www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?katechezy&id=381
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Liturgia > Liturgické katechézy

Dnes je: 13. december 2019     Meniny oslavuje: Lucia

Zoεpédia - náhodný výber: Dcéry Panny Márie Po..., Šaddaj, Bula.     pohľadnice

27.02.2007 | ThDr. Miroslav Iľko, PhD. | Čítanosť(15979)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Moja modlitba nech sa vznáša

Moja modlitba nech sa vznáša
 

O službe vopred posvätených darov

Charakteristickou bohoslužbou pôstneho obdobia je Služba vopred posvätených darov. Ako už naznačuje samotné pomenovanie služby, tá sa odlišuje od Liturgie svätého Jána Zlatoústeho a Liturgie svätého Bazila Veľkého tým, že sa na nej podávajú sväté dary premenené predtým. Na tejto službe nie je proskomídia ani samotné premenenie.

 

Túžba po Eucharistii

Pre Východ bolo typické neslávenie Eucharistie v dňoch Veľkého pôstu, okrem sobôt a nedieľ, ktoré nemajú v liturgii pôstny charakter. Táto prax liturgického slávenia v pôstnom období na jednej strane, ako aj túžba veriacich pristupovať aj po tieto dni k eucharistickému prijímaniu na strane druhej, podnietili vývoj osobitnej bohoslužby, pri ktorej môžu veriaci pristúpiť na sväté prijímanie. Dnes je totiž tendencia pristupovať k svätému prijímaniu zriedkavo a sporadicky. Ale v prvých storočiach života Cirkvi veriaci pristupovali k svätému prijímaniu na každej liturgii, čo je aj cieľom samotného liturgického zhromaždenia. Iba tí, ktorí upadli do ťažkého hriechu, boli odlúčení na určitý čas od prijímania najsvätejšej Eucharistie.

 

Celodenný pôst a Eucharistia

Veriaci kresťania pristupovali na sväté prijímanie, okrem soboty a nedele, aspoň dvakrát v priebehu týždňa, predovšetkým v stredu a v piatok, čo pripomína aj Bazil Veľký (v stredu a piatok si pripomína východná cirkev pamiatku svätého Kríža, preto tieto dni majú aj cez cirkevný rok kajúci charakter). Riešenie už existovalo, nebol preto žiadny problém, aby veriaci kresťania prijímali z vopred posvätených darov. Tieto dni boli dňami pôstu. Pôst však v tom čase znamenal úplné zrieknutie sa jedla počas celého dňa, a to až do západu slnka. Sväté prijímanie malo ukončiť celodenný pôst. Z tohto dôvodu sa prijímanie vopred posvätených darov konalo pri večernej bohoslužbe – večierni.

Spojenie tejto bohoslužby s večierňou nie je náhodné a má súvis s pôstnou disciplínou, ako aj s eucharistickým pôstom. Na východe sa aj dnes praktizuje viachodinový eucharistický pôst. Preto sa podávanie svätého prijímania prenieslo až na večernú bohoslužbu. Celodenný pôst bol skutočne veľkým skutkom kajúcnosti a kvalitnou prípravou na prijatie Eucharistie.

 

Prvé svedectvá

Táto večerná bohoslužba dostala pomenovanie po svätom Gregorovi Veľkom, rímskom pápežovi, ktorý poznal pomery na východe a túto liturgiu zaradil aj do bohoslužobných kníh západu. Keďže nie je jej autorom, presnejšie je pomenovanie Liturgia vopred posvätených darov.

Prvé svedectvo o bohoslužbe s názvom Služba vopred posvätených darov pochádza zo začiatku 7. storočia. Nachádza sa v Paschálnej kronike a znie takto: „V čase Sergeja, konštantinopolského patriarchu, v prvom týždni pôstu roku 615 začali spievať po druhom verši zo žalmu 140 - Moja modlitba... - teda v čase prenášania vopred posvätených darov z darochraniteľnice na svätý prestol, a potom keď presbyter povedal: - Z daru Krista tvojho -, ľud začal spievať hymnus: - Teraz sily nebeské...“

Ďalším svedectvom o existencii tejto bohoslužby je spis z konca 8. a začiatku 9. storočia, ktorý sa nazýva Barberiniho euchologion.

 

Charakter bohoslužby

Služba vopred posvätených darov je teda večernou bohoslužbou, t. j. večierňou, na ktorej sa nám predkladá Pánova večera s prijímaním Kristovho tela, prípravné modlitby a vzdávanie vďaky. Vznik tejto bohoslužby v rámci Veľkého pôstu určil, podľa slov Teodora Studitu, jej veľmi trúchlivý a smútočný charakter.

 

Časti služby

Služba vopred posvätených darov sa začína zvolaním Požehnané kráľovstvo...Kňaz sa modlí večerné modlitby pred cárskymi dverami.

Po veľkej ekténii sa spieva 18 kaftizma, rozdelená na tri antifóny. Jednotlivé antifóny sú navzájom oddelené malými ekténiami. Dlhé čítanie žalmov má upokojiť veriaceho a pomôcť duchovne sa skoncentrovať na predkladané tajomstvo.

Počas kaftizmy alebo počas stichýr (od siedmej) sa premenený chlieb (po okiadzaní oltára a veľkej poklone) prenáša na žertveník. Tu kňaz pripraví dary, naleje vodu a víno do čaše, všetko prikryje a okiadza.

Po speve stichýr, na Sláva i teraz, sa koná vchod s kadidlom. V dňoch, keď sa číta evanjelium, nesie sa počas vchodu aj Evanjeliár.

Po hymne Svetlo tiché nasleduje čítanie zo Starého zákona. Číta sa z Knihy Genezis o pôvode človeka, jeho páde, ale aj história stretávania sa človeka s Bohom.

Po druhom prokimene je požehnanie so sviečkou i kadidlom, pričom ľud robí veľkú poklonu. Svieca je odpradávna symbolom Ježiša Krista. Všetci v chráme sa skláňajú až po zem pred Svetlom sveta na znak pokory a úcty.

Nasleduje druhé čítanie, z Knihy prísloví, hlavne kvôli poúčaniu katechumenov.Po tejto časti sa spieva Moja modlitba s veršami, pričom kňaz ide postupne okolo oltára. Kým spieva kňaz, všetci v chráme kľačia na kolenách, keď spieva ľud, kľačia všetci, čo sa nachádzajú vo svätyni. Modlitba na kolenách zvýrazňuje naliehavosť modlitby a najmä jej prosebný charakter.

Po skončení tohto spevu robia všetci v chráme tri veľké poklony. Veľké poklony sú prejavom kajúcnosti pred Bohom, ale zároveň sú aj prosbou o očistenie ľudských sŕdc, ktoré treba pripraviť na príchod Krista Kráľa.

Ďalšiu časť tvoria jednotlivé ekténie, modlitby veriacich a prenesenie darov na oltár. Je to najslávnostnejší okamih tejto bohoslužby – prichádza Kráľ slávy – Ježiš Kristus. Koná sa slávnostný vchod pripomínajúci kráľovský sprievod.

Po dokončení vchodu nasledujú tri veľké poklony.

Potom sa všetci modlia ekténiu pred modlitbou Otče náš a ostatné časti ako na Liturgii sv. Jána Zlatoústeho. Výnimkou je zvláštnosť pri pozdvihovaní. Kňaz sa Baránka dotýka pod vozduchom, potom odkladá vozduch a hviezdu a láme Baránka. Pri vkladaní do čaše nič nehovorí.

Po výzve Pristúpte! pristupujú veriaci k svätému prijímaniu. Toto je vlastne cieľom bohoslužby – rozdávanie Kristovho tela veriacim. Radosť z toho vyjadrujú záverečné ďakovné modlitby a spevy, ktoré sú osobitné pre Službu vopred posvätených darov.

Celá táto služba je vzorom veľkej úcty k Eucharistii. Nesie sa v duchu poníženosti a vďačnosti za Božie milosrdenstvo a za dary jeho lásky, čím vhodne rezonuje s nosnými myšlienkami celého pôstneho obdobia.

Autor: ThDr. Miroslav Iľko, PhD. - všetky katechézy od tohto autora (2)

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε