www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?katechezy&id=47
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Liturgia > Liturgické katechézy

Dnes je: 18. október 2019     Meniny oslavuje: Lukáš

Zoεpédia - náhodný výber: Kathizma, Hypostáza, Bohoslužobné rúcha.     pohľadnice

01.02.1996 | Prof. ICDr. Cyril Vasiľ, SJ | Čítanosť(9862)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Alexander Duchnovič a jeho liturgický katechizmus

Alexander Duchnovič a jeho liturgický katechizmus

Svätý Otec Ján Pavol II. nám pri svojej júlovej návšteve Prešova osobitne pripomenul bohaté duchovné dedičstvo našej gréckokatolíckej cirkvi v oblasti práva, liturgie, teológie a duchovnosti a kládol nám všetkým na srdce, aby sme zostali verní týmto Božím darom, ktorými nás jeho Prozreteľnosť zahrnula. V súlade s tým je aj jeho výzva mladým: Znovu objavte svoje korene!

Čo sa týka liturgického dedičstva našej cirkvi, hodno spomenúť monumentálne dielo Tolkovanija svjaščennyja Luturgiji – Vysvetlenie svätej Liturgie – ktorého autorom bol protoigumen bazilánov a prvý historik našej cirkvi Joannikij Bazilovič (1742 – 1821), rodák z Hlivíšť, okr. Michalovce.

Spomínaný rukopis na 780 foliantových stránkach sa stal vzácnym prameňom teologicko – liturgických štúdií aj všetkých ďalších autorov v našej cirkvi, akými boli Anton Čopej, Želtvaj, či Mikuláš Russnák. Toto dielo však zostalo v rukopise. Zaiste publikovanie tohto rukopisu by bolo aj dnes potrebným prínosom pre obohatenie nášho poznania sv. liturgie a vzácnym dokladom o miestnej liturgickej a teologickej tradície.

A väčšiu pozornosť si zaslúži aj podobné dielo pedagogicko – liturgického charakteru, ktoré vzniklo v našej cirkvi, a ktorého autorom je jeden z najznámejších kňazov našej eparchie a národno – kultúry dejateľ Alexander Duchnovič (1803 – 0865), ktorého 130. výročie smrti sme si pripomenuli v minulom roku.

Roku 1851 udelil biskup Jozef Gaganec povolenie vytlačiť Duchnovičovu prácu Liturgičeskij Katechizis, ili objasnenia sv. Liturgii i nekotorych cerkovnych obrjadov. Dielo vyšlo tlkačou roku 1854 v Ľvove, v tlačiarni stavropegijského inštitútu, ktorý publikoval aj iné knihy pre potreby prešovskej eparchie a kde Alexander Duchnovič už rok predtým vydal svoju Sokraščennuju gramatiku pismennaho russkaho jazyka.

Samotné dielo má 174 tlačených strán formátu 21,5x12,5 cm a skladá sa z dvoch častí:

Prvá časť, ktorá má názov O cerkvi, o veščach cerkovnych i o liturgii – O cerkvi, o zariadení cerkvi a o liturgii – sa skladá z ôsmich kapitol a dodatku. Kapitoly 1-6 pojednávajú o materiálnom vzhľade chrámu a jeho zariadeniach v nasledujúcom poradí: o cerkvi (1), o svätom prestole (2), o ikonostase, solei, ambone a svietnikoch (3), o posvätných nádobách a veciach potrebných k bohoslužbe (4), o svätých daroch, teda o chlebe a víne (5), o posvätných rúchach (6).

Siedma kapitola je venovaná proskomídii. Najdôležitejšia a najdlhšia je 57 stránková ôsma kapitola, kapitol, ktorá hovorí o svätej liturgii. Ide o eucharistickú Liturgiu sv. Jána Zlatoústeho. K tejto kapitole sú ako dodatok uvedené aj niektoré základné informácie o Liturgii sv. Bazila Veľkého a Liturgii vopred posvätených darov.

Druhá časť má názov O rozličných, najčastejšie slúžených obradoch a bohoslužbách a má takisto osem kapitol, prejednávajúcich nasledovné témy: o utierni (1), o večerni (2), o litiji a celonočnom bdení (3), o pôste (4), o zádušných sobotách (5), o krste detí (6), o svätení vody (7). 8 kapitola, ktorá sa zaoberá požehnaniami, má tiež osem  paragrafov, ktoré vysvetľujú požehnanie nového domu, požehnanie prvotín z plodov prinesených do chrámu, požehnanie siatin a poľa, baránka a veľkonočných jedál, viniča, bahniatok, liečivých rastlín a sviec.

Celé dielko má pedagogický charakter a je vlastne akousi základnou učebnicou, ktorá je zostavená formou jednoduchých otázok a odpovedí. V odpovediach autor zvyčajne najprv opisuje priebeh toho či onoho obradu alebo úkonu, potom vysvetľuje jeho teologický zmysel, pričom spravidla cituje výroky východných cirkevných otcov a nakoniec podáva aj jeho alegorický význam,  respektíve jeho duchovno – mystický  rozmer. Celé dielo sa vyznačuje presnou formuláciou a jasným didaktickým štýlom, ktorý sa zameriava na podstatu. V prípadoch, že pri vysluhovaní niektorých obradov sa prax prešovskej eparchie odlišovala od všeobecnej normy byzantskej cirkvi, autor upozorňuje na túto odchýlku a udáva jej dôvody. Tak je tomu napríklad pri používaní jednej prosfory pri liturgii namiesto predpísaných piatich alebo pri obrade požehnania sviec, ktorý bol prevzatý od latinskej cirkvi.

Zaujímavá je napríklad Duchnovičova stať o používaní tzv. teploty, teda úkonu vliatia malého množstva teplej vody do čaše pred prijímaním. V niektorých oblastiach východnej katolíckej cirkvi byzantského obradu sa totiž už dávnejšie upustilo – pod vplyvom Západu – od jej používania. V jeho Liturgickom katechizme však čítame: „Po slovách ispolnenije sviataho Ducha sa do čaše vlieva teplá voda a to preto, lebo teplota je obrazom Svätého Ducha cez ňu Svätý Duch sa naznačuje v Eucharistii. po posvätení čestných darov sa ale vlieva   teplá voda aj pre iné príčiny, ktoré uvádza sv. German nasledujúco: Tak ako zo živého božského boku vyšla voda a krv naplnená teplom, tak aj teplá voda, ktorú vlievame pred prijímaním, naplní dokonalý obrad či vid toho tajomstva, pretože prijímajúc z okraja čaše, akoby sme sa napájali zo samého životodárneho boku. Krv, ktorá vyteká z nedávno obetovanej obety, je teplá a pariaca sa, akoby ešte dýchajúca životom, a obeta vyliatím krvi spolu vypúšťa duch i život. Takisto aj Kristus vylial svoju krv, ktorú pijeme ešte kypiacu, čím sa na nás vylieva všetok jeho duch a život nekonečný. U nás vo všeobecnosti, teda v jednotlivých chrámoch, sa nepoužíva teplota, zatiaľ čo pri archijerejských, teda biskupom slúženej liturgii sa pravidelne používa.“ Aj táto Duchnovičova poznámka je ukážkou toho, že to boli práve prešovskí biskupi, ktorí boli vernými nositeľmi pôvodnej liturgickej tradície, a to aj v tých detailoch, ktoré niektorí ich súčasníci už nepovažovali za podstatné.

Duchnovičovo dielo je pre nás svedectvom o autentickej miestnej tradícií. Ak by sme tu však hľadali akési potvrdenie nároku na miestne zvláštnosti, či zjednodušenia v liturgickej oblasti, výsledkom je presný opak. Pri pozornejšom skúmaní totiž zisťujeme, že v Duchnovičových časoch bolo vlastne pre našu miestu, prešovskú tradíciu charakteristické práve úzkostlivé pridržiavanie sa všeobecných liturgických noriem byzantskej cirkvi, bez rozličných krátení a latinizácie, ktoré sa už v minulom storočí prejavovali v iných eparchiách. Tieto všeobecné normy boli neskôr, už v našom storočí, aj oficiálne potvrdené Kongregáciou pre Východné cirkví v liturgických predpisoch, ktoré táto vydala. Tieto sú záväzné aj pre našu cirkev a na ich dodržiavanie a rešpektovanie by sa u nás rozhodne mal položiť tým väčší dôraz pri akomkoľvek pokuse o preklad liturgických kníh či pri pokuse o eventuálne úpravy a zmeny v liturgickej oblasti.

Ostáva nám len dúfať, že aj na prelome druhého a tretieho tisícročia sa medzi kňazmi prešovskej eparchie nájdu hodní nasledovníci prešovského kanonika, ktorí, podnecovaní a vedení miestnou hierarchiou, sa s rovnakou starostlivosťou a horlivosťou, pedagogickou rozvahou a pastierskym zápalom budú venovať rozvíjaniu a zachovávaniu nášho duchovného a liturgického dedičstva. Zaväzuje nás k tomu minulosť, cenné dedičstvo otcov i nedávno osobitá výzva Svätého Otca počas jeho návštevy v Prešove.

Zdroj: Slovo 02/1996
Autor: Prof. ICDr. Cyril Vasiľ, SJ - všetky katechézy od tohto autora (3)

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε