | andreios |
Re: Re: Re: Re: [Reagovať]
Prečo nás potom II. vatikánsky koncil aj rímski pápeži vyzývajú, aby sme žili a zachovávali vlastnú duchovnú, liturgickú, teologickú a kanonickú tradíciu?

"In preserving the Catholic communion the Eastern Catholic Churches did not at all intend to deny their own tradition," he (Benedict XVI.) added.

"As has been many times repeated," the Holy Father said, "the full union of the Eastern Catholic Churches with the Church of Rome that is already realized must not lead to a diminution of the consciousness of the unique authenticity and originality of those Churches."
 
20.10.2010 - 15:05 | Jozef |
Re: Re: Re: Re: Re: [Reagovať]
Neviem, ako si zdatny v anglictine. Ale must not znamena nesmie. A potom mi to kto moze zakazat? Minimalne v diaspore je to stupidne, kedze sa tomu neda vyhnut.
 
20.10.2010 - 15:45 | andreios |
Re: Re: Re: Re: Re: Re: [Reagovať]
Neviem, ako si zdatný v logike. Ale tam sa hovorí o výchove doma a v cerkvi. Diaspora, nediaspora - to na veci v tomto prípade nič nemení.
 
21.10.2010 - 04:19 | Jozef |
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: [Reagovať]
Jaj, z logiky som prepadol... :)

Ved to je jedno ci doma, ci v cerkvi.
 
30.10.2011 - 14:44 | andreios |
Byť či nebyť "rímski"? [Reagovať]
http://www.grkat.nfo.sk/Texty/byt-ci-nebyt-rim ski.html - tak tu je sľúbený preklad.

Keď idem na omšu, nezakúšam Ježiša takým istým spôsobom, ako ho zakúšam v božskej liturgii. Je to akoby som išiel na návštevu k príbuzným. Všetky prvky, ktoré utvárajú rodinu (cirkev), tam sú. Avšak, nie je to môj domov a nie je to ten spôsob, akým zakúšam realitu rodiny (Ježiša) u mňa doma.

Ak prijímate iba liturgickú tradíciu bez žitej spirituality východnej tradície, nezakúšate liturgické slávenie v jeho plnom zmysle.
 
30.10.2011 - 14:46 | andreios |
Ďalšie zamyslenie [Reagovať]
Ďalšie zamyslenie - článok k téme: http://www.grkat.nfo.sk/Texty/stat-sa-vychodny m.html - Stať sa východným kresťanom telom-mysľou-dušou
 
31.10.2011 - 08:01 | Jozef |
Re: Ďalšie zamyslenie [Reagovať]
Andrej, Ty si čistý východný uniformista.
 
01.11.2011 - 05:21 | Jozef |
Re: Ďalšie zamyslenie [Reagovať]
Uff, ale to si sa musel nahľadať, až na Floride sa našiel nejaký konvertita z latinskej do byzantskej rusínskej Cirkvi.

Už len čakám, keď ten Rick Ballard napíše blog, že sa mú ťažko vyjadruje v angličtine a rozhodol sa stať rusínom...
 
20.10.2010 - 16:19 | Anna
Re: nerozumiem [Reagovať]
Páni, po dosť dhšom čase som sa vrátila na ZOE, boli tu skutočne podnetné reakcie, no tomu čo tu píšete nerozumiem. Jeden píše po rusínsky a druhý dokonca po anglicky. Mám s tým malý problém. Nadobudla som z Vaších reakcíí dojem, že táto rubrika je diskusná len pre Vás. Osobne ma to mrzí, a mám strach prečítať si aj ďalšie témy, lebo je to hrôza. Správate sa ako deti na piesku. Je mi to ľúto a mám strach, že ak by nejaký neveriaci človek toto čítal tak musí byť z toho mierne rozčarovaný. Nie je našou úlohou ľudí evanielizovať? Veď my by sme mali byť Kristovými nasledovníkmi, či nie? Skúste sa nad tým zamyslieť, prosíííííím.
 
28.10.2010 - 19:11 | andreios |
Re: Re: nerozumiem [Reagovať]
Skúsim časom preložiť niečo z toho.
 
28.10.2010 - 18:53 | andreios |
Potrebujeme východné telo, myseľ i dušu [Reagovať]
Na to, aby sme boli východní, nestačí, aby sme slúžili z východného liturgikona. Byť východní, znamená mať východnú liturgiu, teológiu i spiritualitu - alebo, inak povedané, telo, myseľ i dušu.

Mnohí gréckokatolíci si myslia, že výzva Druhého vatikánskeho koncilu sa naplnila tým, že sa urobil nový, presný preklad liturgie a slúži sa podľa neho. Ale ak sa chceme volať východní kresťania, musíme mať východné telo, myseľ i dušu - liturgiu, teológiu i spiritualitu.

Inšpirované týmto vynikajúcim článkom: http://easterncatholicspi ritualrenewal.blogspot.com/2010/10/becoming-east ern-christian-body-mind.html

"Basically there are three fundamental realties of the Eastern Church, liturgical, theological, and spiritual or what I like to call at the level of the body, mind, and soul.
...
In addition, many of those Eastern Catholics in trying to prac...tice the reforms of Vatican II in restoring the Eastern liturgical practices believe that’s all that the reform requires of them.
...
If we want to be truly Eastern we must be Eastern in body, mind and soul."
 
20.03.2012 - 11:21 | andreios |
Re: Potrebujeme východné telo, myseľ i dušu [Reagovať]
"Existujú tri základné reality vo východných cirkvách – liturgická, teologická a duchovná – alebo, ako to ja rád nazývam – úroveň tela, mysle a duše.
...
Okrem toho aj mnohí východní katolíci, ktorí sa snažia v praxi uskutočňovať reformu Druhého vatikánskeho koncilu požadujúcu obnovu východnej liturgickej praxe, sa domnievajú, že to je aj všetko, čo od nich reforma vyžaduje.
...
Ak chceme byť skutočne východní, musíme byť východní telom, mysľou aj dušou."

Úplný slovenský preklad článku Stať sa východným kresťanom telom-mysľou-dušou nájdete na
http://www.grkat.nfo.sk/Texty/stat-sa-vychodny m.html
 
23.03.2012 - 13:56 | Jožo |
Re: Re: Potrebujeme východné telo, myseľ i dušu [Reagovať]
List Efezanom - kapitola 4,3 - a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja.
 
24.03.2012 - 21:50 | Jožo |
Peklo-Kolský supervrt [Reagovať]
 
08.01.2011 - 22:04 | petross
Re: [Reagovať]
ste trapni co tu pisete, radsej sa modlite aby ste nevchádzali do pokusenia...!!!
 
09.01.2011 - 22:51 | Jozef |
Re: Re: [Reagovať]
Vitaj v klube aj Ti. :)
 
08.02.2011 - 22:52 | martin
Právo pýtať sa [Reagovať]
ďalší i príklad i dôvod k pochopeniu, prečo sme sem-tam niečo tu písali: Lumen gentium uvádza, že laici "podľa svojho vzdelania, odbornosti a skúsenosti sú oprávnení, ba niekedy aj povinní povedať svoju mienku o veciach týkajúcich sa dobra Cirkvi." (LG37)
Pravdou ale asi je,že bude lepšie nechať to spinkať a už radšej nepísať nikde nič,nakoľko sa to prekrúca a používa proti. A je to asi aj zbytočné...
 
31.10.2011 - 22:03 | martin
Re: [Reagovať]
Úmysel apoštolátu modlitby, ktorý vyhlásil Benedikt XVI. na november 2011: Za východné katolícke cirkvi, aby všetci poznali ich posvätné tradície a vážili si ich ako duchovné dedičstvo celej Cirkvi.</b>
PS: a čo my samotní gréckokatolíci na Slovensku, tzv. východní katolíci ??? Poznáme a vážime si ??? Zachovávame, udržujeme a žijeme ?

Modlime sa, aby:
1.) Východní katolíci (gréckokatolíci) naozaj dobre spoznali a žili do hĺbky svoje duchovné dedičstvo – aby ho vnímali ako cestu k svätosti a spáse a aby ním obohacovali celú Cirkev.
2.) Za ostatných – aby vnímali a vážili si toto špecifické dedičstvo a chápali jeho význam.
 
02.11.2011 - 14:38 | andreios |
Výzva Benedikta XVI. [Reagovať]
Je veľmi povzbudivé, že rímsky pápež nezabúda na východné katolícke cirkvi a vníma ich osobitosť - ich osobitú spiritualitu, teológiu, liturgické dedičstvo... a vníma ich ako dôležitú súčasť Katolíckej cirkvi. Bez nich by Katolícka cirkev nebola skutočne katolícka. Otázka je, či si to uvedomujeme aj my, východní katolíci, a či si uvedomujeme svoju zodpovednosť za to, že toto duchovné dedičstvo bude žiť v Katolíckej cirkvi naďalej.
 
03.11.2011 - 10:03 | andreios |
Re: Výzva Benedikta XVI. [Reagovať]
Zdá sa mi však, že mnohí gréckokatolíci sa tejto zodpovednosti vzdávajú a často je im jedno, akú spiritualitu žijú a do akého chrámu chodia. Preto ako súčasť tejto modlitebnej akcie vnímam (aspoň v našom slovenskom prostredí) modlitbu za to, aby gréckokatolíci žili svoju spiritualitu, teológiu, liturgiu, aby si ich vážili a vnímali ako cestu svojej spásy a zároveň službu celej Cirkvi, aby sa nebáli byť naozaj východnými a nezbavovali sa svojej zodpovednosti za dedičstvo a tradície, ktoré sú súčasťou duchovného dedičstva celej Cirkvi.
 
03.11.2011 - 16:21 | Jozef |
Re: Re: Výzva Benedikta XVI. [Reagovať]
A keď už budeme dostatočne žiť tu tvoju východnú spiritualitu, potom čo?
 
05.11.2011 - 14:25 | Athanasios
Re: Re: Re: Výzva Benedikta XVI. [Reagovať]
No tak to už aby si sa vybral osobne spýtať sa to samotného Benedikta XI., ktorý vyhlásil tento modlitebný úmysel... Ale predpokladám, že so žiadnou odpoveďou na svoju otázku, ktorá by bola v protiklade s tvojím názorom, by si nebol spokojný - ani keby ti na ňu odpovedal sám Benedikt XI. :-(
 
07.11.2011 - 07:58 | Jozef |
Re: Re: Re: Re: Výzva Benedikta XVI. [Reagovať]
Ja si myslím, že Benedikt XVI. má úplne iný úmysel ako všelijakí iosovia.
 
16.11.2011 - 17:21 | Euthymos | | www.martinkubo.sk
Re: Re: Re: Re: Re: Výzva Benedikta XVI. [Reagovať]
Tak to si trafil klinček po hlavičke. Vylož nám teda úmysel Benedikta XVI. Zdá sa, že ty ho dokážeš vyložiť presnejšie, ako samotný pápež. I keď myslím, že ten úmysel je formulovaný dosť jasne.
 
16.11.2011 - 21:01 | Jozef |
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Výzva Benedikta XVI. [Reagovať]
Ja to vnímam, tak aby prežila katolícka viera v Iraku, Egypte, Indii, atď, ktorá je podporovaná východnou tradíciou-obradom.
Kde sa zdôrazňuje úloha “eparchiálneho biskupa ako moderátora, podporovateľa a ochrancu celého bohoslužobného života eparchie”. Biskup vo vykonávaní svojho poslania moderátora bohoslužobného života nemá konať svojvoľne, ani nemá schvaľovať nesprávne správanie sa skupín či frakcií, ale spolu so svojím klérom má byť pozorným ochrancom bohoslužobného povedomia, ktoré je prítomné a činné v živej pamäti jemu zvereného Božieho ľudu.
 
17.11.2011 - 15:30 | Athanasios
Re: Výzva Benedikta XVI. [Reagovať]
Keď podľa teba formulácia "Za východné cirkvi, aby všetci poznali ich posvätné tradície a vážili si ich ako duchovné dedičstvo celej Cirkvi" hovorí o prežití kresťanov v Iraku tak k tvojim myšlienkovým pochodom nemám čo dodať... :-(
 
17.11.2011 - 21:21 | Euthymos | |
Re: Re: Výzva Benedikta XVI. [Reagovať]
Ja som rád, že tuná Jožko vôbec vníma východnú tradíciu ako niečo dôležité pre zachovanie kresťanstva v daných krajinách.
Len mi nie je jasné, či v krajinách, kde nie je islam väčšinovým náboženstvom, môže podľa Jožkovho výkladu tohto úmyslu modlitby východná tradícia zaniknúť v latinskom mori.
 
21.11.2011 - 08:54 | Jozef |
Re: Re: Re: Výzva Benedikta XVI. [Reagovať]
No, ale kde tam svätý otec spomína "osobitú spiritualitu" a teológiu?

Spomína posvätnú tradíciu.

Načo tam pridávate niečo, čo nespomína a ani tam nepatrí. Viera, čiže aj teológia je ta istá ako v katolíckej cirkvi latinského obradu. Aj v latinskom kalendári sú sviatky východných svätcov, teológov. Viacerí sú vyhlásení za učiteľov Cirkvi v celej KC.

Čo furt točíte o tej východ. spiritualite, veď to ani neviete pomenovať. Čo to je, definujte? Ani to neviete...

To akože západní katolíci nevnímajú vieru srdcom, ale rozumom, ako to spomína jeden jezuita v posledných KN? A čo je úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, či Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie? To nie je prežívanie viery srdcom?

Dám Ti jednú otázku, akého obradu bol sv. Hieronym? A čo by Vám on asi na tu Vašu "spritualitu" povedal? Asi by to nebolo nič masielkové.
 
21.11.2011 - 20:37 | euthymos
Re: Re: Re: Re: Výzva Benedikta XVI. [Reagovať]
Takže podľa teba sú výrazy posvätná tradícia a liturgická tradícia ekvivalentné? Zaujímavé!

Medzi významom slov viera a teológia je podstatný rozdiel. Stačí si prečítať niektoré texty z triódia a pochopíš (teda ak nie si celkom zadubený), že tie rozdiely v teológii sú zrejmé. Odporúčam siahnuť aspoň po cirkevnoslovanskom texte, pretože na Slovensku pôsobí jeden "veľký odborník" na preklady a ten dané texty zo všetkých síl latinizuje. Potom by si ten rozdiel nemusel postrehnúť. CSL texty nájdeš na http://www.orthlib.info/ Je to pravoslávna stránka, ale keďže gréckokatolíci v našom prostredí CSL liturgické knihy ako oktoich, mineja alebo triodion nevydávajú, môžeš si byť istý, že od tých textov, ktoré sa používajú u nás, sa tieto zásadne nelíšia (ak sa vôbec líšia).

A že sú isté rozdiely aj v samotnej viere, i keď to nie sú veľké rozdiely, to možno vidieť tiež na liturgických textoch. Ako hovoria latiníci: "Lex orandi, lex credendi." Dva výrazné rozdiely: chápanie hriechu a prvotný vs. dedičný hriech. Od toho sa odvíja značná časť spomínanej východnej spirituality.

Pokiaľ viem, latiníci považujú Hieronyma za západného otca bez ohľadu na jeho vzťah k východu. U východných nemá ani len sviatok. A myslím, že ho ani nepočítajú k svätým. Navyše neviem, či tvoja otázka nie je tak trochu anachronizmom...
 
22.11.2011 - 06:04 | Jozef |
Re: Re: Re: Re: Re: Výzva Benedikta XVI. [Reagovať]
Ale to mi je jasné, že pravoslavní majú inú teológiu, ktorá stagnuje 1000 rokov. Ale bavíme sa o vých. katolíckych cirkvách.
 
22.11.2011 - 08:59 | Euthymos | |
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Výzva Benedikta XVI. [Reagovať]
Jožko, asi máš nejakú poruchu vnímania. Ja som písal o NAŠICH liturgických textoch. Áno, máme tie isté texty, ako pravoslávni.
 
22.11.2011 - 21:40 | Jozef |
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Výzva Benedikta XVI. [Reagovať]
Hej, mám "poruchu". Nevidím rozdiel medzi východnou spiritualitou a východným špiritizmom.
 
22.11.2011 - 21:42 | Euthymos | |
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Výzva Benedikta XV [Reagovať]
:D
Tak to je vážnejšie, než som si myslel. Vyhľadaj odbornú pomoc!
 
22.11.2011 - 22:10 | Euthymos | |
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Výzva Benedikta XV [Reagovať]
Mimochodom: Ak v sebe chováš takýto zjavný odpor voči východnej duchovnosti, nebolo by pre teba lepšie nájsť si miesto v rímskokatolíckej farnosti? Vzhľadom na tvoje duchovné dobro by bola užitočná snáď aj zmena obradu. Veď aj samotná liturgia je východnou duchovnosťou naskrz presiaknutá.
 
23.11.2011 - 06:13 | Jozef |
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Výzva Benedikt [Reagovať]
Nie, ja zostanem tam, kde som bol pokrstený. Radšej si počkam, kým Ty aj oficiálne odpadneš do východného schizmatizmu. Už tomu veľa nechýba.

Aj by som sa sám seba pýtal, či nie som v poriadku, keby si mi nepísal, že sa mám vyšetriť... :)
 
22.11.2011 - 06:46 | Anna
Re: Re: Re: Re: Re: Výzva Benedikta XVI. [Reagovať]
Pozdravujem, neviem či máte komlex, alebo aké pocity vo Vás vzbudzujú takú agresivitu, že tak nevkusne tu urážate či už východných alebo "latiníkov" - neviem či som to dobre vyskloňovala, lebo neviem odkiaľ toto pomenovanie vzniklo. Z Vašich reakcií mám pocit akoby ste boli proti sv. Otcovi - nie je vhodné sa s tým zahrávať, a neviem či by ste nemali prehodnotiť tento svoj postoj ak sa Vám viac páči pravoslávna cirkev, nič Vám nebráni a prejsť k ním. A mimochodom mohol by mi niekto vysvetliť odkiaľ máte také zvláštné mená - od rodičov to asi nebude, bolo by to kruté - ironizujem. "Latiníci" majú mená Jozef, Ján, Michal, atď.....
 
22.11.2011 - 23:36 | Athanasios
Re: Výzva Benedikta XVI. [Reagovať]
Je smutné ak výzva Svätého Otca na modlitbu za východné cirkvi, a za to aby všetci poznali ich (teda v tomto prípade NAŠE!!!) tradície a vážili si ich, vyvolala v tomto internetovom diskusnom fóre odpor voči všetkému východnému... :-((((

Každý z diskutujúcich, ktorí to ešte neurobili resp. nerobia, by sa mal na ten uvedený úmysel Svätého Otca radšej poriadne pomodliť - a odporúčam nielen raz ale po celý mesiac.
 
22.11.2011 - 14:02 | andreios |
Re: Re: Re: Re: Re: Výzva Benedikta XVI. [Reagovať]
http://www.stnickbyz.com/pub/doc/news/About_Ea st_and_West.pdf
Pekné vysvetlenie, čo sú dogmy a čo teológia a tiež, že teológie sú rozdielne + taký zjednodušený popis základných rozdielov latinskej a byzantskej teológie.
Kto by si to chcel radšej vypočuť - http://www.stnickbyz.com/?news&id=161
 
22.11.2011 - 14:36 | Anna
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Výzva Benedikta XVI. [Reagovať]
Včera bol krásny sviatok - po starom" vovedenie ", a na koci bohoslužby v nšej cerkvi bol pekný obrad pomazanie detí. Keďže mnoho detí bolo už aj na liturgií, bolo tam veľmi rušno. Pointa všetkého je tá, že v tej cerkvi sa stretli rímo i gréko a dnes v práci pri obede sme sa o tom priateľsky bavili, lebo aj v práci sme namiešaní a stretli sme sa tam. Prajem aj Vám aby ste našli dosť porozumenia aj pre iných ako ste Vy. Táto stránka je aj pre obyčajných ľudí na povzbudenie, poradenie, pochopenie, ale z Vaších reakcií to necíteť - bohužiaľ. Obyčajný človek potrebuje prežiť stretnutie s Bohom a je jedno či srdcom alebo rozumom, ide o postoj v ňom samom.
 
24.11.2011 - 11:57 | andreios |
Re: Výzva Benedikta XVI. [Reagovať]
Dovolím si ešte jeden postreh k úmyslu Benedikta XVI. - treba si všimnúť, ako je formulovaný: Za východné katolícke cirkvi... - a nie za rímskokatolíkov/ostatných katolíkov, aby poznali... - teda v prvom rade ide o modlitbu za východné katolícke cirkvi, aby oni poznali a žili svoje tradície - len tak a potom môžu tí ostatní poznať a vážiť si ich duchovné dedičstvo.
 
25.11.2011 - 07:26 | Jozef |
Re: Re: Výzva Benedikta XVI. [Reagovať]
1Kr 1,12-13
 
25.11.2011 - 13:50 | Euthymos | |
Re: Re: Re: Výzva Benedikta XVI. [Reagovať]
Toto je o jednotlivých veriacich a o rôznych daroch v Cirkvi, no platí to aj o jednotlivých cirkvách spojených v jedno telo: http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=1Kor%2012,1 1-27
Tento text sa dokonca nachádza v tom istom liste.
 
25.11.2011 - 14:44 | Euthymos | |
Re: Re: Re: Výzva Benedikta XVI. [Reagovať]
Malý Stuttgartský komentár o výzve k jednote v 1 Kor 1,10-17: "Cílem prosby je jednomyslnost církevní obce, ketrá je i jinde pro Pavla důležitým cílen (Řím 12,16; 15,5; 2 Kor 13,11; Flp 1,27-2,4', vždyť jen tak může obec poskytovat bezpečí a posílení ve víře. Jednota pro Pavla vůbec neznamená uniformitu. Tomu by odporoval již obraz těla, kterí Pavel rozvíjí v 1 Kor 12, aby Korinťanům ozřejmil, že jejich rozmanitost je nedocenitelným bohatstvím. Jednota však je ohrožována, když se jednotlivci nebo skupiny v obci snaží zvýraňovat na úkor lásky a odtahují se od druhých. (ORTKEMPER, F. První list Korinťanům. Malý Stuttgartský komentář : Nový zákon. Zväzok 7. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství 1999. ISBN 80-7192-385-0
 
25.11.2011 - 15:18 | andreios |
Byť gréckokatolíkom je povolanie a dar [Reagovať]
Presne o túto stať z 1 Kor 12 (a ešte aj 14) som sa opieral pri zamyslení "Byť gréckokatolíkom je povolanie a dar" o charizme a zodpovednosti gréckokatolíkov za ňu - http://www.grkat.nfo.sk/Texty/byt-greckokatoli kom-je-povolanie-dar.html
 
25.11.2011 - 17:03 | Jozef
Re: Byť gréckokatolíkom je povolanie a dar [Reagovať]
Len ta spiritualita, čo ste si vymysleli nemá nijakí evanjelizačný rozmer. A prostriedok máte zamenený za cieľ.
 
25.11.2011 - 18:26 | Euthymos | |
Re: Byť gréckokatolíkom je povolanie a dar [Reagovať]
V súvislosti s tým a s článkom http://www.crisismagazine.com/2011/we-are-non-roman -catholics si treba položiť otázku: Aký zmysel by mala existencia východných katolíckych cirkví a aký úžitok by z ich existencie plynul všeobecnej Cirkvi, ak by tieto mali byť len "katolícke" cirkvi s inou "omšou"? Načo mať odlišný obrad, ak mu nerozumieme či dokonca odmietame rozumieť? Aby sme ostali "tam, kde sme boli pokrstení", i keď by sa takéto jednanie dalo prirovnať k vystavovaniu Lenina v mauzóleu?
 
25.11.2011 - 19:53 | Euthymos | |
Re: Re: Byť gréckokatolíkom je povolanie a dar [Reagovať]
Pre vysvetlenie: "katolícke" - rozumej rímskokatolícke.
 
26.11.2011 - 01:29 | andreios |
Re: Re: Byť gréckokatolíkom je povolanie a dar [Reagovať]
Veľmi dobrý a poučný článok.
 
26.11.2011 - 08:14 | Jozef
Re: Re: Re: Byť gréckokatolíkom je povolanie a dar [Reagovať]
Ale ten autor je asi z veľmi extrémnej farnosti. Takej asi ako by ste vy chceli mať.

Ja som raz bol v takej farnosti v KE, a keď tam zaviedli tu Vašu východnú špiritualitu, tak vraj tretina ľudí prestala chodiť do chrámu. Čiže to malo latinizačný efekt asi viac, ako to čo Vám prekáža.
 
29.11.2011 - 09:12 | Jozef |
Re: Re: Re: Re: Byť gréckokatolíkom je povolanie a [Reagovať]
Teraz reagujte, čo nemáte nato argumenty?
 
30.11.2011 - 15:05 | Athanasios
Re: Byť gréckokatolíkom je povolanie a [Reagovať]
V čom konkrétne spočíval ten latinizačný efekt? Z tvojho príspevku to nie je jasné.

Malá poznámka k tónu tejto diskusie: 1. Namiesto toho aby sme sa pretekali v tom, kto má väčšiu pravdu a následných nezmyselných hádok, by sme sa mali snažiť jedni druhých viac pochopiť... 2. Ak sme (ešte stále) východnou cirkvou tak by sme sa logicky mali snažiť byť východnými, alebo by sme aspoň mali mať pred sebou tento ideál.
 
02.12.2011 - 07:35 | Jozef |
Re: Re: Byť gréckokatolíkom je povolanie a [Reagovať]
Mali by sme mať ideál byť živou Kristovou cirkvou, a to sa nám myslím v rámci Euroazie darí možno aj najviac. A to, že máme viacero prvkov, ktoré majú aj rímokatolíci, je len v náš prospech.

Ja si myslím, že som ten efekt, čo si sa pýtal jasne pomenoval. A keďže sa osovia neozvali, myslím, že som udrel klincom po hlavičke.
 
02.12.2011 - 11:07 | defensor fidei
Re: Re: Re: Byť gréckokatolíkom je povolanie a [Reagovať]
Pozorne som si prečítal diskusiu.Vďaka Jozef za tvoje príspevky.Primäla ma vrátiť sa k počiatkom kresťanstva.Ku prvotnej Cirkvi,kde tiež vznikalo delenie a rozpory,no nikde som tam nenašiel rozpor ohľadom \"spirituality\" ;.S výnimkou delenia sa na kresťanov z pohanstva a zo židovstva.Apoštol Pavol veľmi rázne vystupoval proti tomuto a nezastavil sa ani keď videl apoštola Petra ako svojim konaním podporuje \"spiritualitu\" ; židokresťanov.
Prílišné kladenie dôrazu na delenie Východní a Západní kresťania,resp. latinci vs. gréci je proti evanjeliu.Nechcem tým povedať,že by sa mali zotierať rozdiely,ktoré vznikali stáročiami,ale veľký tlak na vymedzenie sa voči druhej tradícii je kladenie dôrazu na niečo,čo nie je podstatou evanielia.Nesúhlasím,že existuje \"východná spiritualita\" a \"západná spiritualita\".Existuje kresťanská (teda Christova) spiritualita,prežívaná viacerými spôsobmi,ale Duch je ten istý.Spôsob spirituality sa môže meniť a aj sa v čase menil,no
podstatou je poznávania Boha skrze Syna v Duchu svätom.Kto toto pochopí,nemá problém s kolíkovaním svojho piesočku.
 
02.12.2011 - 12:38 | Jozef |
Re: Re: Re: Re: Byť gréckokatolíkom je povolanie a [Reagovať]
Vďaka za Tvoju reakciu.
 
04.12.2011 - 18:45 | Euthymos | |
Re: Byť gréckokatolíkom je povolanie a [Reagovať]
Chápem, čo si chcel povedať a do istej miery s tebou musím súhlasiť, ale jednu vec musím považovať za vyslovene mylnú. Niečo, čo môžeme nazvať východnou spiritualitou a následne to vymedziť voči spiritualite západnej, skutočne existuje. Stačí si napríklad spomenúť na knihy už zosnulého západného jezuitu, kardinála Tomáša Špidlíka, SJ.: Spiritualita křesťanského východu.

Ak máme tento poklad kresťanského východu uchrániť (aj pre západných kresťanov), mali by sme žiť v prvom rade ako východní kresťania. Západné prostriedky a modlitby by v našej cirkvi mali byť odsunuté do súkromnej sféry. Je nezmyselné a nebezpečné pre našu tradíciu pretláčať v našich cerkvách západné pobožnosti, keď nedokážeme vyčerpať ani našu liturgickú modlitbu.
 
04.12.2011 - 20:58 | Jozef |
Re: Re: Byť gréckokatolíkom je povolanie a [Reagovať]
Dnešný Apoštol, nám dáva jasnú odpoveď na túto Vašu tému a výbornú bodku. Amen!

List Efezanom - kapitola 4
1 Preto vás prosím ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo,
2 so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou. Znášajte sa navzájom v láske
3 a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja.
4 Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania.
5 Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst.
6 Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých.

---
Čítajte radšej sv. Písmo, ako kadejaké múdre knihy, ktoré nič neriešia. Život je príliš krátky.
 
05.12.2011 - 06:23 | ANNa
Re: Re: Byť gréckokatolíkom je povolanie a [Reagovať]
Pozdravujem, dobrá reakcia, páči sa mi a súhlasím s ňou v pnej miere.
 
08.12.2011 - 10:46 | andreios |
Re: Re: Re: Re: Byť gréckokatolíkom je povolanie a [Reagovať]
Defensor fidei, súhlasím s Tebou, že Duch je ten istý. A že podstata je život podľa evanjelia. A že existuje kresťanská spiritualita, ale neexistujú spirituality (západná, byzantská, arménska, koptská...) je ako tvrdiť, že existujú ľudia, ale neexistujú muži a ženy. Samozrejme, všetci sme ľudia, ale medzi mužmi a ženami sú rozdiely - a nie bezvýznamné. To neznamená, že ženy sú viac ľudia ako muži alebo naopak.

V našej situácii je tu istý historický fakt - dlhé desaťročia sa popierala tá špecifickosť - "mužskosť" (obrazne povedané) - a ako norma človečenstva sa dávalo len to "ženské" (západná spiritualita). Preto si východné katolícke cirkvi potrebujú tento fakt uvedomiť a prestať sa báť byť "mužmi" (východnými) - preto, aby to človečenstvo bolo úplné a nie len "ženské" (západné). Áno, existuje kresťanská spiritualita, ale existujú aj špecifické spirituality - byzantská, latinská, arménska, etiópska... Všetky sú rovnako kresťanské. Prečo sa toho tak bojíme? A prečo tak odmietame prijať a žiť tú svoju vlastnú?
 
08.12.2011 - 10:53 | defensor fidei
Re: Re: Re: Re: Re: Byť gréckokatolíkom je povolan [Reagovať]
Nemám námietok.
 
08.12.2011 - 14:01 | Jozef
Re: Re: Re: Re: Re: Byť gréckokatolíkom je povolan [Reagovať]
Už som to viackrát písal, ale keď niekto sa rád opakuje, tak aj ja budem opakovať. Dôvod je tu (zdroj www.grkat.nfo.sk)
http://www.grkat.nfo.sk/Texty/instrukcia_4.html

Kapitola IV. - Kompetencie a zložky bohoslužobného zákonodarstva
23. Úloha biskupa

Vzájomné prepojenie bohoslužobných úloh, zverené autorite cirkvi, sa spresňuje v súčasnej legislatíve v kán. 199 § 1 CCEO, kde sa zdôrazňuje úloha “eparchiálneho biskupa ako moderátora, podporovateľa a ochrancu celého bohoslužobného života eparchie”. Podobný záväzok sa vyžaduje v iných kánonoch od jeho spolupracovníkov: protopresbyterov (kán. 278 § 1), parochov (farárov) (kán. 289 § 2), rektorov chrámov (kán. 309).

Úlohou biskupa je bdieť nad tým, aby sa bohoslužobný život “čo najlepšie rozvíjal a bol regulovaný podľa predpisov a zákonných zvykov vlastnej cirkvi sui iuris” (kán. 199 § 1). Biskup teda nekoná sám, na základe vlastného úsudku alebo miestnych zvykov, ale sleduje dedičstvo vlastnej cirkvi sui iuris. Týmto spôsobom sa autorita jednotlivých biskupov stáva podielom na vyššej autorite, ktorá riadi bohoslužobný život vlastnej cirkvi sui iuris.

Biskup vo vykonávaní svojho poslania moderátora bohoslužobného života nemá konať svojvoľne, ani nemá schvaľovať nesprávne správanie sa skupín či frakcií, ale spolu so svojím klérom má byť pozorným ochrancom bohoslužobného povedomia, ktoré je prítomné a činné v živej pamäti jemu zvereného Božieho ľudu. Ako sensus fidelium je určovateľom v chápaní viery, v ktorú sa verí, rovnako je ním aj v ochrane viery, ktorá sa slávi. Ľud zo svojej strany má byť verný usmerneniam svojho pastiera a má sa usilovať pochopiť ich do hĺbky a realizovať ich poslanie. Na napomáhanie lepšieho chápania a slávenia bohoslužieb majú byť utvorené eparchiálne komisie odborníkov. Veľký význam v liturgickom dozrievaní Božieho ľudu má prítomnosť autentických spoločenstiev východných mníchov a mníšok, ktoré by mali predstavovať miesto, na ktorom sa vďaka daru Svätého Ducha v plnosti prežíva tajomstvo, ktoré sa denne slávi vo viere.
 
02.12.2011 - 10:47 | Euthymos | |
Re: Re: Byť gréckokatolíkom je povolanie a [Reagovať]
Chaire!
S Andreiom sme premýšľali, aká osoba sa skrýva za pseudonymom "Anastasios" na tomto fóre. Bol by som rád, keby si mi napísal e-mail na adresu: euthymos@martinkubo.sk. Prípadne môžeš pridať aj základné info o seba + miesto pôsobenia.
Zároveň som ťa chcel upozorniť, že nie vždy je prospešné reagovať na Jozefove poznámky. Je to začarovaný kruh a niekedy je ich hlavným cieľom, zdá sa, iba provokácia. Pokiaľ by tvoja reakcia neslúžila na poučenie iných čitateľov / prispievateľov, ani sa neunúvaj odpovedať. (Toť odpoveď na domnienku o absencii našej reakcie.)
 
02.12.2011 - 12:21 | Jozef |
Re: Re: Re: Byť gréckokatolíkom je povolanie a [Reagovať]
Začarovaný kruh tu vytvárate Vy. Vy sa točite stále okolo tých istých tém.

Tie témy, ktoré Vy pokladáte za dôležité, sa opakujú s určitou pravidelnosťou už od samotného vzniku gréckokatolickej cirkvi.Keď si človek prečíta napr. o Prešovskom sobore, tak tam bola silná paralela s duchom, čo Vy vnášate.

Tiež som bol Vami chvíľu "oklamaný", viď moje prispevky na www.grkat.nfo.sk pod nickom Sifosp. Ja si myslím, že celá táto webstránka aj ľudia, čo sa točia okolo, nemá so žiadnou duchovnosťou nič spoločné. Je to iba zamaskovaná pýcha, prameniaca z nejakého sklamania z minulosti. Čisto v teoretickej rovina bez praktickej aplikácie, iba balamutiaca hlavy. otvárajúc témy, do ktorých laikov vôbec nie je.
 
04.12.2011 - 16:28 | kodod
Re: Re: Re: Re: Byť gréckokatolíkom je povolanie a [Reagovať]
Som tu prvy raz a som sokovany z Jozefovych reakcii plnych obvinovania. Defensor fidei ak existuje tzv. \"krestanska spiritualita\", potom je jedno akej denominacie som a kam patrim, nie?! Potom by sme to mohli viac zovseobecnit a nazyvat akukolvek spiritualitu - \"vsespiritualitou\& quot; a tak by sme mohli ist donekonecna.........a skoncime, ze vlastne vsetko je jedno.
 
08.12.2011 - 06:03 | Jozef |
Re: Re: Re: Re: Byť gréckokatolíkom je povolanie a [Reagovať]
 
04.12.2011 - 21:17 | Jozef |
Re: Byť gréckokatolíkom je povolanie a dar [Reagovať]
Ktoré si myslel pod touto vetou?

prípadne ju hľadá v nejakých pochybných formách a prúdeniach v cirkvi či na okraji cirkvi.
 
11.12.2011 - 01:57 | martin
Re: [Reagovať]
Hoci som so záujmom čítal mnohé príspevky tu, dlhšiu dobu som sa neozval. No cítim, že už treba. Na povzbudenie. Nebudem reagovať na nezmyselné invektívy akoby vyplývajúce z potreby niektorých reagovať na všetko a na všetkých, aj keď tomu absolútne nerozumiem... Teda k podstate: Zaznelo tu niekoľko zaujímavých názorov a postrehov. Napr.: že jeden náš ozaj krásny sviatok spojený aj s nádherným obradom pomazania detí sa páči (a verím tomu, že nie pre nejakú formálnu stránku alebo pre nejaký emotívny zážitok alebo „folklór“) a že boli na ňom i rímskokatolíci. Aj keď nie je podstatné, či sa mi to páči alebo nie, ale páči sa mi to. Aj keď mi nenáleží hodnotiť či je to pekné, dobré alebo nie, podľa mňa je to pekné aj dobré. No z tejto skutočnosti si treba všimnúť niekoľko momentov. Napriek tomu, že sa napr. Tento náš sviatok i obrad páči i západniarom, zaujímavé je toto: tým, ktorým sa to páči, prišli na tento sviatok a obrad k nám. To po prvé. Teda to isté, môže a má platiť aj u nás a pre nás. Ak sa mi páči, alebo si myslím, že mi niečo chýba, čo nemáme u nás, môžem ísť k nim na daný obrad, sviatok, pobožnosť a podobne. Po 2.: Napriek tomu, že sa im to páči, treba si uvedomiť a všimnúť, že jednak nezavádzajú ani takýto sviatok ani takýto obrad u nich. No žiaľ, my takúto nepochopiteľnú a priam nelogickú i neopodstatnenú tendenciu, a žiaľ i prax, máme. ( Vyvstáva otázka, prečo ???? Načo ????? ) Po 3.: S tým podobná je i skutočnosť, že sa latiníkom – teda západným katolíkom páči napr. náš AKATIST. Je známe, že sa ho i sporadicky modlia, ako i to, že jeho hĺbku a krásu doceňoval napr. i Ján Pavol II. No napriek tomu, ho nikto u nich nezaviedol do nejakých pravidelných či odporúčaných a už vôbec nie do „povinných“ či jediných „spásonosných“ (či akých) modlitieb, napriek tomu, že má už zhruba 1300-ročnú tradíciu a opodstatnenosť. No na druhej strane sme svedkami toho ako my, gréckokatolíci, neslúžime a nemodlíme sa časy, utierne, večierne a súčasne s tým akoby smelo a s ľahkosťou zavádzame rôzne pre nás teologicky (i logicky) nesúrodé a nesúvisiace modlitby a tzv. pobožnosti (ako sú napr. ružence, krížové cesty, korunky, vystavovanie Najsvätejšej Eucharistie a podobne). Takže oni, rímskokatolíci, neurobia a nerobia nič, čo by narúšalo ich spiritualitu a teológiu (čo je v poriadku), no my to kľudne (?) urobíme a robíme.... Prečo ??? Poviem to na jednom antropologickom príklade: ak by som ja, ako rodič, nemal rád a nejedol napr. zeleninu v polievke a svoje deti by som nútil alebo presviedčal o správnosti alebo vhodnosti a opodstatnenosti jej prijímania, neverili by mi. A zároveň, ak by som im nedával takýto pokrm, a viem, že takýto pokrm je pre nás nielen tradičný, ale i vhodný, je pochopiteľné, že sa obzrú a siahnu po nejakom inom, lebo im niečo chýba... Teda: skutočne platí, že deti budú jesť to, čo vidia u mňa a čo im predložím. A keďže sa jedná sa doslova o pokrm, to isté platí i v duchovnej oblasti. Deti budú jesť to, čo im predložím. To sa dá krásne využiť, no i zneužiť. Skutočne, ak vezmeme našim veriacim bohoslužby, ktoré som už spomínal, vzniká priestor na to, aby prijali a prijímali to, čo sa im ponúkne. Hlad je hlad. A navyše, ako poslušní veriaci – či ako poslušné „ovečky“, to prijmú. Pritom však neobstojí argument, že tzv. laici sa nemajú do takých vecí čo vyjadrovať. Lebo, na jednej strane práve laici a ich ľudová (pseudo)zbožnosť neraz určujú konkrétnu spiritualitu vo farnosti, a súčasne sa argumentuje tým, že Cirkev to nie sú len kňazi či hierarchia, ale i všetci veriaci. Takže čo sa má vlastne žiť v našich farnostiach ? Toto, čo ľudia vidia u západných bratov alebo toto, čo je historicky a teologicky prapôvodne naše ???
A už len stručne: to, že je rozdiel medzi východom a západom je logické a pochopiteľné a samozrejmé. Z viacerých dôvodov. Už len to, že Boh stvoril človeka ako muža a ženu, kde je jasný rozdiel od zovňajšku (to dúfam, že vidí a vie každý...), až po ich vnútorné prežívanie a psychické reakcie a správanie. Muž a žena nikdy nebudú rovnakí, no napriek tomu sú povolaní v manželstve žiť v jednote ! Da vsi jedino budut. Sám ICXC nás nevyzval, aby sme boli rovnakí, ale aby sme žili v jednote ! Tých príkladov a predobrazov je veľmi veľa. Môžem ešte spomenúť ďalší príklad: tzv. východ a západ Slnka. Je jasné, že tieto javy majú niečo spoločné, no súčasne sú úplne odlišné. Kým pri jednom Slnko „vychádza“, pri druhom jave Slnko „zapadá“. Teda ide o 2 úplne opačné javy. A pritom majú jedno spoločné: SLNKO. Tým spoločným, tým Slnkom je pre nás ICXC. Toto majú Východ i Západ spoločné. A pritom ide a pôjde ozaj o úplne opačné javy a prejavy. Ešte jeden príklad k pochopeniu rôznosti či inakosti prežívania spirituality ako cesty k spáse a k Bohu: sám ICXC si vyvolil dvanástich !!! Každému je jasné, že to musel prežívať a vnímať rôzne. ON. Boh, to predpokladal a naznačil už vtedy, pri výbere dvanástich. Na ohlasovanie Svojho Slova a učenia si kľudne mohol vybrať jedného, napr. Ondreja, Jakuba, Jána či Petra. Hocikoho. A napokon: i „kamene“ by ohlasovali Jeho zvesť... On si však vybral rôznych dvanástich. Je teda jasné, že rôznosť v prežívaní tu bude. ON to vedel a predvídal a nám naznačil. Je len smutné, že takéto argumenty sa „musia“ predkladať gréckokatolíkom vo vzťahu ku gréckokatolíkom... Pričom pochopiteľnejšie by to bolo, ak by to bolo v rámci dialógu napr. medzi ortodoxnými a západnými katolíkmi....
 
11.12.2011 - 07:37 | Jozef |
Re: Re: [Reagovať]
Litmanova, 23. december 1990

Ivetka: "Videli sme Pannu Máriu, a povedala nám, že za krátky čas príde viditeľné znamenie. Pýtali sme sa Jej, prečo vždy odporúča modliť sa sv. ruženec. Odpovedala:
"Ja som Nepoškvrnená Čistota, ale aj Kráľovná svätého ruženca. Kto sa modlí ruženec, vyprosuje si zároveň všetky potrebné milosti."
 
12.12.2011 - 22:10 | martin
Re: [Reagovať]
„Pravý ekumenizmus nespočíva v tom, že odstránime rozdiely, ale naopak v tom, že sa ich naučíme rešpektovať a milovať.”
~JEAN VANIER~
PS: a niektorí tu majú priam hysterické záchvaty nenávisti voči východným, pričom sa sami deklarujú ako východní katolíci - ak teda gréckokatolícka cirkev na Slovensku sa ešte sama radí medzi východné katolícke cirkvi a ak tomu aspoň trošku rozumejú ...
 
13.12.2011 - 09:34 | Jozef
Re: Re: [Reagovať]
Ja si myslím, že naša gréckokatolícka cirkev je natoľko originál, že nepotrebuje preberať cudzorodé prvky od "pravoslavných" .
 
20.12.2011 - 15:09 | jsl
Chto svoje neľubiť... [Reagovať]
Chto svoje neľubiť a za čužim prjahne, tot svoje zahubiť, čuže nigda ne obsjahne!
 
23.12.2011 - 10:58 | KVP
Re: Chto svoje neľubiť... [Reagovať]
Krásne. Výstižné. Pravdivé.
 
21.12.2011 - 11:24 | martin
Prepodobný Simeon Nový Bohoslov [Reagovať]
"Ten, kto sedí za stolom a nemá chuť na predložené jedlá, zjavne nie je zdravý. Tak isto ten, kto číta, či počuje Božie Slovo a neprijíma ho s radosťou a uspokojením do svojho srdca, je chorý vo viere. Neskôr zomiera od duchovného hladu a smädu a pritom je obklopený všelijakými výbornými duchovnými jedlami. ..."
 
21.12.2011 - 13:21 | Jozef
Re: Prepodobný Simeon Nový Bohoslov [Reagovať]
Aby si od toho prílišného uvedomenia sa, že patríš do "pravoslavia" neodpadol od pravej viery.

Odporúčam Ti prečítať si knihu o bl.Teodorovi Romžovi, čo vydal Byzant. Ta Ti aj Tvojej skupinke pekne nastaví zrkadlo.

Prajem Požehnané Vianoce!
 
29.12.2011 - 18:05 | Jozef |
Re: [Reagovať]
Presne tak, treba sa pustiť do novej evanjelizácie.
 
17.01.2012 - 00:54 | andreios |
Prečo gréckokatolíci odmietajú byť východní? [Reagovať]
Často sa v tejto diskusii stretávam s podráždenými ba až neurotickými reakciami, niekedy dokonca aj značne agresívnymi voči všetkému východnému. Prečo je to tak?

Vidím dve základné príčiny príčiny odmietania východných prvkov v gréckokatolíckej cirkvi. Možno nie sú jediné, ale zdajú sa mi najvýraznejšie.

1. Zakomplexovanosť. Pocit, že rímskokatolícke je lepšie, účinnejšie. Poslúžim si obrazom od Anny, ktorý v diskusii nadhodila. Naším cieľom je získanie živej vody (por. Jn 7, 37-39). A mnohým sa zdá, že z cudzieho/susedovho kohútika tečie lepšia voda a viac = rímskokatolícke modlitby, bohoslužby atď. sú lepšie, účinnejšie, preto ich máme radšej ako svoje gréckokatolícke. Neraz sa to maskuje za vyjadrenia typu: Veď to je jedno a prečo nie…, Čo je na tom zlé? a pod. K tomu patrí ešte druhý komplex - pocit, že rímskokatolícke (modlitby, spiritualita, obrazy...) je viac katolícke ako gréckokatolícke, resp. rímskokatolícke je to skutočne katolícke, a to naše je také podozrivé či neisté. Nevieme, či voda z nášho kohútika/studne je naozaj čistá a nezávadná. Pochybujeme akoby sami o sebe.


2. Neodpustenie. Druhým výrazným dôvodom odporu voči východným prvkom medzi gréckokatolíkmi je neodpustenie pravoslávnym za príkoria v období komunistickej totality. Toto neodpustenie, ba niekedy až agresivita voči pravoslávnym nás zväzuje a zatemňuje náš duchovný zrak. Pritom si mnohí mylne východné zamieňajú s nekatolíckym či dokonca antikatolíckym – táto chybná asociácia (bez reálneho základu) takisto pretrváva z minulosti.

Je nepochybné, že gréckokatolícka cirkev veľa trpela v druhej polovici 20. storočia a je tiež nepochybné, že mnohí pravoslávni sa na tomto utrpení a nespravodlivosti podieľali. Ale Kristus nás vyzýva odpustiť, a to nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz. “Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.” (Mt 6, 15) On sám nám je najlepším príkladom. Potrebujeme odpustiť - a potrebujeme to kvôli sebe, aby sme mohli byť naozaj slobodní. Ak neodpustíme, stále budeme naviazaní na krivdu a bolesť a nebudeme schopní ísť vpred, nebudeme schopní rásť v Kristovej láske. Ak sa stále pozeráme na svoje utrpenie a na svoju minulosť, nie sme schopní počúvať Boží hlas a prijať povolanie byť východnými, ktoré je súčasťou povolania našej cirkvi (a každého jej člena).
 
19.01.2012 - 12:36 | Jozef |
Re: Prečo gréckokatolíci odmietajú byť východní? [Reagovať]
V knihe o bl. Romžovi, čo vydal Byzant, som si prečítal, že na Haliči okolo 40% kňazov odpadlo od únie z Rímom po 1946 r. Autor sa domnieval, že práve kvôli tomu, že za začali viac cítiť "východnými".
 
24.01.2012 - 10:08 | Athanasios
Teodor Romža [Reagovať]
Prečo nespomenieš, že v tej istej knihe sa spomína, že aj samotný mučeník Teodor Romža pôsobil tak východne, že mnohí ho považovali za pravoslávneho kňaza... Alebo chceš povedať, že aj on prešiel do Pravoslávnej cirkvi?
 
24.01.2012 - 10:43 | Jozef
Re: Teodor Romža [Reagovať]
Neviem si ho predstaviť takto jazdiť po farnostiach na bicykli.
 
23.01.2012 - 12:50 | defensor fidei
Re: Prečo gréckokatolíci odmietajú byť východní? [Reagovať]
Ešte som nestretol grékokatolíka,ktorý by trpel komplexom voči RKC.Skôr na niektorých diskusných reakciách vidím komplexy niektorých grékokatolíkov z toho,že ich eparcha nie je vraj východný kresťan-viď euthymos,či komplexy z toho,že vás pravoslávni neberú ako rovnocenných.
Ibaže pravoslávni vás budú brať iba vtedy,keď sa dôsledne zrieknete všetkých RKC dogiem(nestačí sa tváriť,že pre vašu duchovnosť nie sú potrebné ,treba ich úplne odmietnuť),zavrhnete akúkoľvek jurisdikciu pápeža nad vami a priznáze,že Prešovský sobor bol dobrým a škoda bolo v 68-om znovuobnoviť gréckokatolícku cirkev...
 
23.01.2012 - 20:04 | Euthymos | |
Re: Re: Prečo gréckokatolíci odmietajú byť východn [Reagovať]
Musím ťa opraviť:
1. Nie eparcha, ale metropolita. Našťastie žijem na území Bratislavskej eparchie. Nie je to dokonalé, ale o mnoho lepšie.
2. Nemám z toho komplexy, i keď ma to neteší.
3. Je mi jedno, ako nás slovenskí pravoslávni (vo všeobecnosti, nie v jednotlivostiach) berú. Tí by si mali najprv vyriešiť otázku vlastnej identity.

A ak nie je nekritické preberanie prvkov západnej ľudovej zbožnosti prejavom komplexov voči RKC, tak už skutočne neviem, v akom prípade by sa dalo hovoriť o komplexoch.
 
24.01.2012 - 10:57 | Jozef
Re: Re: Re: Prečo gréckokatolíci odmietajú byť výc [Reagovať]
Ja sa furt dobre pobavím, keď počujem nejakú "východnú" novinku.

Včera mi kamarát povedal, že u nich niektorí "východní" nešli na Vianoce na polnočnú Liturgiu, bo to není východné. A neskôr pozeral na TA3 správy a tam správa, že moskovský patriarcha slávil polnočnú liturgiu ... :)

No celé to je zábavné s tými Andreiosmi a Eutymosmi a iným iosmi...
 
24.01.2012 - 13:58 | defensor fidei
Re: Re: Re: Prečo gréckokatolíci odmietajú byť výc [Reagovať]
No tak metropolita.Ale je to jedno,pretože tvoja opovážlivosť,akou posudzuješ predstaveného- arcibiskupa,ostáva.
Mimochodom-pár krát som videl liturgie z Bratislavy,snažili ste sa tam do spevov umelo napratať gréčtinu aby ste boli už akože riadni \"gréci\",ale liturgie,na ktorých som sa zúčastnil veľakrát po Prešovskej eparchii sa mi páčili viac,vrátane archijerejských.
A čo sa týka toho preberania prvkov západnej ľudovej zbožnosti:to vôbec nie je prejavom komplexov,to je prejav historického vývinu aký bol u grékokatolíkov na Slovensku,ale o tom asi ty reálne nič nevieš,pretože si ešte na to príliš mladý,aby si to zažil,že grékokatolíci ak sa nechceli podriadiť komunistickému nátlaku a neísť proti svedomiu,radšej išli ku rímokatolíkom na omše ako ku pravoslávnym.A niet divu,že si nejaké ľudové pobožnosti odniesli.Nie však zo zakomplexovanosti.Až r.68 priniesol možnosť čiastočnej obnovy gréckokatolíckej cirkvi a 89-ty úplný.
 
24.01.2012 - 14:56 | Jozef
Re: Re: Re: Re: Prečo gréckokatolíci odmietajú byť [Reagovať]
Počkaj, Ruženec k Božiemu Milosrdenstvu sa zaviedol až po roku 1993.
 
24.01.2012 - 15:31 | defensor fidei
Re: Re: Re: Re: Re: Prečo gréckokatolíci odmietajú [Reagovať]
To je pravda,tu ide ešte o akúsi zotrvačnosť.
 
24.01.2012 - 22:16 | Euthymos | |
Prečo gréckokatolíci odmietajú byť výc [Reagovať]
To, že niečo robí predstavený, neznamená, že je to správne. Keď hoc aj arcibiskup napr. zakáže rozdávať prijímanie deťom vo farnostiach, kde je to zaužívané, napriek výslovnému stanovisku predpisov, nebudem predsa nadšene tlieskať.

Gréčtina odjakživa bola súčasťou byzantskej tradície. Takmer všetky naše liturgické texty majú svoj vzor práve v gréčtine. Je šialené vychádzať pri prekladoch liturgických textov (výlučne) z cirkevnoslovanského prekladu. Odvrátiť sa od pôvodiny znamená jednak neakceptovať základný filologický princíp (ad fontes), jednak je to nerešpektovanie vlastnej tradície. Je to ako prekladať Písma z Vulgáty. A to, že ľudové vrstvy rímskokatolíkov sa odvrátili od latinčiny, ešte neznamená, že máme zavrhnúť cirkevnoslovančinu a gréčtinu.

Latinizácia sa prejavila dávno pred prešovským soborom. Spomínané udalosti len urýchlili proces latinizácie.

Našťastie vkus ľudu (resp. jednotlivcov, nech sú akokoľvek vysoko v hierarchii) nerozhoduje o tom, čo je správne. Na to máme isté normy, ktoré sa na Slovensku systematicky ignorujú.
 
24.01.2012 - 23:16 | Euthymos | |
Re: Prečo gréckokatolíci odmietajú byť výc [Reagovať]
Aby som sa oprel o niekoho, koho snáď považujete za určitú autoritu, povedzme odborníka, uvádzam odkaz na dva články, ktoré som našiel (aj) na tejto stránke:
http://www.zoe.sk/?citaren&id=54
http://grkatba.sk/index.php?option=com_content&am p;view=article&id=39: sv-prijimanie-deti&ca tid=22:rozne&Itemid=7 5

Podobných článkov je viac, ale nepovažujem za potrebné zasypať vás nimi. A nie všetky hovoria tak jednoznačne.
Oficiálne dokumenty katolíckej cirkvi tu boli citované viackrát; nepovažujem za potrebné ich uvádzať, keďže sú aj tak sústavne ignorované.
 
25.01.2012 - 00:08 | andreios |
Cyril Vasiľ: Majme lásku a úctu... [Reagovať]
Ak sa teda od nás – gréckokatolíkov – niekedy aj výslovne žiada skutočná a plná vernosť východnej cirkevnej a liturgickej disciplíne, východnému duchu, ak sa od nás žiada, aby sme boli sebou samými a tak aby sme prispievali k rastu a plnosti celej Cirkvi, nie je to výmysel nejakej kongregácie, či nejakého kardinála, ale je to hlas Cirkvi, výzva a znamenie čias, je to naša povinnosť, za splnenie ktorej budeme zodpovední pred svetom, pred dejinami, ale predovšetkým pred Pánom a Tvorcom dejín.

...každý východný katolík, ktorý si je vedomý svojej dôstojnosti a zodpovednosti, teda my všetci, by sme mali v úplnom, slobodnom a žitom vnútornom stotožnení rovnako radostne a ochotne túžiť po uskutočňovaní všetkého toho, k čomu nás Cirkev vyzýva a čo nám ponúka, aby sme sa stále viac, či niekedy aj takmer „znovu“, stávali východnými katolíkmi v plnom význame tohto slova.
 
25.01.2012 - 08:45 | Jozef
Re: Cyril Vasiľ: Majme lásku a úctu... [Reagovať]
Ty si úplne mimo znamení dnešných čias.
 
25.01.2012 - 09:35 | Euthymos | |
Re: Re: Cyril Vasiľ: Majme lásku a úctu... [Reagovať]
Myslíš vladyku Cyrila Vasiľa? :D To sú jeho slová. Andreios ho len citoval.
 
25.01.2012 - 12:28 | Jozef
Re: Re: Re: Cyril Vasiľ: Majme lásku a úctu... [Reagovať]
To je jedno kto to napísal. A minimálne je to povytrhávané z kontextu. Čo sa preosvietenému Iosovi hodilo.

Prečítaj si úlohu biskupa v kanóne pre východné cirkvi. Už som to tu viackrát nakopíroval.

Tak si pretri okuliare a možno to pochopíš.
 
25.01.2012 - 13:08 | Peter
Re: Re: Re: Re: Cyril Vasiľ: Majme lásku a úctu... [Reagovať]
Vravi sa ze: aky popik, taky typik. Mozme tu povedat tiez ze aky biskup taky typik.

Je to smutne ale je to tak. Dvaja z troch nasich biskupov sa neorientuju velmi na Bozie milosrdenstvo ten treti ano.

Nemozes hovorit ze zaviest vych. prvky sa neda. Uz len ked porovnas ako to tu bolo ked bola len jedna gr.kat cirkev na uzemi Slovenska, ked bol hierarchom emerita Ján, a ked to porovnas s dneskom, tak mnohe sa zmenilo. Od oblecenia knazov (liturgickeho, mimoliturgickeho), sluzenia liturgii, casoslova v cerkvi, archijerejskych, nosenie brad,.....

Ten clanok je dobry, pretoze taky ako ty (Jozef su rozvracači cirkvi - ano tvrdo sa to pocuva ale je to tak.) Nemas pochopenie pre ekumenicke snahy. Rozvracias prvotnu myslienku o jednotnej cirkvi!!! A podsuvas ako hotovu vec to, co sa mnohymi rokmi podeformovalo (cez jagerskych biskupov a celu zapad. cirkev). Praveze dnesna doba si omnoho viac ako inokedy vyzaduje navrat k tomu co sme. Ako mozu pravoslavny rozmyslat o jednote z pred roku 1054, ked vidia greckokatolikov ako sa domotkali do mixera obradov, sviatkov,.....a vsetkeho mozneho z vych. a zap. cirkvi. Radsej si povedia nikdy nieco take.

Preto vladyka Cyril Vasiľ je za obnovu tychto vych. prvkov. Ak s tym ma niekto problem a chce sa modlit zapad. modlitby nech si zije v zapd. cirkvi.
 
25.01.2012 - 13:33 | Euthymos | |
Re: Re: Re: Re: Re: Cyril Vasiľ: Majme lásku a úct [Reagovať]
Ja by som len rozvinul poslednú vetu: Kto sa chce modliť západné modlitby a napriek tomu zotrvať vo východnej katolíckej cirkvi, nech sa ich modlí doma, v súkromí. I keď ani to nemusí byť vždy prospešné.

Ak si, Jožko, myslíš, že Anderios slová vladyku Cyrila vytrhol z kontextu (hoci sa jedná o celé odstavce), odkaz na článok je vyššie. Dokonca tu bol najskôr len odkaz na celý článok.
 
25.01.2012 - 13:30 | defensor fidei
Re: Prečo gréckokatolíci odmietajú byť výc [Reagovať]
Keď biskup niečo zakáže,tak máš poslúchnuť.Prijímanie malým deťom nie je dogma.Ak to biskup zakázal určite mal dôvod,ktorý ty nepoznáš a on ti ho nie je povinný vysvetľovať.On sa zodpovedá Bohu nie tebe.Ty sa však Bohu budeš zodpovedať aj za to,či si poslúchal prdstavených,ktorých ti on dal.Poslušnosť sa cení pred Bohom najviac.U teba a tebe podobných cítim,že vo vašej snahe o čistotu východného obradu sekáte hlava-nehlava,staviate sa do pozície sudcov,tvrdíte,že viete čo je pre veriacich dobré,no cesta ku odtráneniu prvkov cudzích východnej spirituality nie je určite krátka a hlavne nesmie byť zdrojom rozdelenia a neposlušnosti.
 
25.01.2012 - 13:48 | Euthymos | |
Re: Re: Prečo gréckokatolíci odmietajú byť výc [Reagovať]
Mojim biskupom je našťastie vladyka Peter. Ten krstí deti ponorením, nezakazuje svojim kňazom podávať presväté dary deťom už od krstu, neposiela po svojej eparchii všelijaké obrážteky... Ešteže sa nemusím riadiť tým, čo sa zavádza v Prešove ako norma.

Zaujímavé je, že východné prvky našej tradície, ktoré by podľa prešovského biskupa mohli vyvolať pohoršenie medzi gréckokatolíkmi, u nás vo farnosti naopak najviac priťahujú rímskokatolíkov.
 
25.01.2012 - 14:01 | Jozef
Re: Re: Re: Prečo gréckokatolíci odmietajú byť výc [Reagovať]
A ešte aj dačo iné?

Aký má reálny zmysel, ak sa všetky iniciačné sviatosti podávajú naraz? Z oblasti katechézy, či novej evanjelizácie.
U nás zo 4 krstov detí v roku 2011 chodí pravidelne do chrámu 1 dieťa. Aký dôvod budú mať tie ostávajúce 3 detí prísť znovu do chrámu?
 
25.01.2012 - 14:47 | andreios |
Re: Re: Re: Prečo gréckokatolíci odmietajú byť výc [Reagovať]
Vladyka Peter dokonca vyžaduje, aby sa eucharistia deťom podávala.

A mnohé rodiny s deťmi chodia do cerkvi práve preto, lebo ich deti môžu prijímať Kristovo telo a krv. A aj na tých deťoch vidno, že to pre nich má význam a niečo im to dáva.
 
25.01.2012 - 14:56 | Jozef |
Re: Re: Re: Re: Prečo gréckokatolíci odmietajú byť [Reagovať]
Toto není pravda, že vyžaduje. To ani nemôže vyžadovať. Ale páči sa mu to.

Len sa ja pýtam, či to aby dieťa išlo na sv. Prijímanie je motiváciou, aby rodičia prišli do chrámu.

Nemá to byť naopak, rodičia majú byť príkladom pre detí?
Lebo jedno mamička mi hovorila, že to ju motivuje, aby chodila pravidelne do chrámu.
 
26.01.2012 - 13:36 | Jozef
Re: Re: Re: Re: Prečo gréckokatolíci odmietajú byť [Reagovať]
Inak by nechodili?

To je smutné.
 
26.01.2012 - 20:05 | Euthymos | |
Re: Re: Re: Re: Prečo gréckokatolíci odmietajú byť [Reagovať]
Mám podobnú skúsenosť. U nás by niektoré mladé rodiny s deťmi odišli k rímskokatolíkom, keby náš farár nepodával presväté dary ich deťom. Takto sme (priemerným vekom) veľmi mladá, rozrastajúca sa farnosť, podobne ako Bratislava (ba čo sa týka podielu detí a dospelých, tak sme na tom ešte lepšie). Niečo podobné - len v menšej miere - vidno aj v Trenčíne. No na rozdiel od našej farnosti je tam väčší podiel starších ľudí.

Klame ten, kto hovorí, že to k ničomu nevedie, že rodičia a deti nie sú motivovaní, aby chodili do chrámu, že chýba katechéza. Rodičia, ktorí takmer až inštinktívne vycítia, že presväté dary sú pre ich deti prospešnou potravou, vychovávajú svoje deti vo viere. A keď spozorujú, že ich deti začínajú rozoznávať medzi dobrom a zlom, spravidla prídu sami za kňazom, aby ich pripravil na prvú spoveď. Od tej doby je podávanie presvätých darov dieťaťu dočasne prerušené kvôli katechéze.
V koľkých prípadoch ani rímskokatolícky model nezabráni, aby sa mladí vytrácali z kostolov (cerkví)? Ak rodičia zanedbávajú výchovu v duchovných veciach, zväčša nepomôže ani vyučovanie náboženstva, ani príprava na prvé sväté prijímanie či birmovku. Okrem toho sa majú rodičia so svojimi deťmi zúčastňovať svätých božských liturgií, ktorých časť - liturgia katechumenov - má výrazne katechetický charakter a od veku, kedy chodí dieťa na spoveď, malo by mať duchovné vedenie vo svojom "spovedníkovi".

Robiť si nejaké štatistiky je vyslovene nezmysel. U nás chodia do cerkvi aj rodičia s deťmi, ktoré neboli krstené v našej cerkvi. A z tých, čo boli krstené u nás, chodí pravidelne 100%. Ide totiž o vzťah rodičov k Bohu a nie o nejaké vyučovanie či katechézu. A v neposlednom rade ide aj o postoj kňaza; ak je to vo svojom srdci západný kresťan, ktorý naoko slávi naše liturgie (pritom môže mať dobré úmysly), čo výnimočné môže ponúknuť veriacim, okrem dlhých bohoslužieb? Potom sa nedivme, že veriaci odchádzajú inam. To najcennejšie, čo môžeme veriacim ponúknuť, je starobylý obrad, úctyhodná tradícia dedená po generáciách, ktorá sa neohne pri každom vánku; ďalej sú to symboly, úkony, gestá a spev, ktoré ich presahujú. Niekto sa tu vkuse snaží zvrtnúť tému na "novú evanjelizáciu". Naša (gréckokatolícka) cirkev nemôže dnešnej západnej civilizácii poznačenej stratou tradičných hodnôt a prílišným zameraním sa na materiálnu stránku života ponúknuť nič lepšie, ako návrat a väčšie primknutie sa k starobylej tradícii našich východných svätých otcov.
 
26.01.2012 - 20:34 | Jozef
Re: Re: Re: Re: Re: Prečo gréckokatolíci odmietajú [Reagovať]
Tak to je super, ak 100% pokrstených chodí aj pravidelne do chrámu.

To je asi na zápis do Guinessovej knihy rekordov.
 
26.01.2012 - 13:39 | Jozef
Re: Re: Re: Prečo gréckokatolíci odmietajú byť výc [Reagovať]
Ja vidím vo vladykovi Petrovi v prvom rade veľkú nádej pre novú evanjelizáciu Slovenska.
 
25.01.2012 - 13:51 | Jozef
Re: Re: Prečo gréckokatolíci odmietajú byť výc [Reagovať]
Ja si osobne myslím, že práve to, čo vladyka Ján odporúča, drží ešte gréckokatolíkov v našej cirkvi. Litmanova, Ľutina, sv. ruženec, Ruženec Božieho milosrdenstva, Centra pre rodinu, rómov, atď. Možno to nie je optimálne, ale je to reálny a viditeľný akt novej evanjelizácie. Nie len taľafatkovanie po internete, diskutovanie o tom, čo sa laikov netýka. Nie je to ani euforicky "rast" vo viere, ktorý vyprcháva postupne.
Treba reálne vykročiť, do reálnej potreby znamení čias - novej evanjelizácie. Aby tu ešte dlho bol možný normálny život.

Tých východných iosov sa dá spočítať na prstoch dvoch rúk.
 
10.02.2012 - 16:45 | andreios |
Re: Re: Prečo gréckokatolíci odmietajú byť východn [Reagovať]
Ja som takých gréckokatolíkov stretol veľmi veľa, žiaľ. A stále stretávam.

Prečo toľko gréckokatolíkov nechodí do svojho chrámu, ale do rímskokatolíckych kostolov? Pekne to vidno na tých, ktorí sa prisťahujú napríklad do Bratislavy, Nitry či Trnavy. Prídu do iného mesta - a hoci vedia, že tam cerkev je - nechodia tam, ba mnohí sa tam ani nezájdu pozrieť. Mám na mysli takých aj skutočne horlivých, ktorí sú zapálení kresťanmi (a nehľadajú len spôsob, ako mať čo najrýchlejšie a najjednoduchšie od Pána Boha pokoj), ktorí chodia pravidelne do rímskokatolíckych kostolov, ba neraz tam vedú aj stretká, zbory a pod. Ak to nie je komplex, tak čo ich vedie potom k tomu, že nechodia do vlastného chrámu? (Opakujem, nemyslím na tých pohodlných, ale na horlivých.)
 
10.02.2012 - 17:35 | andreios |
Re: Re: Re: Prečo gréckokatolíci odmietajú byť výc [Reagovať]
Ak sa niekto (a myslím si, že bezdôvodne) hanbí za svoju cirkev, resp. za to, čo je, kam patrí, vari to nie je komplex?
 
15.02.2012 - 14:54 | Jozef |
Re: Re: Re: Prečo gréckokatolíci odmietajú byť výc [Reagovať]
Andrej, dokonca deti našich kňazov, ktoré študujú na západe, nenavštevujú naše chrámy. A to je už na vážne zamyslenie.

Ja si myslím, že katechetická práca s našimi študentmi na univerzitách je na veľmi slabej úrovni.

Ja som minulý rok odoberal 5ks Slova navyše (platil som to zo svojho), chcel som ich venovať našim študentom na rímskokatolickej univerzite v RK. No hádaj koľko sa ich dostalo tým študentom. Som sa nakoniec s ními tu musel obšívať a rozdávať kadekomu, až pokým som neznížil odber pre tento rok.

Aj som písal do Slova, nech na všetky UPC posielajú nejaké kusy zadarmo a ak nato nemajú, nech to financujú z nejakých biskupských fondov alebo nech urobia zbierku. Žiadna odozva. Veď v našej Cirkvi je taký trend, že ak nemáš Slovo a Misionár predplatené, tak sa k nemu reálne ani nedostaneš.

Taktiež som navrhoval, aby v každom vydaní Slova bola pevne na pevnom mieste tabuľka, kde je zoznam farnosti bratislavskej eparchie s kontaktmi na farárov a časy a miesta nedeľných Liturgii. A máš to tam?

To není o tom, či sme formovaní tak, ako si Ty predstavuješ, že aký má byť gréckokatolík.

Ja som zažil, keď som v Stropkove mal svoje 1. sv. prijímanie v roku 1987, za otca Jozefa Cverčka - redemptoristu to, že nielen gréckokatolíci, ale aj rímsokatolíci začali vo väčšom prichádzať do nášho chrámu. Minimálne 1/5 prvoprímajúcich boli rímokatolíci. Otec Jozef hneď nato robil pre nich aj prípravu na myropomazanie u neho na fare. A času mal určite menej ako kňazi a rehoľnici dnes. Nech toto autority skúmajú a na základe toho rozhodujú, čo je dobré pre im zverený ľud.

Ale čo raz viac začínam poznávať, že je to na Tebe na mne, na iných laikov. A hierarchiu nechať na vysluhovanie sviatosti. Iba nato, čo Ty ako laik, ľuďom nemôžeš dať.

Andrej, dohodni sa s ľuďmi zo spoločenstva, prenajmite alebo kúpte si priestor vhodný aj na Liturgiu. Kúpte si liturgické predmety, nejaké stoly stoličky, skladajte sa na réžiu. A pozývajte si kňazov, nech Vám tam pravidelne slúžia Liturgie, pobožnosti, vysluhujú sviatosti. A žite si svojim životom.

Lebo ak to asi tak priblížne nebude, ale čím ďalej menej početné spoločenstvá.

A to čo ja zdôrazňujem, že katolícka Cirkev stále loví vo vylovených rybníkoch. Čiže nechodí aktívne von evanjelizovať, a to už za chvíľu podľa mňa ani nebude možné
 
15.02.2012 - 14:57 | Jozef
Oprava [Reagovať]
Lebo ak to asi tak priblížne nebude, budú čím ďalej menej početné spoločenstvá.

namiesto

Lebo ak to asi tak priblížne nebude, ale čím ďalej menej početné spoločenstvá.
 
26.01.2012 - 17:34 | martin
Re: niečo k dedičstvu otcov [Reagovať]
"Objavte skrytý poklad v zdedenom bohatstve vašich kresťanských predkov. Nestraťte pamäť, pretože človek bez pamäti je človekom bez budúcnosti!"
 
29.01.2012 - 15:15 | Jozef |
Re: Re: niečo k dedičstvu otcov [Reagovať]
Hej, ale to nemusí byť to isté, čo si predstavuje elitársky klub rytierov sv. Lazára.
 
19.07.2012 - 10:45 | Jozef |
Re: Re: niečo k dedičstvu otcov [Reagovať]
Martin, hlavne, aby to Tvoje vnímanie dedičstva, nespôsobilo stratu jednoty so sv. Otcom.
---
Modlíme sa prosím za všetkých gréckokatolíkov, ktorí svojim zápalom o obrad, majú naštrbenú jednotu so sv. Otcom. Prosíme Ťa vyslíš nás Pane!
 

Copyright © 2006-2010 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok |

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2010 zoε