www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?katechezy&id=5
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Liturgia > Liturgické katechézy

Dnes je: 15. október 2019     Meniny oslavuje: Terézia

Zoεpédia - náhodný výber: Proskomídia - modlit..., Liturgické gestá - b..., Alexandrijská škola.     pohľadnice

01.12.1999 | Mgr. Stanislav Gábor | Čítanosť(11126)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Historický liturgikon

Historický liturgikon

Priekopníkom na poli tlače liturgických kníh bol Kyjevský metropolita Peter Mohyla. Tohto roku (1999) uplynulo práve 360 rokov, čo vyšiel jeho známy Liturgikon (Služebnik). Táto 890-stránková knika, vydaná Petrom Mohylom v Pečerskom monastieri r. 1639 v cirkevno-slovansko m jazyku, obsahuje liturgie Sv. Jána Zlatoústeho, Sv. Bazila a Vopred posvätených darov spolu s ďalšími početnými službami.

 Historický kontext

Prvé staroslovienske tlačené liturgikony sa objavili na zač. 16. storočia, vydané v Benátkach. V Kyjevskej metropole sa tiež začalo s prípravou slovanského vydania, ktoré uzrelo svetlo sveta koncom 16. a v prvých rokoch 17. storočia. Postupne sa rozvinula plodná edičná činnosť – tlačili sa typikony, liturgikony, cirkevné knihy – vo Viľne, Kyjeve, Ľvove, Počajeve... Tieto vydania zo 17. a neskôr 18. stor. neboli jednotné, často bez dovolenia, tlačené pre zisk. Na takých a podobných vydavateľov si sťažoval kyjevský metropolita Peter Mohyla a nazýval ich nedoukmi.

 Počiatky tlače – Ján Gutenberg

Pripomeňme si tu, že už r. 1438 nemecký kovolejár Johannes Gutenberg vynašiel kníhtlač. Pravdaže aj dovtedy existovali knihy, ktoré sa ale museli opisovať. To sa robilo predovšetkým v kláštoroch, ktoré boli odjakživa popri náboženskom aj kultúrnymi a osvetovými centrami. Nie náhodou bola Biblia prvou tlačenou knihou v Európe (1452-1455). Vďaka kníhtlači sa stali knihy dostupné cenovo a zároveň sa vedomosti a poznatky tej ktorej doby spoľahlivo uchovávali. Dnes si už život bez tlačiarní, novín, či kníh nevieme ani predstaviť. Teraz sa ale vráťme k liturgickým knihám.

 Pohnútky Petra Mohylu

Keďže slovanské vydania liturgikonov sa navzájom odlišovali a neboli jednotné, bolo potrebné vykonať obradovú reformu. Na túto neľahkú úlohu sa podujal metropolita P. Mohyla (1647). V roku 1639 vydal „Liturgikon sijesť Služebnik“, založený na gréckom origináli so zreteľom na dobré slovanské záznamy.

Svoj liturgikon dal metropolita na odobrenie cirkevnej vrchnosti, ktorá sa zišla v Kyjeve na sneme. Tam bol liturgikon všeobecne prijatý, schválený a potvrdený ako „čistý a bez poškvrny“. Mohyla vynechal v liturgikone mnoho etnografických chýb a vložil doň značnú časť rubrík. Okrem toho v úvode umiestnil známy predhovor jeromnícha Tarasa Zemky.

Mohylova reforma bola úspešná a zachovala sa na záp. Ukrajine.

Mohylove liturgikony sa tešili veľkej popularite medzi pravoslávnymi ako aj medzi zjednotenými východnými kresťanmi. Často boli znova vydávané bez nejakých zmien v Kyjeve a v Ľvove.

 Trebnik Petra Mohylu

Niekoľko rokov po vydaní Liturgikona sa podarilo metropolitovi vydať aj Euchologikon čiže Trebník – r. 1646. Táto kniha, znova v cirkevnej slovančine, má 1800 strán: obsahuje všetky požehnania, sviatosti a iné modlitby užívané vo Východnej cirkvi behom liturgického roka.

Do svojho Trebníka zaradil Peter Mohyla aj „Náuku kňazom“, prebranú z prvého katolíckeho vydania Liturgikona vydaného v tlačiarni Leva Mamoniča vo Vilne r. 1617. Táto „Náuka kňazom“ pod vplyvom latinských liturgikonov chcela byť akousi príručkou morálnej teológie a malým červeným písmom tlačených rubrikone kňazov.

Cieľom Trebníka P. Mohylu bolo opraviť cirkevnú obradovosť a očistiť obrad od chýb a nesprávností, ktoré prenikli zo Západu. Svoj trebník zostavil na základe mnohých gréckych euchológií (gr. euchaí – modlitby) a starých slovanských trebníkov. Použil dokonca pri zostavovaní aj rímsky trebník, vydaný r. 1615 za pápeža Pavla V., z ktorého prevzal niektoré služby a výklady (obradové, kazuistické, pastoračné). Boli tam aj praktické poučenia, ako má kňaz postupovať v rôznych prípadoch, ktoré sa môžu vyskytnúť pri vysluhovaní sviatostí.

 Metropolita Peter Mohyla

Peter Simeonovič Mohyla je považovaný za reorganizátora východnej cirkvi na Ukrajine. Obnovu cirkvi realizoval podľa modelu rímskeho katolicizmu, uskutočňujúc bravúrnu syntézu medzi vierou východných otcov a duchovnou organizáciou západu. Pre tento cieľ založil aj cirkevnú akadémiu v Kyjeve, ktorá úspešne pracovala viac ako jeden a pol storočia. Na konci tejto duchovnej cesty sa priblížil k Rímu a iba smrť prekazila jeho projekt Únie s pápežom. Keď sa stal po r. 1687 kyjevský metropolita podriadený Moskve, veľký projekt únie bol odsúdený na zánik.

Peter Mohyla, archimandrita Kyjevsko-pečerskej lavry, metropolita (ortodoxný, nezjednotený) Kyjeva, Halíče a celej Rusi sa narodil 221. decembra 1596 v Sučajeve (dnes Suceava v Rumunsku), ako tretí syn valašských kniežat Simiona Mohylu a jeho ženy Margity Melanie Hara. V Ľvove chodil do pravoslávnej kláštornej školy, a keďže bol veľmi nadaný, pokračoval v štúdiách v Holandsku a vo Francúzsku. Hoci sa mal stať následníkom trónu, rozhodol sa pre duchovné povolanie a r. 1625 sa stal mníchom Kyjevsko-pečerskej lavry. Neskôr bol zvolený za archimandritu a potvrdený poľským kráľom Žigmundom III. Vo veľkej miere začal podporovať tamojšiu kláštornú tlačiareň, kde sa tlačili teologické spisy, liturgické texty, modlitebné knihy, ako aj zbierky homílii, ba dokonca aj polemické spisy.

Už roku 1633 bol zvolený za metropolitu Kyjeva a potvrdený poľským kráľom Vladislavom IV. Wázom (keďže vtedy Kyjev patril do jeho kráľovstva). Ešte v tom istom roku sa mu podarilo zlúčiť školu pri kyjevsko-pečerskom monastieri s kláštornou školou, ktorú navštevoval kedysi pod názvom „Collegium Kijoviense“ a r. 1701 bola povýšená na Duchovnú akadémiu. Do dejín vošla pod názvom „Kijevo-Mohylánska akademija“.

Metropolita Peter Mohyla ako  prvý vyjadril učenie viery východnej cirkvi v myšlienkových formách a pojmoch neskoršej scholastiky, a tak uľahčil ekumenický medzi-cirkevný dialóg. Na obranu pred kalvínskym učením napísal slávne „Confessio Orthodoxa“ (s prokatolíckymi tendenciami) a Malý katechizmus (1645). Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí Liturgikon a Trebník, nevyhnutné knihy pre denný život cirkvi, vysluhovanie sviatostí a svätenín. Metropolita Peter Mohyla usnul v Pánu 22. decembra 1646 (resp. 1. januára 1647 – podľa juliánskeho kalendára).

Peter Mohyla sa stal uznávaným cirkevným predstaviteľom a teológom nielen na Východe, ale aj na Západe. Roku 1996 ho dokonca Ukrajinská autokefálna pravoslávna cirkev na Ukrajine kanonizovala, a to pri príležitosti 400-tého výročia jeho narodenia.

Autor: Mgr. Stanislav Gábor - všetky katechézy od tohto autora (2)

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε