Svätý Bukol

Na deň, v ktorý budeme sláviť prvú tohtoročnú službu vopred posvätených darov, teda na stredu 6. februára 2008, pripadá liturgická pamiatka prepodobného Bukola.

Pochádzal zo Smyrny, ktorá sa považuje za jedno z najstarších a najvýznamnejších miest Malej Ázie, dnešného Turecka. Od mladosti vynikal dobrotou a miernosťou, preto ho svätý apoštol Ján Teológ, obľúbený Kristov apoštol, ustanovil za biskupa v jeho rodisku. Bukol, preniknutý Svätým Duchom, urobil pre tamojšiu kresťanskú komunitu veľa dobrého. Mnohých pohanov priviedol k viere v jediného Boha a prostredníctvom svätých tajomstiev krstu, myropomazania a Eucharistie ich urobil synmi svetla. Okrem toho vrúcnymi a neprestajnými modlitbami ochraňoval ľud pred útokom diabla. Krátko pred svojou telesnou smrťou, ktorá nastala okolo roka 100, odovzdal svoje duchovné stádo Polykarpovi, ktorého tiež oslavujeme ako svätého (23. februára). Na mieste jeho pochovania čoskoro vyrástla myrta, vďaka ktorej mnohí nadobúdali uzdravenia.

Niekto by mohol povedať: „V živote svätého Bukola nevidím nič mimoriadne, nijaké zázraky, nijaké zvláštne divy.“ A naozaj, počas života na tejto zemi neurobil Bukol nič zarážajúce, iba žil v plnej oddanosti Kristovi. A predsa ho oslavujeme ako svätca. Možno dokonca máme svätého Bukola vo svojom liturgickom kalendári práve preto, aby sme si uvedomili, že svätosť nespočíva v konaní zázrakov, ale v „obyčajnej“ každodennej vernosti Božiemu zákonu a povolaniu, ktoré sme dostali od Krista.