www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://www.zoe.sk/?svatci&id=2
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Liturgia > Svätci

Dnes je: 11. august 2020     Meniny oslavuje: Zuzana

Zoεpédia - náhodný výber: Benediktíni, Alexandrijská škola, Proskomídia - modlit....     pohľadnice

1. september | Čítanosť(3378)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu

Pamiatka nášho prepodobného otca Simeona Stĺpnika a jeho matky.

Pamiatka nášho prepodobného otca Simeona Stĺpnika a jeho matky.

 Simeon Stĺpnik, prepodobný

 

Narodil sa v dedinke Sisan pri sýrskych hraniciach. V mladosti pásaval stáda. Keď mal trinásť rokov, počul v chráme text evanjelia: "Blažení plačúci, lebo oni budú potešení" (Mt 5.4). Tieto slová sa chlapca veľmi dotkli, ale mysliac si, že im nerozumie, poprosil starca, ktorý stál vedľa neho, aby mu ich vysvetlil. Ke starec chclapca poučil, Simeon sa už nevrátil domov, ale odišiel na opustené miesto. Tam mal počas modlitby videnie, v ktorom kopal základy pre akúsi budovu. Tu počul slová: "Kop hlbšie." poslúchol. Keď si už myslel, že je dosť hlboko, počul tie isté slová, to sa zopakovalo ešte raz. Nakoniec počul: "Prestaň! Ak chceš teraz stavať dom, stavaj! Pracuj však usilovne, pretože bez námahy v ničom neuspeješ!" Z tohoto videnia chlapec usúdil, že vytrvalá práca je potrebná k spáse.
Simeon odišiel do ďalekého monastiera, v ktorom bol igumenom sv. Timotej. Jeho pokora mu však nedovoľovala vstúpiť dnu. Padol na zem a pred monastierom ležal 7 dní o hlade a smäde. Mnísi však upozornili igumena na podivného chlapca. Ten ho prijal do monastiera. Simeon veľmi prísne dodržiaval poriadok, bol poslušný. Čoskoro svojim umŕtvovaním prekonal všetkých mníchov. Igumen mu prikázal, aby sa neodchyľoval od pravidiel, ale žil tak, ako ostatní bratia. Simeon sľúbil, ale vymyslel si nové trápenie. Okolo trupu si omotal povraz z palmového lístia tak, že sa mu zarezával do tela.
Pri každom pohybe mu z tela tiekla krv. Čoskoro sa mu v hnisajúcich ranách objavili červy. Napriek tomu vykonával všetky práce. Mnísi sa však začali čoskoro na Simeona sťažovať, že zapácha a nedá sa pri ňom vydržať. Okrem toho z neho padajú červy. Keď to Timotej počul, dal si zavolať Simeona a zobliecť ho zo šiat. Všetci videli povraz, ktorý sa mu zarezával hlboko do tela. Igumen prikázal dať povraz dole. S povrazom sa vytrhávali kusy hnijúceho mäsa. Timotej mu začal skutok vyčítať, ale mladík odpovedal: "Otče, prorok napísal: "V neprávosti som sa počal a hriešneho ma porodila moja mať." (Ž50.7) Igumen prikázal, aby sa začal liečiť. Keď sa Simeon uzdravil, bratia spozorovali, že opäť začína trýzniť svoje telo. Keďže sa Timotej bál, aby mladíka nenasledovali ostatní mnísi, a ta sa stal príčinou ich smrti, vyhnal ho z monastiera. Simeon poslúchol. Po dlhom chodení púšťou našiel vyschnutú cisternu, ktorá bola doteraz len domovom hmyzu a hadov. Tu zotrvával v modlitbe deň noc. V tom čase mal Timotej videnie, ktoré poukazovalo na Simeonovu svätosť. Preto ho dal hľadať. A keď ho našli, priviedli ho späť do monastiera. Simeonovi sa však začalo cnieť za samotou, a tak odišiel potajomky z monastiera a usídlill sa v jaskyni neďaleko Talanissy, kde žil tri roky.
Raz Simeona navštívil miestny biskup Vass. Simeon ho prosil, aby ho počas 40-denného pôstu dal zamurovať v jaskyni, aby nemohol prijímať žiadnu potravu. Biskup však taký prísny pôst nepovolil. Mních teda sľúbil, že si zoberie džbán vody a chlieb. Biskup na to pristal. Po 40-dňoch vchod do jaskyne vybúrali a videli, že chleba a vody sa nikto ani nedotkol. Simeon v modlitbách ležal na zemi. Biskup mu podal telo a krv Ježiša Krista a Simeon vstal velebiac Boha. Od tej doby sa každoročne počas Veľkého pôstu postil týmto spôsobom.
Zatiaľ sa povesť o veľkom askétovi šírila po celom svete. Simeon kvôli obťažovaniu návštevníkmi si postavil na vrchole kopca novú pustovňu, ktorá nemala strechu, aby videl na nebo. Aby jeho pokánie bolo účinnejšie, dal sa k pustovni uviazať reťazou, dlhou asi 10 metrov. Vtedy ho navštívil antiochijský patriarcha Melet (12.2), ten ho však nepochválil. Povedal mu, že je lepšie vládnuť nad samým sebou silou vôle, ako vládnuť pomocou reťaze. Simeon ihneď patriarchu poslúchol a dal reťaz odstrániť. Pretože nával ľudí neustával, Simeon si dal postaviť stĺp s nepohodlnou chyžkou na jeho vrchole, ktorá bola široká 1 meter. Stĺp bol najskôr vysoký 3 metre, neskôr 10 metrov. Čoskoro vybudoval okolo neho dve kamenné ohrady. Simeon zotrvával na stĺpe neustále sa modliac, pričom svoje telo vystavoval mrazu, vetru, ďažďu, slnku a snehovým búrkam. Jedol len raz týždenne. Bola to šošovica varená vo vode. Niekedy zaspal, ale len v nepríjemnej polohe. Často prijímal Eucharistiu, ktorú mu prinášali kňazi.
K stĺpu prichádzali tisíce ľudí zo všetkých národov a žiadali si požehnanie. I pohania, keď videli neobvyklého askétu, utvrdzovali sa v kresťanskej pravde a dávali sa krstiť. Simeon každý deň zo stĺpa kázal, pri čom kajúcnici ronili slzy. Na stĺpe bol od Antiochie odvrátený mor, cisárovi Teodózovi bolo vyprosené víťazstvo nad Peržanmi. Nestorov blud bol pošliapaný do prachu. Tu sa diali úžasné zázraky a veľký počet hriešnikov sa dal na pokánie.
Keď sa o Simeonovi dopočuli egyptskí mnísi, zhrozili sa a chceli zistiť, či jeho skutky pochádzajú od Boha, alebo z pýchy. Vyslali teda k nemu dvoch mníchov, ktorí ho mali vyskúšať. Keď prišli k stĺpu, rozkázali Simeonovi, aby zostúpil dole a žil životom dávnych pustovníkov. Svätý ihneď poslúchol a išiel dole. No mnísi ho zastavili a priznali sa, že prišli skúšať jeho poslušnosť.
Ani odveký nepriateľ nenechal Simeona na pokoji. Raz sa mu zjavil v podobe anjela svetla na ohnivom voze a vyzval ho, aby nastúpil rovnako ako Eliáš. Simeon nespozoroval nepriateľský útok a už dvíhal nohu, aby nastúpil. Súčasne však urobil znamenie kríža. V tej chvíli prízrak zmizol. Simeon sa zdesil. Za pokánie si uložil stáť celý rok na tej nohe, ktorou sa prehrešil. Okrem toho sa mu na nohe otvorila rana, v ktorej sa hemžilo množstvo červov. Tieto červy často padali zo stĺpa.
Raz prišlo k svätcovi saracénske knieža Vasilisk. Uvidel jedného červa, ktorý spadol zo stĺpa. Chcel si ho zobrať na pamiatku. Tu svätý na neho zakričal, že čo to robí. Keď knieža otvoril dlaň, už v nej nebol červ, ale drahocenná perla.
Raz sa v Sýrii objavil lúpežník, ktorý sa volal Jonatán. Zabila okradol množstvo ľudí. Nik ho nemohol chytiť, preto z Antiochie poslali množstvo vojakov, aby ho zajali. Keď Jonatán videl, že je s ním zle, pribehol k Simeonovmu stĺpu a začal pod ním horko plakať. Keď prišli vojaci, žiadali Simeona, aby im vydal zločinca. Ten však odmietol. Preto sa vojaci vrátili späť do Antiochie. Jonatán zostal pod stĺpom 7 dní, horko plakal a vyznával svoje hriechy. Potom sa opýtal svätého: "Otče dovolíš mi odísť?" On odvetil: "Aby si sa opäť vrátil ku svojim zločinom?" "Nie otče, ale prišiel môj čas." Ako sa tak rozprávali, Jonatán zomrel. Vojaci sa vrátili a znovu žiadali, aby im vydal lúpežníka. Ten im ukázal len jeho mŕtvolu.
Svätca potajomky navštevoval aj sám cisár Teodózius mladší a riadil sa jeho radami. Keď po Teodóziovaj smrti jeho manželka Eudoxia upadla do monofyzitizmu, Simeon ju presviedčal svojimi listami. Po 4 mesiacoch ju opäť priviedol k jednote s Cirkvou.
Simeon zomrel na stĺpe v tichosti okolo roku 459 vo veku 69 rokov. Jeho telesné pozostatky boli uložené v Antiochii. Neskôr časť z nich preniesli aj do Konštantinopolu.
Zdroj: Čížek, A.: Synaxár životy svätých. Spolok b. P.P. Gojdiča : Prešov, 1998. ISBN 80-967341-1-3.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε