www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?katechezy&id=82
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Liturgia > Liturgické katechézy

Dnes je: 13. december 2019     Meniny oslavuje: Lucia

Zoεpédia - náhodný výber: Antiochijská škola, Hubka, Teplota.     pohľadnice

06.11.2002 | Mgr. Dávid Zorvan | Čítanosť(9868)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Prestol – Boží trón

Prestol – Boží trón

Cirkev, ktorá sa zhromažďuje v chráme pri slávení Eucharistie, prežíva dva aspekty tohto tajomstva.

1. Kristovu výkupnú obetu a jej nekrvavé slávenie vo večeradle, s nutnosťou mať na nej účasť, spojiť sa s ňou a obnovovať si ju vo svojej duši.

2. Cieľ tejto obety, premenu človeka na nové stvorenie uzatvorením spoločenstva so Svätým Duchom, premenu celého sveta na nový Jeruzalem.

V latinskej spiritualite liturgie je zdôraznený viac prvý aspekt – oltár sa stáva obetným stolom, Kalváriou a stolom poslednej večere.

V byzantskej liturgii sa viac hľadí na druhú pravdu a poukazuje sa na „nové nebo a novú zem“, na vzkriesený a premenený kozmos, uprostred ktorého tróni na prestole slávy sám Boh.

Východná spiritualita liturgie je silne eschatologická, preto hovoríme o chráme ako o „nebi na zemi“. Pri slávení Eucharistie vystupujeme do spoločenstva anjelov a svätých, ktorí ustavične slávia nebeskú liturgiu. V mnohých modlitbách a znakoch nájdeme priamu paralelu s knihou Zjavenia sv. apoštola Jána Teológa.

Centrom chrámu a liturgie je prestol – oltár, sv. stôl, ktorý je symbolom trónu Božieho a Baránkovho. Je miestom, kde je koncentrovaná Božia prítomnosť najsilnejšie. Na ňom je postavený bohostánok (kivot), v ktorom je uchovávaná Eucharistia. Pred bohostánkom je uložená kniha evanjelií – Evanjeliár. Teda Kristus je tu prítomný v dvoch spôsoboch – v tajomstve Tela a Krvi a vo svojom Slove v evanjeliu. Prestol sa preto stáva najsvätejším miestom v chráme a centrom všetkých bohoslužieb. Rovnako to opisuje kniha Zjavenia, že v nebeskom Jeruzaleme nie je chrám ako centrum oslavy Boha, lebo chrámom je všemohúci Boh a Baránok sediaci na cherubínskom tróne.

Inštrukcia pre aplikáciu bohoslužobných predpisov CCEO hovorí o symbolike kresťanského prestola, že je zavŕšením starozákonného obetného miesta, svätyne svätých starého židovského chrámu a zároveň Golgotou novej obety a stolom poslednej večere, hrobom Pána a miesto jeho vzkriesenia i prestolom nebeskej liturgie, ktorej ikonou je liturgia Cirkvi – „nebo na zemi“.

Prestol je miestom, z ktorého pramení každá milosť ako „rieka vody života“ vytekajúca od Božieho a Baránkovho trónu.

Samotná konštrukcia prestola má mnoho symbolických významov. Spomeniem, že má byť v tvare kocky s troma rovnakými rozmermi, čo pripomína Najsvätejšiu Trojicu. Štyri rohy sú symbolom štyroch strán sveta, na ktorý zostupuje Kristus, aby ho vykúpil a posvätil. Býva zhotovený z kameňa, ako symbol Krista, ktorý je uholným kameňom Cirkvi, alebo z dreva, ktoré pripomína drevo kríža, na ktorom Kristus priniesol obetu pre spásu sveta. Existuje ešte mnoho symbolických výkladov týkajúcich sa zhotovenia prestola, jeho posvätenia, prikrývok i umiestnenia, ale nie je mojím zámerom všetky vymenovať.

Z uvedených dôvodov sa v byzantskej tradícií prechováva veľká úcta k sv. prestolu. Je vyjadrená rôznymi liturgickými predpismi, obradmi a zvykmi.

Poriadok bohoslužieb (Rím 1958) zakazuje ukladať na prestol rôzne relikviáre a kvety, či už umelé alebo prírodné. Na prestol nepatrí nič, čo nie je potrebné na bohoslužbu. Má na ňom byť bohostánok, evanjeliár, svietniky po stranách alebo sedemramenný svietnik. Liturgikon iba v čase konania bohoslužby a nie priamo na oltári ani na pulte, ale na poduške alebo na analoji pri prestole.

Po posviacke nového prestola, keď je umytý vínom a svätenou vodou a pomazaný myrom, kňazi oblečú oltár do predpísaných prikrývok a už by sa ho nesvätený laik nemal dotýkať ani manipulovať s ničím, čo je na ňom. Tento predpis sa u nás striktne nedodržiava z praktických dôvodov, ale mal by byť povzbudením k úcte pri kontakte s prestolom pre tých, čo upratujú chrám.

O úcte k prestolu hovorí i prof. C. Giraudo (prednáša na Orientálnom inštitúte v Ríme), zo svojich skúseností z misií na Madagaskare. Keď staval chrám pre miestnych obyvateľov, chcel dosiahnuť, aby bol pre nich svätým miestom modlitby. Pri prechádzke lesom našiel miesto pohanského kultu, kde bol obetným stolom obrovský kameň tvaru kvádra. Miestny sprievodca mu povedal, že je to sväté miesto, ktoré si vytvorili sami ich bohovia. Keď sa chcel o ten kameň oprieť, nedovolil mu to, ani si naň nemohol odložiť tašku, klobúk či okuliare. Po tejto skúsenosti sa vybral do hôr nájsť takýto kameň a neopracovaný ho použil ako oltár do svojho chrámu. Bez veľkého vysvetľovania sa stal posvätným miestom modlitby pre miestnych obyvateľov.

Tento príklad má poslúžiť k zamysleniu nad tým, v akej úcte máme my prestoly v našich chrámoch. Bohužiaľ sme často svedkami toho, že prestol sa stáva „skladom pre rôzne veci“. Kňazi pri liturgiách poukladajú na prestol rôzne knihy, zápisníky, puzdra na okuliare... Rovnako priestor pod oltárom, kde boli pôvodne umiestňované ostatky svätých, najmä mučeníkov, sa v niektorých chrámoch stalo ideálnym miestom na odkladanie vyhorených sviečok, ozdôb, svietnikov, vázičiek... Niekedy slúži prestol na odkladanie modlitebných knižiek pre miništrantov i koncelebrujúcich.

Prestol sa takýmto spôsobom sprofanizoval a stráca sa úcta nielen k tomuto miestu, ale i k tajomstvám sláveným na ňom. Pripomínam starú zásadu, že „raz vidieť je viac ako stokrát počuť“. Keď budeme my kňazi s úctou a bázňou pristupovať k sv. prestolu a sláviť sv. tajomstvá, bude to pre miništrantov a ostatných veriacich lepšia katechéza ako naše napomínanie a kázne.

Tieto slová majú byť povzbudením, aby sa z našich chrámov nevytratil duch posvätnosti a tajomstva Božej prítomnosti, pretože jedným z problémov dnešnej doby i u kresťanov je desakralizácia, teda strata zmyslu pre to, čo je sväté. Ľudia dnes nevedia alebo nechcú vidieť tajomnú prítomnosť Boha, jeho pôsobenie vo svete a v ich vlastných dejinách.

Práve liturgia, ktorá je nazývaná „rekapituláciou ekonómie spásy“, môže byť našou odpoveďou na tento problém dnešnej doby. Skúsme teda pristupovať k sláveniu liturgie i k miestu slávenia ako k Božiemu trónu, z ktorého túžime načerpať živú vodu Svätého Ducha pre obnovu nášho kresťanského života.

Prednáška na protopresbyterskej porade 6. novembra 2002 v Trebišove.

Autor: Mgr. Dávid Zorvan - všetky katechézy od tohto autora (1)

všetky súvisiace odkazy (5) »

Liturgia Slova katechumenov
16.03.2018 | História | | Čítanosť(3420)
Liturgia Slova katechumenov
Tradícia latinčiny ožíva
11.07.2007 | Liturgia | Slovo 2007, č. 12. | Čítanosť(18602)
Tradícia latinčiny ožíva
Človek vstupuje do Božieho domu
01.02.2002 | Liturgia | Slovo 02/2002 | Čítanosť(9523)
Človek vstupuje do Božieho domu

všetky súvisiace články (33) »

všetky súvisiace správy (6) »

Liturgia sv. Jakuba v Prešove
23.10.2008 | Čítanosť(14638)
Liturgia sv. Jakuba v Prešove

všetky súvisiace fotogalérie (1) »

Inditia
Čítanosť(7469)
Inditia
Lyžička
Čítanosť(7423)
Lyžička

všetky súvisiace heslá (7) »

 

všetky komentáre »

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε