Liturgické gestá – vkladanie rúk

Vkladanie rúk je znakom a prostriedkom na udeľovanie a prenášanie niečoho duchovného, nadzmyslového. Ruky vkladá obyčajne vyšší na nižšieho a udeľuje nimi v mene Ježiša Krista božské životné sily a milosti.

Už v Starom zákone vkladanie rúk znamenalo udelenie vyššej moci. Ruky sa vkladali v prípade staršinovstva, udelenie práva levitom na vykonávanie služby Pánovi (4 Moj 8,10), odpustenie hriechov (3 Moj 24,14). V Novom zákone sa vkladaním rúk udeľujú neviditeľné božské sily, ktoré požehnane pôsobia na celú osobnosť, posilňujú celé telo a napomáhajú plniť všeobecné kresťanské povinnosti (Mk 5,23; Sk 9,12; Sk 28,8; Sk 6,6; 1 Tim 4,14).

Liturgické gesto vkladanie rúk sa používalo a používa vo viacerých obradoch. Ruky sa kladú na hlavu katechumena, počas chirotonie na jednotlivé hierarchické stupne kňazstva, počas vysluhovania pomazania chorých, pri krste na hlavu novokrstenca... Aj z toho vyplýva, že gesto vkladania rúk sa vykonáva iba na živých osobách a nikdy nie na mŕtvych, či na zvieratách alebo predmetoch.