Svätý hieromučeník Cyprián. Svätá mučenica Justína.

Justína pochádzala z Antiochie (pravdepodobne sýrskej), kde sa narodila okolo roka 230 po Kristovi. Jej otcom bol pohanský kňaz Edessaios a matkou istá Kleodonia, vyznávačka rovnakého náboženstva. Keď raz Justína sedela pri otvorenom okne, začula slová diakona Praélia o Kristovi a potajomky začala chodievať do kresťanského chrámu. Napokon uverila nielen ona sama, no pod jej vplyvom aj rodičia. Neskôr sa Edessaios stal kňazom a Justína sa rozhodla zachovať si panenstvo.

Justínu si všimol akýsi mladík menom Aglaidos. Dlhší čas sa usiloval získať si jej náklonnosť, ale bezvýsledne. Jeho túžba bola taká silná, že sa napokon pokúsil Justínu znásilniť, ale zachránili ju susedia, ktorí počuli volanie o pomoc. Vášňou zmietaný Aglaidos sa rozhodol navštíviť v danej veci Cypriána.

Cyprián pochádzal zo slávneho severoafrického Kartága, ale býval v Antiochii. Keď sa narodil, rodičia ho zasvätili pohanskému bohovi Apollónovi. Keď dovŕšil siedmy rok, bol zverený mágom, aby ho naučili svojmu remeslu. Keď dovŕšil desiaty rok, bol poslaný na vrch Olymp, ktorý pohania považovali za miesto prebývania božstiev, aby sa pripravil na službu pohanského kňaza. Tam sa naučil privádzať blesky a dážď, spôsobovať škody sadom, viniciam a poliam, zosielať na ľudí choroby a mnohým podobným veciam. Po dovŕšení pätnástich rokov sa stal učeníkom siedmich veľkých žrecov a cestoval takmer po celom svete. Ako učeník pobýval celé roky v Argu a Lakedaimóne na Peloponéze, v Tauropole na ostrove Ikaros, v egyptskom Memfise a v mezopotámskom Babylone. Takto sa stal všeobecne známym, uctievaným a obávaným človekom.

Spomínaný Aglaidos teda navštívil Cypriána a sľúbil mu peniaze, ak spôsobí v Justíne túžbu po ňom. Pre Cypriána predstavovalo čosi také vždy veľmi jednoduchú úlohu, preto povedal mladíkovi: „Spôsobím, že samo dievča bude hľadať tvoju lásku a pocíti ešte silnejšiu vášeň k tebe, než ty cítiš voči nej.“ Cyprián vybral svoje knihy a zabezpečil si tekutinu, ktorú odovzdal Aglaidovi, aby ňou potajomky pokropil Justínin dom. Keď večer o deviatej hodine Justína vstala na modlitbu, ako to mala vo zvyku, pocítila vo svojom tele takú vášeň, ako ešte nikdy predtým. Vrela v nej krv, prichádzal jej na myseľ Aglaidos a najrozličnejšie nástojčivé predstavy. Keď to všetko trvalo dosť dlho, Justína pochopila, že ide o pokušenie od diabla, preto sa začala modliť ešte vrúcnejšie a urobila na sebe znamenie kríža. V tej chvíli plameň vášne zhasol, predstavy zmizli a Justína zaspievala Bohu víťaznú pieseň. Diabol sa vrátil k Cypriánovi so zvesťou, že nič nedosiahol. Na otázku, ako je to možné, neochotne odpovedal: „Nedokázal som ju premôcť, pretože som na nej videl akési znamenie, ktoré vo mne vyvolávalo hrôzu.“

V nasledujúcom období Cyprián postupne skúšal rôzne magické praktiky, no všetky zostávali bez výsledku. Vtedy ponížený a rozhnevaný priviedol nielen na Justínu, ale aj na dobytok a mnohých obyvateľov mesta, rôzne choroby a bolesti. Dievčina sa však neprestávala modliť, ba práve naopak, svoj duchovný zápas ešte zintenzívnila. Vďaka tomu choroba ustala. Cyprián, ohromený neočakávanými udalosťami, okrem iného povedal diablovi: „Ty ničiteľ a zvodca všetkých, ty prameň každej nečistoty a poškvrny, teraz som spoznal tvoju bezmocnosť! Ak sa totiž bojíš aj tône kríža a trasieš sa pred Kristovým menom, čo budeš robiť, keď proti tebe vystúpi sám Kristus?! Ak nedokážeš zvíťaziť nad tými, čo na sebe robia znamenie kríža, koho vytrhneš z Kristových rúk?!“ Vtedy sa diabol na Cypriána vrhol a začal ho biť. Keď však Cyprián začal volať: „Bože Justíny, pomôž mi!“ a prežehnával sa, diabol sa vzdialil.

Nato Cyprián spálil svoje knihy, zmenil svoj život a prijal iniciačné tajomstvá krstu, myropomazania a Eucharistie. Neskôr bol vysvätený za biskupa a mnohých obrátil k viere.  Justína sa stala igumenkou istého ženského monastiera. Obidvaja podstúpili mučenícku smrť v Nikomédii okolo roka 268 a sú našimi ochrancami pred neviditeľnými nepriateľmi. Ich telá boli prevezené do Ríma. Ich životy nám ukazujú nielen reálnosť diabla a mágie, ale najmä nepremožiteľnú silu viery a svätého Kríža.