www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?katechezy&id=39
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Liturgia > Liturgické katechézy

Dnes je: 18. október 2019     Meniny oslavuje: Lukáš

Zoεpédia - náhodný výber: Iniciácia – znaky a ..., Sviatok nášho najsla..., Slávnostná poklona p....     pohľadnice

01.08.1994 | o. Jozafát, OSBM | Čítanosť(11203)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Uspenie Presvätej Bohorodičky

Uspenie Presvätej Bohorodičky

Sviatok Uspenia je najväčším mariánskym sviatkom v Cirkvi. Byzantská cirkev slávi tento sviatok 15. augusta, ale tento sviatok sa prežíva počas celého tohto mesiaca, ktorý sa preto volá i mesiacom mariánskym.

Sviatok má jeden deň predsviatku i pôst, ktorý trvá od začiatku mesiaca až do samotného posviatku teda až do 23. augusta.

Prvé zmienky o slávení sviatku Uspenia máme zo 6. storočia. Nejaké náznaky (na slávenie sviatku) máme o ňom v hymnuse zloženom Jakubom zo Sarug (+523) a v životopise sv. Teodora z Jeruzalema (+529), tiež v kázni Theoteknosa z Lívie spred roku 600. Cisár Maurícios (582-602) svojím dekrétom prikázal sláviť Uspenie vo všetkých chrámoch byzantského cisárstva. V rovnakom čase v Palestíne tento sviatok sa nevolal Uspenie (Zosnutie), ale Nanebovzatie. Týmto pomenovaním sviatku v Palestíne sa zdôrazňoval fakt, že Bohorodička bola vzatá do neba so vzkrieseným telom. V 7. storočí je sviatok zavedený i v samotnom meste v Ríme (pápežom Sergejom), odkiaľ sa rozšíril do celého sveta. I na západe tento sviatok prevzal meno „Nanebovzatie“, zatiaľ čo všade na východe zostalo pomenovanie: „Uspenie“ (Zosnutie).

Najväčšími hymnogrami, ktorí napísali bohoslužby na daný sviatok, sú sv. German z Konštantínopola (+733), sv. Andrej z Kréty (+ ok. 733) a najmä sv. Ján Damascénsky (+749).

Od 10. storočia kazatelia majú v obľube poukazovať na to, že tento mariánsky sviatok uzatvára liturgický rok, zatiaľ čo iný sviatok – Narodenie Presvätej Bohorodičky (8. september) ho začína. Takto sa celý liturgický rok nesie v znamení Bohorodičky.

Sväté písmo nám nič nehovorí o tom, ako sa ukončil pozemský život Bohorodičky. Bohoslužby sa opierajú o apokryfy, ktoré sú svedkami starodávnej viery a spôsobu myslenia prvých kresťanov. Podľa týchto apokryfov Mária posledné dni života prežila v Jeruzaleme.Archanjel Gabriel jej oznámil, že sa priblížil deň, keď musí opustiť túto zem. Pri jej smrteľnom lôžku sa zhromaždili všetci apoštoli.

Pochovali ju v Getsemanskej záhrade. Predtým však, ako opustili Jeruzalem, apoštoli zistili, že hrob je prázdny. Z toho pochopili, že Mária bola vzkriesená svojím Synom a bola prenesená do neba (nanebovzatá), aby tam žila večne s ním.

Bohoslužby sústreďujú sa na fakt, že Kristus tým, že berie so sebou aj svoju Matku na nebesia, opäť potvrdzuje svoje víťazstvo nad nepriateľom (diablom). Bohorodička, vďaka Ježišovi Kristovi uskutočňuje už to, na čo sme boli povolaní i my – na konci vekov. Bohorodička sa stáva naším mimoriadnym orodovníkom v nebi.

Po sv. liturgii v deň Uspenia existuje starodávny obyčaj posväcovania kvetov a liečivých bylín. Tradícia sa zakladá pravdepodobne na tom, že keď Prečistá Bohorodička bola vzatá na nebo, jej hrob bol naplnený nebeskou vôňou a kvetmi (sv. German, I. Homília na Uspenie). Liečivé byliny sú však posväcované i na pamiatku mnohopočetných uzdravení a iných milostí, ktoré obdržali pútnici k Máriinmu hrobu prostredníctvom jej orodovania (sv. Ján Damascénsky, I. Homília na Uspenie, 13).

Na Východe sa tento sviatok slávil vždy s veľkou úctou a radosťou. Išlo vždy o sviatok veľkého rozmeru. V histórii našich eparchii (Prešovskej i Mukačevskej) sme našli zmienku, že v určitom čase – aspoň v štyridsiatich rokoch 18. storočia, bolo slávenie Uspenia na našich územiach zakázané. Vieme s určitosťou, že hoci sviatkovanie Uspenia bolo zakazované, naši veriaci naďalej sviatok slávili.

Ide o údaj, ktorý sme našli v denníku protoigumena baziliánov v bývalom Uhorsku, jeromnícha Gedeona Pazina, rodáka zo Stropkova, ktorý bol igumenom monastiera na Černečej hore pri Mukačeve: 27. augusta (podľa juliánskeho štýlu) roku 1749 v mukačevskom monastieri prvýkrát otvorene slávili sviatok Uspenia Presvätej Bohorodičky, zatiaľ „čo to otvorene robia v Krásnobrodskom monastieri už od roku 1741  a v malom Bereznom od roku 1734“. Teda pred týmito rokmi niekto v Mukačevskej eparchii (vtedy ešte územie Prešovskej eparchie bolo súčasťou Mukačevskej, osamostatnilo sa až v roku 1818) zakazoval slávenie sviatku Uspenia. O koho išlo? Šľachtica? Nevieme to s určitosťou. Možno išlo o to, aby zemepán nestrácal pracovnú silu poddaných na svojich majetkoch, preto zakazoval tento sviatok. Preto slávenie Uspenia bolo dovolené v rôznych baziliánskych monastieroch v tak odlišných rokoch: 1734, 1741 a 1749. Ľud našich eparchii však mal pravdu – ukázala to budúcnosť.

Roku 1946 pápež Pius XII. sa poradil so všetkými sídelnými biskupmi sveta. Išlo o 1191 biskupov. Iba šiesti z nich prejavili neistotu nad faktom, či bude správne vyhlásiť dogmu o Nanebovzatí Bohorodičky. A iba šestnásti z nich boli jasne proti. Všetci ostatní podporili pápeža v jeho úmysle vyhlásiť dogmu o Nanebovzatí.

A skutočne 1. novembra 1950 pápež Pius XII. vyhlásil dogmu viery o Nanebovzatí v tomto znení: „Nepoškvrnená Matka Božia, vždy Panna Mária, ukončiac beh svojho pozemského života, bola vzatá do nebeskej slávy s dušou i telom“ (Konštitúcia „Munificentissimus“).

Zdroj: Slovo 15/1994
Autor: o. Jozafát, OSBM - všetky katechézy od tohto autora (2)

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε