www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?spravy&id=44
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Spravodajstvo > Správy

Dnes je: 2. marec 2021     Meniny oslavuje: Anežka

Zoεpédia - náhodný výber: Ante Christum natum, Krst, Kadideľnica.     pohľadnice

08.07.2002 | Čítanosť(4768)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Láska v rodine vráti lásku svetu

Láska v rodine vráti lásku svetu

V dňoch 8.-13. 7., 15.-20. 7. a 22.-27.7. 2002 sa v Chmeľovej pri Bardejove uskutočnil už piaty ročník detského tábora MAKRÍNKA, ktorý zorganizovali sestry Rádu sv. Bazila Veľkého z Bardejova a zo Svidníka pod vedením sr. Alžbety.

Do rekreačného strediska Chmeľová sme prišli o 10. hod. v pondelok. Nasledovalo ubytovanie, rozdelenie do skupiniek, oboznámenie sa s vedúcimi a naopak. Po úvodnom privítaní sme deťom prezradili hlavnú tému tábora:

„LÁSKA V RODINE VRÁTI LÁSKU SVETU.“ Poobede sa každá skupinka bližšie zoznámila, deti si vyhotovili kartičky s menom a logom. Skupinky-rodinky si vymysleli svoj názov, vlajku, pravidlá, podľa ktorých sa budú počas celého pobytu v tábore správať a pozdrav. Vo večernom zoznamovacom programe každá skupinka predstavila svoju rodinu.

V utorok sme spolu s deťmi spoznávali seba samého. Uvedomili sme si, prečo sme prišli na svet, že každý z nás je Božím dieťaťom a spoznali sme svoju poslanie na zemi. Po vymenovaní svojich dobrých i zlých vlastností sme na deťoch mohli vidieť radosť z toho, že vedia o svojej jedinečnosti. S dojatím sme v modlitbách detí počúvali ich vďaky za život, rodičov a originalitu. Aby sme príliš neunavili ducha, poobede sme si zasúťažili v Olympijských hrách, Chmeľová 2002.Pretekali sme sa vo futbale, slalome, štafetovom behu, skoku do diaľky, s vodou na hlave... Nezabudnuteľná bola večerná krížová cesta, ktorú si pripravili deti samy. Za súmraku /aj počas blížiacej sa búrky/, s fakľou v rukách, veľkým dreveným krížom, spevom a s modlitbou na perách sme kráčali dedinou. Ľudia sa na nás zvedavo pozerali z okien, niektorí sa pridali. Cítili sme, ako sa nás Boh dotýka...

Rodina. To bola témy stredy. Zamysleli sme sa nad vlastnosťami správneho otca, mamy. Pri rozprávaní o poslaní rodiny sme sa na ňu zahrali. Mali sme otca, mamu, deti, strýkov, tety, ujov... Stotožnenie sa s rolou však nebolo také jednoduché. V poobedňajšom dobíjaní pevnosti TAKA-TIKI sme si zašportovali a zasúťažili.

Na večernom programe sa deti objavili v kostýmoch, s povolaniami dospelých. Témou karnevalu bolo: „Patrím do rodiny.“ S tvrdením, že aj dobytok patrí do rodiny, niektorí chlapci prišli preoblečení za kravy. Bola to krásna maska. Tento zábavný večer sme aj my, animátori boli zamaskovaní...

Streda 17. 7. 2002 na druhom turnuse vyzerala úplne inak. Po obede, ktorý bol tento deň trošku skôr, sme nasadli do autobusu a odišli do Prešova. Najskôr sme navštívili naše gréckokatolícke biskupstvo, kde nás prijal generálny vikár o. Ján Závacký. Bolo zaujímavé vidieť, kde žije náš terajší o. biskup Ján Hirka a kde žil a pôsobil náš blahoslavený o. biskup P.P. Gojdič. Potom sme v Katedrále sv. Jána Krstiteľa na oltári nad pozostatkamií nášho blahoslaveného o. biskupa spoločne slávili sv. liturgiu pri príležitosti jeho narodenia. A chvíľu sme si v Prešove prezreli aj kláštor našich rehoľných sestier.

Deň naopak alebo deň chaosu vo štvrtok dopadol úplne „chaosácky“. Teda už budíček bol rýchly a hlučný. Vedúci skupín – rodín sa vymenili. Celý deň boli ako deti, prispôsobili sa im, zúčastňovali sa všetkých akcií, týkalo sa ich aj bodovanie izieb. Tento deň sme začali výnimočne veľa zábavy, ktorú je ťažké opísať takto na papieri. Treba prísť a zažiť! Poobede strávili chlapci prípravou dreva na táborák, dievčatá sa cvičili v jednotlivých cechoch. Pri táboráku a piesňach sme prežili jeden nádherný večer. V nočnej hre – rodinnom nočnom výlete po vyskúšaní vlastnej odvahy sme sa všetky skupinky stretli v chráme, kde sme v adorácii pred oltárom rozjímali o svetle, o tom, čo pre nás znamená, kto je pre mňa svetlo a aké dôležité je byť svetlom pre iných.

V piatok ráno na prvom turnuse sa nám stratila naša ústava, ktorej hľadanie bolo kolektívnou prácou. Na ostatných turnusoch sme mali Deň prežitia. Každá skupinka sa doobeda mala o seba postarať sama. Deti si bez pomoci vedúceho pripravili oheň, nejaké jedlo a pitie, vlastné sedačky, pričom si spievali, tancovali a rozprávali vlas tné príbehy. Poobede sme mali prednášku o živote a práci blahoslaveného o. biskupa P. P. Gojdiča. Prednášali nám o. M. Durlák a o Markián, OSBM. Potom sme v skupinách voľne rozprávali o tom, čo sme si zapamätali z prednášky. Nás animátorov milo prekvapili presné vedomosti detí. Večer nás čakal záverečný program. Na jednom turnuse sme si zahrali scénku zo života sv. Makríny a tak bližšie spoznali život patrónky nášho tábora. Najzábavnejšou časťou však bol basketbal. Proti sebe sa postavili sestričky a animátorky proti animátorom. Víťazmi sa za búrlivého povzbudzovania stali sestričky. Hralo sa samozrejme „podľa pravidiel.“

Na tábor si spomíname s radosťou. Počas všetkých troch turnusov program pripravovala tzv. „čata.“ O poriadok sa starali sestričky a „rada dospelých“ zložná z animátorov.

Dobré skutky sú rebríkom do neba. Predovšetkým vtedy, ak sa nerobia pre svetskú slávu, ale pre Božiu. Každodenná hra Tichý priateľ nám umožnila urobiť tomu druhému radosť. Mali sme za čo ďakovať. Každý deň. To sme robili vo sv. liturgiách. Neustále sme prosili, chválili Boha za všetky dobrodenia, ktoré nám dal. Deti odchádzali z tábora spokojne a šťastné. Niektoré aj so slzami v očiach, lebo sa naše spoločné dni už skončili. V našich srdciach a modlitbách sme však stále spolu.

Práca nás, animátorov, bola namáhavá. Neustále pripravení pre deti, otvorení vydať zo seba aj to posledné. To všetko na nás doliehalo a psychicky i fyzicky vyčerpávalo. No teraz s istotou vieme, že to stálo za to. Vďačnosť detí vyjadrená pri večerných modlitbách za nás a za pekný deň, detský úsmev, to bola pre nás najkrajšia odmena.

Vzdávame Bohu vďaky za pekne strávený tábor, za to, že nám umožnil vytvoriť silné spoločenstvo s deťmi a Ním. Je to viditeľné aj v tom, že pôvodne sme plánovali urobiť iba dva turnusy, jeden pre mladšie, druhý pre staršie deti. Iba pre veľký záujem detí sme mali aj tretí turnus. Celý čas sme cítili Božiu lásku, jeho požehnanie a starosť o nás.

Ďakujeme Ti, Pane!

Animátori zo Svidníka

Slovo 2002, č. 9, s. 6-7.


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε