www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?spravy&id=624
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Spravodajstvo > Správy

Dnes je: 3. jún 2020     Meniny oslavuje: Karolína

Zoεpédia - náhodný výber: Klirosa, Biskupská berla, Genesis.     pohľadnice

30.10.2005 | Čítanosť(4954)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Tlačová konferencia pri príležitosti Stretnutia gréckokatolíckych biskupov Európy v Prešove

Tlačová konferencia pri príležitosti Stretnutia gréckokatolíckych biskupov Európy v Prešove

Prepis tlačovej konferencie

Prešov - 26.10.2005

Ľubomír PETRÍK: Všetkým prajem pekný dobrý deň, pekne vás, zo všetkých médií, vítam na tejto tlačovej besede pri príležitosti Stretnutia gréckokatolíckych biskupov Európy v Prešove. Na vaše otázky budú odpovedať: Jeho Blaženosť Ľubomyr kardinál HUZAR, kyjevsko – haličský vyšší arcibiskupVladyka Ján Babjak, prešovský eparchaVladyka Hlib Lonchyna z Ríma a na vaše otázky môže odpovedať, a zároveň bude prekladať, Prof. Cyril Vasiľ z Ríma. Pekne vás teda ešte raz vítam a najprv odovzdám slovo Vladykovi Babjakovi, ktorý je hostiteľom tohto stretnutia.

Vladyka BABJAK: Aj ja vás srdečne vítam, všetkých pracovníkov z médií, ktorí sa zúčastňujete na tejto tlačovej konferencii a keďže máme veľmi málo minút, je potrebné, aby sme prešli hneď k otázkam, ktoré vás zaujímajú.


Diana Murdzíková, Slovenská televízia. Aký je význam podujatia a jeho cieľ?

Vladyka BABJAK: Tak v prvom rade by som povedal, že ten najväčší význam je v tom, že sa my, východní biskupi, stretáme, aby sme sa poznali v priateľskom a bratskom stretnutí, aby sme spoločne prežili krásne chvíle pri modlitbe, pri slávení eucharistie a takisto aj chceme preriešiť určité otázky, ktoré sa nás bytostne dotýkajú, nášho obradu, našich veriacich a našich miestnych cirkví.To svedectvo o východnej tradícii, čiže to je téma tohto stretnutia? Predovšetkým sú tu dva okruhy, prvý deň, teda včera bol okruh liturgický, pán profesor Taft sa venoval tejto téme, tejto širokej otázke, a dnešný deň je vlastne okruh taký právnický. Pán profesor Cyril Vasiľ z Ríma má zase rozoberať túto tému. Ešte sme len na začiatku, pretože toto je prvá prestávka. Ráno sme začali o deviatej a je to tiež veľmi široké pole, napríklad pojem cirkvi sui iuris, potom teda z pohľadu etnického, z pohľadu jednotlivých cirkví sui iuris, jednoducho je to teda dosť široké a uvidíme, čo z toho nám ešte do večera vyjde.


Čo podľa vás môže gréckokatolícka cirkev ponúknuť, vlastne súčasnej Európe a v súčasných podmienkach?

Kard. HUZAR: Vladyka Babjak už povedal, že sme sa tu stretli nato aby sme jednak prežili spoločné chvíle, ale aby aj sme riešili niektoré otázky spoločného záujmu. Ale chceme pokročiť aj o nejaký krok ďalej a to by bolo vlastne aj odpoveďou na túto vašu otázku. Ako môžeme my biskupi východných cirkví, zvlášť tých cirkví, ktoré žijú ako cirkvi menšinové uprostred iných väčšinových cirkví, akým spôsobom môžeme vydávať svedectvo východnej duchovnej tradície. Pretože nie sme cirkvami alebo ľuďmi, ktorí by chceli žiť v akomsi uzatvorenom gete, alebo ktorí by si chceli ponechávať poklady, ktoré cenia len sami pre seba. Pretože sme presvedčení, že sme dedičmi, vlastníkmi duchovných pokladov, ktoré však majú patriť celej, všeobecnej katolíckej Cirkvi, z ktorého môžu čerpať všetci, veriaci, všetci kresťania. Zvyčajne ste zvyknutí poznávať, alebo zúčastňovať sa na akciách cirkvi latinského obradu, patriaceho k latinskej západnej kultúre. Naše cirkvi vyznávajú tú istú vieru, ale majú však iný kultúrny, liturgický, duchovný spôsob prežívania a odovzdávania tej istej viery v iných kultúrnych a duchovných podmienkach. A preto vlastne aj cieľom nášho spoločného hľadania je odpovedať si na otázku, ako my biskupi a naši veriaci môžeme pomáhať ľuďom iných kultúr, iných obradových tradícií poznávať tieto spoločné bohatstvá.


Ukrajinské rádio Patria: Ako má vydávať svedectvo východná cirkev: preberaním „nových tradícií“ alebo zachovávaním tých svojich? Gréckokatolícka cirkev, hlavne v poslednom čase prešla na Ukrajine takou latinizáciou (skrátené bohoslužby, vynechávanie niektorých častí...) Takže ako by mala východná cirkev svedčiť?

Kard. HUZAR: V prvom rade by som zdôraznil, že obrad, liturgický život v cirkvi nie je čímsi zafixovaným, skostnatelým, ale je živou skutočnosťou. Ako každá živá skutočnosť aj táto podlieha zdravému organickému vývoju. Pokiaľ sa hovorilo o vplyve v minulosti akýchsi latinizácií alebo iných vstupov, ktoré neboli priamo organicky začlenené do takejto cirkvi, musíme zdôrazniť, že každý živý organizmus je schopný vývoja. Po II. Vatikánskom koncile badáme napríklad v latinskej cirkvi veľkú otvorenosť a ústretovosť voči prijímaniu niektorých prvkov východnej duchovnosti z liturgie do duchovného života, rovnako teda pri tej vzájomnej duchovnej výmene je len prirodzené, že aj východné cirkvi sa môžu inšpirovať v niektorých oblastiach prvkami liturgickej, duchovnej a inej tradície západnej cirkvi. Je dôležité však, aby táto inšpirácia prebehla spôsobom nie samovoľným, nie akýmsi, ktorý by protirečil duchu samotnej východnej tradície, ale aby išlo o znak organického vývoja. Tu je garantom tohto organického vývoja na jednej strane autorita cirkvi, ktorá usmerňuje a riadi, ale aj sama citlivosť veriacich má akýsi prirodzený zmysel pre akúsi organickú postupnosť.


TV TA3: Či gréckokatolícka cirkev eviduje v posledných rokoch príliv alebo odliv veriacich, alebo či sa posunuli vaše základy alebo ako to je.

Kard. HUZAR: Môžeme povedať, že je to situácia, na ktorú je rozličná odpoveď, ktorá záleží od situácie jednotlivých krajín. Tam, kde gréckokatolícka cirkev žije akýmsi aktívnym životom a je vedomá si aj svojej identity, tak prirodzeným spôsobom priťahuje záujem veriacich o život v tejto cirkvi. Žiaľ nemám možnosť, aby som vám dal presné štatistiky z jednotlivých krajín, z jednotlivých situácií, pretože sú od vás odlišné, takže nemám nejakú dostupnú vedomosť na všetky tieto situácie a krajiny.

Vladyka BABJAK: Ja by som chcel doplniť jeho blaženosť kard. Ľubomyra, že u nás na Slovensku, je tu jasný vzostup veriacich. Naša cirkev žije, môžeme povedať prekvitá, a to vďaka blahoslaveným, ktorí boli postavení na oltár v týchto posledných desiatich rokoch. Myslím si, že môžu povedať aj na Ukrajine, teda aspoň v určitých častiach, že sú v takom istom vzostupe a takisto by som teraz oslovil aj vladyku Hliba Lonchynu, ktorý môže povedať čosi o Taliansku ako tam vlastne jeho veriaci, či sa rozvíjajú, či vlastne sa umenšujú.

Vladyka LONCHYNA: Predovšetkým na územiach Talianska a Španielska vzrastá v posledných zvlášť ôsmych rokoch počet veriacich ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, ktorí tam prichádzajú častokrát z ekonomicko-pracovných dôvodov. V Taliansku predpokladáme, že sa nachádza 200 000 Ukrajincov a v Španielsku okolo 100 000, ktorí tam prichádzajú z pracovných dôvodov. Snažíme sa zabezpečiť pre týchto veriacich dostatočný počet kňazov, ktorí by mohli pre týchto veriacich v talianskych alebo španielskych chrámoch vysluhovať sviatosti, sláviť liturgiu pre tieto spoločenstvá. Je to špecifický typ emigrácie, pretože mnohí z týchto sa vracajú naspäť do svojich krajín po skončení nejakých pracovných záležitostí, ale mnohí ostávajú na území Talianska alebo Španielska, keďže už si tam založili rodiny, deti tam začali chodiť do školy, kde vytvárajú už miestne spoločenstvá. Sú rozličné typológie alebo fenomenológie. Sú tu veriaci, ktorí boli živými účastníkmi liturgického života doma, ale hľadajú aj v Taliansku alebo v Španielsku možnosť liturgického života. Sú však aj také situácie, keď mnohí veriaci doma nepraktizovali náboženský život, ale na emigrácii, práve aj pre možnosť akéhosi spoločného sa stretávania pri náboženských centrách, je pre nich krokom k tomu, aby obnovili svoj vzťah k duchovnému, náboženskému životu.


Jurčišin, TASR: Koľko je vo všeobecnosti veriacich gréckokatolíckych cirkví v Európe, ak by sa niečo také dalo povedať? A či toto stretnutie bude mať ďalšie pokračovanie? Bolo prvé v Ríme.

Kard. HUZAR: Začneme odpoveďou na druhú otázku. Toto je už druhé stretnutie. Prvé stretnutie bola akási spoločná púť našich gréckokatolíckych biskupov na území Talianska, bola to spoločná púť k prameňom kresťanstva, spoločného západného aj východného, na území Talianska. Už na tomto prvom stretnutí sme sa rozhodli konať takéto stretnutia periodicky. Aspoň raz do roka sa pri nejakej príležitosti na nejakom mieste stretnúť. Na tú prvú otázku nemôžem hovoriť za ostatné krajiny, ale na Ukrajine môžeme hovoriť približne o štyroch alebo niečo viac ako 4 miliónoch veriacich, ktorí patria do tejto našej cirkvi. Na území Maďarska v predpokladoch okolo 250 000 veriacich, v Grécku je skupina gréckokatolíkov veľmi malá okolo 5 000 veriacich, na území Poľska je okolo 80 000 veriacich, tých, ktorí sa oficiálne registrujú, hlásia k tejto cirkvi. Ale prakticky vo všetkých krajinách strednej a východnej Európy sa nachádzajú skupiny gréckokatolíkov vo väčších alebo menších skupinách rozličnej kvantity. Ale nechcel by som ísť do ďalších presnejších informácií, pretože nechcem dávať nepresné údaje.

Vladyka BABJAK: Na Slovensku, môžem doplniť, od 230 000 – 250 000, ktorí sa hlásia v tom čase ku gréckokatolíckej cirkvi. Či už Prešovskej eparchie alebo gréckokatolíckeho apoštolského exarchátu.


Svätý Otec, ešte Ján Pavol II., začal ako veľký dialóg ekumenický. Stretával sa s predstaviteľmi iných cirkví, urobil prvé historické kroky. Je tento problém aj témou diskusie tu vášho stretnutia?

Kard. HUZAR: Tejto témy sme sa už trochu dotkli pri našom prvom stretnutí. V doterajších rokovaniach pri tomto stretnutí sme sa ešte k tejto tematike nevyjadrili alebo neprepracovali, ale je to tematika, ktorá sa týka všetkých cirkví našich, aj keď v rozličnom stupni, pretože situácia v každej krajine je odlišná. Verím, že pokiaľ sa nedôjde na túto tému ešte pri tomto stretnutí, budeme sa ňou istotne zaoberať pri ďalších plánovaných stretnutiach. Je to otázka, ktorá je naozaj citlivá a týka sa všetkých cirkví.


Anonym: Aká je momentálne situácia gréckokatolíkov na Ukrajine? Či sa niečo zmenilo po návšteve Jána Pavla II. vo vzťahu k štátu a s pravoslávnou cirkvou aj po nežnej revolúcii.

Kard. HUZAR: Návšteva Svätého Otca Jána Pavla II. zanechala v dejinách gréckokatolíckej cirkvi hlboký dojem, akýsi tlak, dokonca aj dnes po štyroch rokoch sa stretávame so situáciami, keď mnohí ľudia, ktorí možno nie sú priamo členmi gréckokatolíckej cirkvi a možno ani nie sú praktizujúcimi veriacimi, sa vracajú sami k tejto návšteve, ktorá pre nich tiež znamenala istý nový krok, istý vstup. Zmeny posledného roku, zmeny politického charakteru, zmeny v novom vedení ukrajinskej republiky sa bytostne dotýkajú aj života cirkvi. Dotýkajú sa ho z viacerých hľadísk. Jedným je aj to, že sa stále objavuje potreba akéhosi jasnejšieho pohľadu na to, že aj v spoločensko-politickom živote je potreba pevných morálnych zásad podľa svojho svedomia. Je to otázka, ktorá sa týka nielen gréckokatolíckej cirkvi, ale aj všetkých ostatných cirkví a preto aj tieto cirkvi cítia potrebu aktívne vstúpiť do spoločenského života práve podčiarkovaním princípov morálneho konania vo všetkých oblastiach života.


Latta, Rádio SlovenskoPadol už nejaký návrh, kde by mohlo byť to ďalšie stretnutie a kedy?

Zatiaľ sme o tejto otázke nehovorili, ale nateraz sme veľmi radi, že sme tu, sme veľmi radi, že je to tak veľmi dobre pripravené. Takže túto otázku sme neotvorili.


Slovo, Juraj Gradoš: Otázka pre otca biskupa Jána, čo znamená toto stretnutie pre našu cirkev, pre Prešovskú eparchiu a či sa očakávajú nejaké konkrétne uzávery z tohto stretnutia.

Vladyka BABJAK: Tak predovšetkým tá včerajšia archijerejská liturgia bola taká veľmi silná, pôsobivá, myslím si, že pre našich kňazov, ktorých sa zúčastnilo vyše 65, aj pre našich veriacich. Dnes takisto sa zopakuje ďalšia archijerejská svätá liturgia, ktorú bude slúžiť jeho blaženstvo kardinál Huzar a zajtra vo Svidníku tiež sa veľmi tešia svidníčania, nechcú ani veriť vlastným ušiam, že na vlastné oči uvidia otca kardinála v ich chráme a toľkých biskupov. Povedali, že ešte to tam nebolo. Ja hovorím, ani tam už nebudú toľkí. To je jediný krát vôbec za života. No a tie závery, k tým záverom sa ešte dostaneme, ešte trošičku predbehujete tou otázkou. Tie závery potom vyjdú na povrch a vlastne s nimi vás oboznámime.


Ukrajinské rádio Patria: Aký máte názor na používanie moderných jazykov v liturgii a váš názor na „nový“ kalendár?

Kard. HUZAR: Čo sa týka používania moderných liturgických jazykov, naša cirkev sa nezrieka tejto možnosti, no práve naopak, všade tam, kde sa javí toto ako pastoračná potreba, používajú sa moderné jazyky, či sa to týka územia Spojených štátov, Brazílie alebo iných jazykov, takže je to otázka, ktorá vždycky záleží na miestnej situácii a potrebe. Čo sa týka kalendára, je to otázka, ktorá na jednej strane je veľmi jasná a jednoduchá, na druhej strane je komplikovaná, pretože sa dotýka hlbokých emotívnych oblastí. Čo sa týka napríklad oblasti Severnej alebo Južnej Ameriky, všetky ukrajinské gréckokatolícke farnosti používajú gregoriánsky, takzvaný nový kalendár. Takže vidíme, že kým našim farnostiam alebo našim spoločenstvám cirkevným na západe nerobí prijatie nového kalendára problémy, na Ukrajine sa pridržiavame ešte starého kalendára, tzv. juliánskeho. Aj keď táto otázka je široko diskutovaná, je veľmi citlivá. Ale aj keď by bola istá potreba a možnosť zmeny prejsť k novému kalendáru, rozhodne ju nechceme robiť sami, ale považujeme za potrebné, aby táto otázka bola prerokovaná spoločne aj s pravoslávnymi cirkvami, ak by malo dôjsť k zmene, aby sme vychádzali spoločne. Aby sme prípadnou našou zmenou nevytvárali jeden z ďalších nových rozdeľujúcich prvkov medzi našimi cirkvami.

Vladyka BABJAK: Ja vám všetkým veľmi pekne ďakujem a verím, že to tak veľmi pekne dáte do novín, do rozhlasu a do televízie. Ďakujem.

Ľubomír PETRÍK: Ja len možno, pre zaujímavosť, môžem poznamenať, že je tu pán kardinál, je tu jeden arcibiskup a 20 biskupov. Sú z Talianska, Ukrajiny, Maďarska, Nemecka, Francúzska, Poľska, Čiech a Slovenska.

Zdroj: ISPB

Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε