Monarchianizmus

Monarchianizmus (z gréc. monarchía = vláda jedného) uznával len jedinú božskú osobu. Jeden pôvod - jedna vláda. Bludná náuka a náboženské hnutie v 2.-4. storočí.

Už koncom 1. storočia  židovskí bludári Cerinth a ebioniti popierali Kristovo božstvo. Dozvedáme sa to najmä z protibludárskeho spisu sv. Ireneja, jedného z najstarších tzv. starokatolíckych Otcov.

Koncom 2. storočia monarchianizmus učil, že v Bohu je len jedna osoba. Dozvedáme sa to z historicko-dogmatického spisu Tertuliána v ktorom predložil západnú náuku o Trojici a kristológii.

Podľa postoja k osobe Ježiša Krista, má monarchianizmus dva smery:

a/  dynamický (adopciánsky) monarchiánizmus, učí že Kristus je len obyčajný človek, ktorému sa dostalo moci ducha, Božej múdrosti. Aj keď nadprirodzeným spôsobom bol zrodený z Ducha a Svätej Panny, pri krste bol veľkou mierou vybavený božskou silou a Bohom prijatý za syna (adopcia).

Hlavnými stúpencami tohto bludu boli:

Theodot Koželuh z Byzancie, ktorý tento blud priniesol do Ríma okolo roku 190. Pápež Viktor I. (189-198) ho vylúčil z Cirkvi.

Pavol zo Samosaty, antiochijský biskup, ktorého synoda v Antiochii roku 268 zosadila ako bludára.

Biskup Photinus zo Sirmia, ktorého  v roku 351 zosadila synoda v Sirmiu.

b/  modalistický (patripasiánsky) monarchianizmus, ktorý sa pridržiaval pravého Kristovho božstva a zároveň Božej jednoosobnosti, učil, že Otec sa stal v Ježišovi Kristovi človekom, za nás trpel a umrel (Pater passus est - patripasiáni).

Hlavnými stúpencami tohto bludu boli:

Noetus zo Smyrny, proti ktorému písal Hypolit Rímsky.

Praxeas, maloázijský vyznávač, proti ktorému bojoval Tertulián.

Sabellius (okolo roku 220) rozšíril tento blud aj na Svätého Ducha. Učil, že v Bohu je jedna hypostáza a tri prosopa (prosopon - herecká maska, rola, úloha). V stvorení sa vraj prejavuje jednoosobný Boh ako Otec, vo vykúpení ako syn a v skutkoch posvätenia ako Svätý Duch. Pápež Kalist (217-222) ho vylúčil z cirkevného spoločenstva.